Deti sa bili o podávanie lôpt. Humenné to dotiahlo až na európsku scénu

HUMENNÉ. Hrali druhú najvýznamnejšiu európsku súťaž Pohár víťazov pohárov, dlhé roky boli súčasťou slovenskej špičky. V roku 1996 vyhrali Slovenský pohár.

Futbalový klub v Humennom vychoval reprezentantov ako Ján Mucha či nebohý Marián Čišovský.

Po páde fabriky Chemlon však začal úpadok futbalu v meste na východe Slovenska, klub sa premenoval na HFC a neskôr 1. HFC Humenné.

V roku 2009 ho pre finančné problémy presunuli do tretej ligy a neskôr úplne zanikol.

Výnimočné obdobie

Zlatú éru začal FC Chemlon Humenné písať v roku 1993, keď postúpil do vtedajšej 1. slovenskej futbalovej ligy.

„Mal som desať rokov, pre nás malých futbalistov to bolo niečo výnimočné. Veľká vec pre všetkých fanúšikov humenského futbalu. Postupom do ligy sa začala krásna éra, ktorá sa hlboko zapísala do našich futbalových sŕdc,“ spomína bývalý brankár a dnes manažér humenského klubu Vladimír Vasilenko, ktorý vyrastal na futbalovom ihrisku.

Štadión „pri Mlyne“ v Humennom bol od jeho školy a bytovky vzdialený pár krokov.

„Prvý ligový zápas Chemlonu proti Interu Bratislava sme s napätím počúvali v rádiu v relácii s mikrofónom za futbalom. Keď sa redaktor prihlásil zo štadióna na Pasienkoch a poslucháčom oznámil, že Inter poľahky vyhráva s Humenným 3:0, vyšla mi z oka slza. V druhom vstupe to už bolo veselšie, Humenné dvoma gólmi skorigovalo na konečných 3:2,“ rozhovoril sa.

Bitka o podávanie lôpt

Na prvý domáci ligový zápas nastúpilo Humenné proti DAC Dunajská Streda. Cez týždeň sa v meste nehovorilo o ničom inom ako o futbale.

„Záujem fanúšikov bol enormný, každý sa snažil zabezpečiť si v predstihu miestenku na štadióne. Ako žiačik Chemlonu som mal so spolužiakmi výhodu, pretože sme chodili zbierať lopty.

Keď vošiel do triedy tréner Harakaľ a povedal, aby sme na papier napísali dvanásť mien chlapcov, ktorí budú podávať lopty, strhla sa medzi nami bitka. Pretože nás bolo 25. Každý chcel stáť blízko čiary alebo za bránkou v bezprostrednej blízkosti svojich idolov. Nakoniec som mal šťastie a ušlo sa mi miesto za bránkou,“ prezradil.

V prvom domácom stretnutí Humenného v najvyššej súťaži bol štadión plný do posledného miesta.

Gól Milana Sotáka vniesol na tribúnach ošiaľ. Víťazstvo poistil z pokutového kopu Miroslav Labun.

„Na úvod neuveriteľný zážitok. Medzi fanúšikmi to vyvolalo eufóriu, na futbal chodili húfne nielen ľudia z Humenného, ale aj z okolia,“ dodal.

Rukavice a prianie od Fišana

V premiérovej sezóne medzi slovenskou elitou obsadil Chemlon desiate miesto, za sebou nechal Nitru a Prievidzu.

„Ako zberač lôpt som si vydobyl miesto za bránkou a sledoval som čoraz viac brankárov. Najviac sa mi páčil Kamil Susko, ktorý chytal za Inter a neskôr v Trnave. Bol to fantastický brankár.

Nikdy nezabudnem na zápas Humenného s Trnavou, keď mi pri každom podávaní lopty brankár Stanislav Fišanovi poďakoval a potľapkal ma po ramene. Bol to neuveriteľný zážitok.

Po zápase som mu povedal, že som tiež brankár a chytám za žiakov Chemlonu. On z vaku vybral čisto nové rukavice Reusch a povedal, tu máš, nech ti prinesú šťastie. Rozplakal som sa a s radosťou som utekal domov pochváliť sa otcovi a najstaršiemu bratovi,“ zaspomínal si na moment, vďaka ktorému mu chytanie ešte viac učarovalo.

O rukavice brankára trnavského Spartaka bol v rodine Vasilenka veľký záujem.

„Keď to uvidel brat, ktorý v tom čase chytal štvrtú ligu za Medzilaborce, darované rukavice mi zobral. Že vraj sú mi veľké. A tak v nich chytal on. Keďže mi ich nechcel vrátiť, skúšal som zohnať ďalšie,“ pousmial sa.

Molnár: Kúp si, zasran

Do Humenného prišiel Inter Bratislava v bránke s Ladislavom Molnárom a v útoku s Ľubomírom Luhovým.

Humenné vyhralo 3:1, dvojica Molnár – Luhový si od humenských fanúšikov odniesla spŕšku nadávok, čo v tej dobe nebolo nič nezvyčajné.

„Po zápase som s malou dušičkou prišiel za Lacom Molnárom a skúsil som na neho vetu: Ujo, nedali by ste mi nejaké staré rukavice? Jeho odpoveď bola jednoznačná: Kúp si, zasran. Dodnes sa z toho smejem,“ prezradil príhodu z detstva.

Medzi pamätné zápasy patria zápolenia Humenného proti najslávnejšiemu slovenskému klubu.

„Do dediny Oľka k babke sme chodili chystať drevo. Skoro ráno ešte pred zapnutím cirkulárky otec a dvaja strýkovia upozornili dedka, že dnes režeme len doobeda. Nechápal prečo, keďže dreva bolo veľa a bolo treba ho porezať. Dôvod bol jasný, v Humennom hral Slovan Bratislava a robota musela ísť bokom,“ spomína.

Víťazi Slovenského pohára

V roku 1996 zaznamenal Chemlon jeden z najväčších úspechov, keď vyhral Slovenský pohár. Vo Vranove nad Topľou zdolal trnavský Spartak 2:1.

„Ako žiaci sme boli na medzinárodnom turnaji v Paríži. Keď sa začal zápas, všetci sme boli nalepení na trénerovi Harakaľovi, ktorý mal v ruke telefón. Netrpezlivo sme čakali na telefonát z Humenného.

Keď mu zavolali, že Ľubomír Mati otvoril skóre, skoro sa zrútila ubytovňa. Po druhom góle Ruslana Ljubarského sme už na diaľku vedeli, že pohár je náš,“ povedal o drukovaní na diaľku.

Po víťazstve v pohárovej súťaži štartovali Humenčania vo vtedajšom Pohári víťazov pohárov. V predkole prešli cez albánsky tím Flamurtari Vlora a v ďalšom kole ich čakal slávny tím z Grécka.

Zápas proti AEK Atény bol veľkým ťahákom. V Grécku prehral Chemlon najtesnejšie 0:1 a odveta bola napínavá do poslednej minúty.

„Keď v úvodných sekundách skóroval Pavol Diňa, myslel som, že štadión nápor nevydrží. O pár minút rozhodca nariadil proti nám pokutový kop, ktorý brankár Buček chytil. Neskutočná atmosféra.

Nakoniec sme prehrali 1:2, dodnes na ten zápas spomínam. Akoby to bolo včera. Grécki fanúšikovia si s našimi vymieňali šály, čiapky a dresy. Nádherné spomienky,“ povedal Vasilenko o pamätnom zápase.

Chýbali peniaze

V roku 1998 klub premenovali na HFC Humenné, neskôr na 1. HFC a v roku 2012 na ŠK Futura Humenné. Po zániku fabriky Chemlon, hlavného sponzora, sa Humenčanom už nikdy nepodarilo nadviazať na zlatú éru.

V roku 2015 klub dokonca zmizol z futbalovej mapy.

„Na niekdajšiu slávnu éru Chemlonu sa snažíme nadviazať v súčasnosti. V Humennom pôsobí klub FK, ktorý vznikol v roku 2003 vďaka partii kamarátov a v roku 2011 prešiel pod správu mesta.

Išiel od najnižšej okresnej súťaže a postupne sa prepracoval do najvyššej krajskej ligy, v ktorej sme po neúplnej jeseni na prvom mieste. Klub má vyše 300 detí v mládežníckych kategóriách ako aj mužstvo dospelých, ktoré účinkuje v tretej lige skupina východ,“ vysvetlil.

Deťom chýbajú vzory

Zatiaľ, čo v minulosti sa vo futbalových kluboch robil výber, dnes je to nábor. Problémy to spôsobuje aj v FK Humenné.

„Keď sa kedysi otvárala športová trieda s 25 žiakmi, na výber tých najlepších prišlo vyše 100 detí. Dnes je problém zaplniť jednu kategóriu. Nebol deň, keď by sme po škole neboli na ihrisku. Rodičia presne vedeli, kde nás majú hľadať. Dnešná doba je úplne iná, nie všetky deti majú k športu tak blízko ako my v minulosti.

Chýbajú vzory. V mojej žiackej ére, keď popri mne prechádzal kapitán A mužstva Peter Dzúrik či hráči ako Sivý, Valkučák, Mati, Tomovčík a iní, zmeravel som. Dnes sa naši malí futbalisti vidia v Streňovi, Skvašikovi, Černákovi, no chýba ešte jedna vec - vyššia súťaž. Verím, že sa do Humenného vrátia časy, keď mesto a jeho obyvatelia žili len a len futbalom,“ uzavrel prianím.