Počas sezóny mal strach o život. Na šampionáte mu Cíger zverí problematický post

Po odchode zo zámoria sa čakalo, že bude lídrom reprezentácie. V Helsinkách 2012 získal striebro. Po menšom útlme sa v národnom tíme objavil po dvoch rokoch.

Tridsaťročný Mário Bližňák hovorí o náročnom zranení, zvládnutí kľúčového postu, aj o tom, ako nahradiť chýbajúcich hráčov z NHL.

Ako chutí po dvoch rokoch návrat do národného tímu?

„Veľmi sa teším, že si po dlhšom čase zahrám za Slovensko. V Liberci som mal dobrú tímovú sezónu, ale v reprezentácii je to vždy iné. Chlapcov som dlhšie nevidel, preto je príjemné byť opäť s touto partiou.“

Po dvojzápase s Nórskom tréner Zdeno Cíger pochválil vašu formáciu s Miche

lom Miklíkom a Marcelom Haščákom. Ako sa vám s nimi hralo?

„Ako formácia sme si sadli. S Michelom sme hrali spolu už v Slovane a Marcel k nám výborne zapasoval. Slová trénera nás povzbudili a verím, že v rovnakom zložení dostaneme šancu aj na šampionáte a nesklameme slovenský národ.“

Proti Haščákovi ste hrali vo finále českej ligy, teraz ste spolu v jednej formácii. Bavili ste sa o tom?

„Pogratuloval som mu k titulu a obaja sme uznali, že Brno bolo vo finále lepšie a zaslúžene zvíťazilo. Aj striebro je dobré, veď medailu nezískate každý rok. V reprezentácii ide klubová rivalita bokom, teraz bojujeme za národ.“

V reprezentácii ste vôbec prvý raz nastúpili pod vedením trénera Cígera. Mali ste o motiváciu navyše, aby ste sa mu ukázali v dobrom svetle?

„Je jedno, aký tréner je na striedačke. Po dlhšej pauze som mal väčšiu motiváciu, užíval som si to. Je lepšie, keď človek hrá dlhé play-off, naskočí do reprezentácie a ide na šampionát, ako keď máte po sezóne už vo februári a dva mesiace sa musíte udržiavať vo forme. Všetci traja sme mali výhodu, že sme prišli na konci prípravy a boli v zápasovom rytme.“

V tejto sezóne ste dostali pozvánku už na Nemecký pohár, ale pre nepríjemné zranenie ste neprišli. S čím ste mali ťažkosti?

„Na tréningu som dostal s pukom do členka, ktorý mi opuchol. Dalo sa s tým hrať ďalej, tak som pokračoval. Ako sa korčuľa sťahovala a rozťahovala, neprúdila tam krv a urobila sa zrazenina. Opuchla mi celá noha od členku po koleno. Najskôr som si myslel, že je to svalové zranenie, ale sonografia ukázala, že ide o trombózu. Mal som upchaté dve žily.“

U športovcov to nie je tradičné zranenie. Akým spôsobom ste sa liečili?

„Nemohol som robiť nič, čo by mi zvýšilo pulz. Bolo to hektické, aj som mal strach.