Boudreau so slzami v očiach: Je to ťažké. Na výpoveď som nebol pripravený

"Je to ťažké," vzdychol si so slzami v očiach Bruce Boudreau pri odpovedi na otázku Michaela Russa z The Athletic.

Výpoveď Bruca Boudreaua, hlavného trénera Minnesoty Wild, prišla ako blesk z čistého neba. Skúsený kouč sa pokojne sústredil na svoju prácu. Denná rutina sa v ten piatok ničím nelíšila od ostatných dní. Deň predtým Wild padli v samostatných nájazdoch proti New Yorku Rangers.

So svojimi asistentami Deanom Evasonom, Bobom Woodsom, Darbym Hendricksonom, Bobom Masonom a Jonasom Plumbom mali stretnutie ohľadom ďalšieho zápasu. Prešli si video a rozobrali San Jose Sharks, najbližšieho súpera. Potom sa pobral do svojej kancelárie. Bolo 9:30.

"Bolo to vtipné, pretože keď Bill (Guerin, GM Wild, pozn. red.) prišiel dovnútra a zabuchol za sebou dvere, vtedy som to vedel," spomína. "Skrátka to v tej chvíli pochopíte. Povedal mi: "Idem urobiť zmenu." Okamžite som mu odpovedal "Vyhadzuješ ma?!" - nejak takto."

Guerin povedal: "Áno."

"To si zo mňa k**va robíš srandu?" nechápal inak pokojný Boudreau.

Guerin potvrdil, že výpoveď Boudreaua bola vecou, ktorá ho trápila už dlhšie. Pred definitívou si s tým dlho lámal hlavu. Brucovi vravel, že si jeho prácu váži a že si ho cení ako trénera i človeka, ale tomu to v tom momente mu bolo jedno. Na chlácholivé rečičky nemal náladu. Namiesto toho si našiel tiché miesto na upokojenie.

Novinku šiel hneď nato oznámiť svojim trénerským kolegom. "Povedal som im: "Chlapci, bolo skvelé s vami pracovať. Práve ma vyhodili." Dean (Evason, pozn. red.) tam nebol, pretože ho Bill zavolal do svojej kancelárie a dal mu vedieť, že bude zaskakovať za mňa. Šiel som tam a povedal to Jonasovi a Whiteyovi (riaditeľovi tímových operácií Andrewovi Heydtovi), objal ich so slzami v očiach a odišiel."

Hoci 65-ročný rodák z Toronta koučoval počas svojej kariéry už množstvo tímov a s vyhadzovom má skúsenosti, tvrdí, že to nikdy nebude ľahké. Platí to zvlášť pre Wild. Užíval si prácu v Minnesote a spoluprácu s ľuďmi ako Guerin, Fletcher či majiteľ Craig Leopold. Na obyvateľov chladného amerického štátu nemá krivého slova.

Hoci Boudreaua výpoveď dostala, neplánuje sa svojho života plného hokeja vzdať. "Ak by som dostal šancu koučovať už včera, urobím to," reagoval. "Naštvalo ma to, ale namiesto sebaľútosti sa chcem dostať späť. V minulosti som mal to šťastie, že som sa do toho hneď vrátil. Keď som prišiel do Minnesoty pred štyrmi rokmi, dúfal som, že to bude môj posledný angažmán, chcel som tu byť desať rokov. Nevyšlo to, ale viem, že chcem naďalej trénovať."

Bruce má pravdu v jednej veci, a to, že vyhodiť kouča skrátka nie je ľahké pre žiadnu zo zúčastnených strán. V tomto ročníku sa s podobnými vyhadzovmi roztrhlo vrece a za obeť padol trebárs aj Gerard Gallant, ktorý z Vegas Golden Knights spravil konkurencieschopné mužstvo už od vstupu do NHL. Zatiaľčo sa väčšina trénerov po takejto udalosti utiahne, Boudreau sa zo svojich pocitov vyznal Michaelovi Russovi.

Okrem toho si zaspomínal aj na iné výpovede.

"V Anaheime, dva dni po skončení sezóny, ma Bob (Murray) zavolal, aby sme sa stretli v jeho kancelárii o deviatej ráno. O 8:59 som čakal. O 9:00 som vošiel. O 9:01 som bol von," spomína.

"S Georgom (McPheeom) vo Washingtone to bolo takto - bol som na svojej ceste do práce, keď mi zavolal a povedal, či môžem prísť k jeho domu. Čo si neuvedomil, bolo, že som bol len päť minút od neho. Keď som sa tam dostal, otvoril mi ešte stále oblečený v pyžame. Opýtal sa: "Môžeš ma počkať v mojej kancelárii? Hneď tam budem." Obliekol si oblek a potom mi to oznámil. S Georgom to ale bolo odlišné. Vyhodil ma, ale hneď nato ma objal a povedal: "Budeš mi tu chýbať." Mali sme úprimný vzťah, a preto ho dodnes mám rád."

Keď Chuck Fletcher vyhodil Mikea Yea v Minnesote, poplakali si spolu pri pive v Yeovej kancelárii. Boudreau však nedal Guerinovi príležitosť na objatie ani dojatie. Bol sklamaný, že nedostal príležitosť dokončiť, čo začal v apríli 2016 budovať.

"Sme oddaní. Milujeme tento šport. Milujeme našu profesiu. Trénovanie, učenie, vyhrávanie," vravel Boudreau. "Túžba vyhrávať a súťažiť je ako skutočná droga. Toto som robil celý môj život. Ona o tom vie," poukazuje na svoju manželku Crystal. "Preto spolu už nehráme žiadne hry... pretože pri nich vždy podvádzam." Jeho žena na to len súhlasne odpovedá.

Jediné, v čo teraz Boudreau dúfa, je, že si manažéri nebudú myslieť, že je na túto prácu už príliš starý. "Necítim sa tak. Cítim sa mlado. Nie je to o tom, že som starý a už viac nemám energiu. Naopak, v práci som každý deň prvý," pokračuje a dodáva, že na hokej myslí celý čas. V novej práci by navyše prišla aj nová motivácia, čo by ho nútila pracovať ešte tvrdšie.

O svojej výpovedi Bruce v kútiku duše tušil, avšak Minnesotu miloval a tieto negatívne emócie si nechcel ani v najhoršom pripustiť. Hokejovému prostrediu na druhej strane rozumie a chápe, že tieto veci sa môžu stať v podstate komukoľvek. A hoci povie, že je OK, v momente výpovede tomu tak nebolo: "Nebol som OK. To je pravdepodobne aj dôvod, prečo som pri Billym reagoval takýmto spôsobom."

Inak pokojného kouča táto správa napriek všetkému zaskočila. V ten deň to jednoducho nečakal. "Väčšinou viem, že sa to stane, ale teraz som to netušil," hovorí. Pred vyhadzovom z Washingtonu o tom rozprával svojej žene. Trafil sa. To isté sa dialo v Anaheime.

V posledných jedenástich zápasoch pod Boudreaovou taktovkou však boli Wild vo výbornej fazóne. Nebodovali iba trikrát a dostávali sa čoraz bližšie k priečkam zaručujúcim play-off, aj keď im na tie chýbal ešte poriadny kus cesty. Jeho mančaft sa dokázal postaviť na nohy aj napriek hroznému začiatku sezóny a nepriaznivým okolnostiam.

"Vedeli sme, že bude prepustený na konci sezóny, ale v tomto bode sme si naozaj mysleli, že to bude určite až na konci," cituje Russo Boudreauovu manželku Crystal. "Správne," prikyvuje Boudreau. "Nevedel som, či to bude na začiatku ročníku, počas Vianoc, v strede sezóny alebo až na jej konci. Ale myslel som si, že sme hrali naozaj dobre a keď sa dostanete až do druhého februárového týždňa, myslíte si, že ste v bezpečí až do konca sezóny."

Guerinovo načasovanie nebolo ideálne. Výpoveď prišla na Valentína. Dva dni pred tzv. "Wild About Children" programom, ktorý mal Bruce tak rád pre interakciu s fanúšikmi. Štyri dni pred začiatkom tripu otcov so synmi, kde chcel pozvať svojho syna Bradyho do Vancouveru a Andyho do Edmontonu. Šestnásť duelov predtým, ako mohol Boudreau vyrovnať svojho mentora Rogera Neilsona tisícim zápasom v NHL. Na ten si chcela kúpiť lístok jeho dcéra Kasey a Boudreau dúfal, že to bude možné. Ako spomenul, druhý februárový týždeň je časom, keď si človek myslí, že je "zahojený".

Wild sú aj na papieri medzi slabšími tímami tohto ročníka. Nemajú vo svojom strede svetovú hviezdu a v zostave (napríklad na poste centra) majú diery. Ale Boudreau cítil, že jeho tvrdá práca prináša aj na tomto fronte očakávanú úrodu. Bol optimistom. Do tejto sezóny vstúpil bez prílišných obáv. Veril sebe aj svojim zverencom.

PODPOR BLOG OH MY HOCKEY SVOJÍM LIKE-om A DARUJ NÁM ĎALŠIU MOTIVÁCIU PRINÁŠAŤ VÁM ČORAZ LEPŠIE ČLÁNKY

Napriek tomu tu svoj angažmán nedokončil. Hokejový svet je tvrdý. Keď sa v piatok rozniesla správa o jeho vyhadzove, začal mu vyzváňať telefón. "Svet hokeja je naozaj dobrý," reagoval na všetky esemesky s milými želaniami. Písal mu dokonca aj bývalý kouč "divochov", Mike Yeo. "Aj Brian Burke mi volal trikrát, aby sa uistil, že som v poriadku. A to sa dokonca ani nepoznáme."

A prvou osobou, ktorá sa mu ozvala, bol Chuck Fletcher, manažér, ktorý ho na túto prácu najal. "Nedokázal som ten hovor zvládnuť bez plaču. Ten človek je úžasný od A po Z." Dokonca sa rozprával aj s Georgom McPheem, teda človekom, čo ho kedysi vyhodil z Washingtonu. "Bol som šťastný, že sme sa porozprávali, pretože on bol vždy niekým, kto mi prial a vďaka nemu som sa cítil lepšie."

Boudreau, hoci je optimistickým a usmievavým človekom, má po tejto výpovedi svoje obavy. Hokej je jeho životom, no uvedomuje si všetky reálne hrozby pre jeho kariéru. Môže to byť jeho vek, výsledky v poslednej sezóne či samotný fakt, že neodišiel sám, ale bol prepustený.

"V tomto som mal šťastie," hovorí Boudreau. "Bol som prepustený z Washingtonu a v ten istý deň som dostal novú prácu. Z Anaheimu ma prepustili dva dni po sezóne a o týždeň som mal nový džob. Keď sa mi to stalo v Manchesteri, o týždeň som mal prácu v Hershey. Od roku 2004 som teda nikdy nebol ani týždeň nezamestnaný. Pri tomto načasovaní sa však nič také v žiadnom prípade do konca sezóny nestane. Prvýkrát tu sedím bez toho, aby som vedel, aká bude moja budúcnosť."

Boudreauovi sa jeho súčasné rozpoloženie nepáči: "Nerád sedím na zadku. Potrebujem pracovať, takže snáď môžem robiť niečo v televízii do konca sezóny a počas play-off. Každý, kto sa so mnou baví, vie, že musí rozprávať o hokeji, lebo v podstate nepoznám nič iné."

V sobotu prišiel veľmi smutný deň, keď si musel vypratať kanceláriu. Na tabuli zanechal svojej družine veľavravný odkaz. "Ďakujem za všetko, chlapci," stálo na ňom. To bola jeho rozlúčka s Minnesotou.

"Byť prepustený je nahovno," dodáva s roztraseným hlasom. Na túto situáciu sa nikdy nedá stopercentne pripraviť. Ani keď to prichádza už po niekoľkýkrát.