Paulína Bátovská Fialková si v nórskom Osle užila objatia členov rodiny, konfety, vyhadzovanie do vzduchu či zopár zaslúžených dúškov šampanského.
Kým v roku 2023 svoju športovú kariéru prerušila, tentokrát za ňou dala definitívnu bodku ako jedna z najlepších biatlonistiek Slovenska.
"Uzavrelo sa niečo, čo som robila celý život. Bude mi to chýbať, ale som presvedčená, že je správny čas skončiť," povedala so slzami v očiach.
Vo Svetovom pohári stála jedenásťkrát na pódiu, pričom neraz útočila aj na vytúžené víťazstvo. Toto sú najpamätnejšie momenty jej kariéry.
Ospravedlnenie celému Slovensku
Ešte pred najväčšími úspechmi kariéry prišiel moment, keď Paulíne Fialkovej ukázal biatlon odvrátenú tvár. Navyše, na zimných olympijských hrách.
V Pjongčangu bola piata vo vytrvalostných pretekoch a 11. v šprinte. Formu mala aj Anastasia Kuzminová, čo sľubovalo silné ženské úseky v mix štafete.
Fialková si však vtedy vybrala najhoršiu chvíľu kariéry. Na prvej streľbe pribúdal na jej konto jeden nepresný výstrel za druhým. Celkovo z ôsmich výstrelov sklopila jediný terč, čo znamenalo štyri trestné kolá.
Navyše, odkrútila ich len tri, čo znamenalo ďalšiu penalizáciu. Aj bez nej bolo po všetkom. Preteky sa skončili skôr, ako sa pre iné krajiny začali.
"Vôbec neviem, čo sa stalo, strašne ma to mrzí. Pokazila som celú štafetu. Chcem sa za to ospravedlniť celému Slovensku. Je to moja vina. Ten pocit bezradnosti, ktorý som zažila, neprajem nikomu," plakala.
"Takýto čierny scenár sme po úspešných výsledkoch nečakali. Niekde si musela ťuknúť do dioptra," vravela strelecká trénerka Anna Murínová.
Paulína Fialková sa následne pozviechala a v ženskej štafete pomohla Slovenkám k piatemu miestu s odstupom približne 20 sekúnd na medailu.
Pódium v Kuzminovej rodisku
Olympijská sezóna vrcholila v Ťumeni. Fialková bola trošku v úzadí, pretože Kuzminová bojovala o ďalší historický úspech slovenského biatlonu.
V rodnom meste mala na dosah veľký glóbus, no v záverečnom okruhu hromadných pretekov jej došli sily, z čoho ťažila Fínka Kaisa Mäkäräinenová.
Komu však nedošli sily, bola jej mladšia krajanka. Hoci v úvodnej ležke urobila jednu chybu, ďalšie tri strelecké položky zvládla na výbornú.
Po záverečnej stojke bola druhá za Francúzkou Anais Chevalierovou, a hoci ju na trati predbehla, zozadu sa na čelo prirútila Daria Domračevová.
Vtedy 25-ročnú Slovenku zdolala o 1,8 sekundy. Nič to však nezmenilo na tom, že rodáčka z Brezna sa v pretekoch Svetového pohára dočkala prvého pódia.
"Je to úžasné. Dlho som na tento okamih čakala a druhé miesto vnímam ako niečo mimoriadne. Je to pre mňa veľká motivácia a celé leto budem trénovať so spomienkou na tieto chvíle," uviedla.
Snový štart do sezóny
To, že spomenuté slová neboli len frázou, sa ukázalo v sezóne 2018/2019, ktorá bola pre Paulínu Bátovskú Fialkovú najúspešnejšou v jej kariére.
V celkovom hodnotení SP obsadila šiestu priečku a zbierku svojich úspechov poriadne rozšírila. V sezóne bola na stupňoch víťaziek až šesťkrát.
V úvode ročníka potvrdila, že má veľmi rada stíhacie preteky, v ktorých skončila tretia v Pokljuke a najmä druhá v Hochfilzene. V rakúskom stredisku bola vôbec najbližšie k zisku víťazstva v elitnom seriáli.
V záverečnom okruhu zviedla skvelý súboj s Mäkäräinenovou a Dorotheou Wiererovou. V cieľovej rovinke toho mala Fínka evidentne dosť, ale napokon za sebou udržala slovenskú reprezentantku o 1,5 sekundy.
Fialková vtedy konštatovala, že sa cíti byť v životnej forme a že počas leta veľa pracovala aj na svojej streleckej úspešnosti. Bol to pre ňu piaty výsledok v top 10 po sebe, čo označila za snový štart do sezóny.
Historický deň v Novom Meste
Skvelá sezóna v podaní slovenskej biatlonistky pokračovala aj v nasledujúcom stredisku. V šprinte v Novom Meste na Morave skončila tretia a hoci jej potom stíhačka nevyšla, chuť si napravila "masáku".
Slovenským fanúšikom sa deň pred Vianocami naskytol krásny pohľad na stupne víťaziek, keďže na tom najvyššom stála Kuzminová a druhá bola Fialková.
Slovenský biatlon niečo také nikdy predtým nezažil. Pamätný je moment, ako sa v Aréne Vysočina predrala Fialková v záverečnom stúpaní cez Wiererovú, pričom ju dopredu hnali tisícky priaznivcov.
"Môj čas v športe sa pomaly končí, no mám skvelú nástupkyňu," vravela vtedy Kuzminová. Hoci sa po štyroch rokoch k biatlonu vrátila, práve od sezóny 2018/2019 prevzala rolu líderky jej nasledovníčka.
V Česku napodobnili výkon lyžiarskych krajaniek Veroniky Zuzulovej a Petry Vlhovej, ktoré prvé dve pozície obsadili v slalome v Záhrebe 2017.
Spolu stáli na pódiu ešte raz, keď v poslednom šprinte sezóny v Holmenkollene triumfovala Kuzminová pred Franziskou Preussovou a Fialkovou.
VIDEO: Hromadné preteky v Novom Meste na Morave z roku 2018
Blízko k titulu majsterky sveta
Zo sezóny 2018/2019 treba spomenúť ešte jeden pamätný moment. Rodáčka z Brezna bola blízko k tomu, aby na MS získala medailu a rovno tú najcennejšiu.
Vo švédskom Östersunde obsadila vo vytrvalostných pretekoch piate miesto, no je tu jedno "keby". Prvé tri strelecké položky zvládla znamenite a na záverečnej stojke zostával už len posledný terč.
Dlho mierila, dokonca urobila drep a snažila sa nanovo skoncentrovať. Nepomohlo to, minula. Nebyť jednej trestnej minúty, bola by majsterkou sveta.
"Už pred prvým výstrelom som spravila drep, pretože som cítila, že sa trasiem. Štyri rany som trafila, ale potom sa mi opäť triaslo celé telo.
Tak som pred posledným výstrelom znova spravila drep. Myslela som si, že by mi to mohlo pomôcť trochu sa zahriať," uviedla po pretekoch.
Keďže išla už s číslom 4, musela dlho čakať na výkony svojich súperiek. Na konci kariéry však platí, že piate miesto je jej najlepší výsledok na MS.
VIDEO: Paulína Fialková počas MS v Östersunde 2019
Neuveriteľná stíhacia jazda
V ďalších sezónach dosiahla popredných výsledkov pomenej.
V roku 2022 sa vydala za bývalého reprezentanta v chôdzi Miloša Bátovského a na jar 2023 prerušila kariéru. V tom istom roku porodila dcérku Romanku.
Osem mesiacov po pôrode stála Bátovská Fialková na štarte MS v letnom biatlone a následne sa vrátila aj do kolotoča Svetového pohára.
Iba dva dni pred prvými narodeninami svojej dcérky opäť stála na stupňoch víťaziek, keď v hromadných pretekoch v Le Grand-Bornand predstihla v cieľovej rovinke vyšťavenú domácu biatlonistku Jeanne Richardovú.
Preteky boli náročné. Počas nich sa zmenili podmienky a začalo snežiť. Napriek tomu Slovenka bojovala až do cieľa. V hlave mala jedinú myšlienku: "Ešte dve kolá a idem domov za Romankou… ešte jedno kolo."
VIDEO: Bronz Paulíny Bátovskej Fialkovej v Le Grand Bornand 2024
Po záverečnej streľbe strácala na Richardovú 20 sekúnd a sama priznala, že nemala pocit, že sa k nej výrazne približuje. Kilometer pred cieľom strácala osem sekúnd a napokon ju predbehla v poslednej chvíli.
"Bola to dráma, ale práve toto sa nám na biatlone páči. Určite si budem do konca života pamätať, ako som vyhrala finiš o možno pol lyže," povedala.
Už bez stresu a s úsmevom
Paulína Bátovská Fialková si nepochybne bude pamätať aj záver kariéry. Po nie príliš vydarených ZOH z nej spadol všetok tlak a mohla si preteky užívať.
V Kontiolahti skončila tretia vo vytrvalostných pretekoch, keď boli lepšie iba švédske sestry Öbergové. Aj v týchto pretekoch trafila 19 z 20 terčov.
Darilo sa jej aj v tímových súťažiach. Ženská štafeta skončila siedma a zmiešaná štafeta bola dokonca štvrtá, len kúsok od senzačného pódia.
"Štvrté miesto je výnimočné, nikto to nečakal. Som rada, že som k nemu mohla v mojej poslednej štafete pomôcť," uviedla 33-ročná športovkyňa.
Kariéru definitívne ukončila siedmym miestom v Osle, kde ju v cieli čakala rodina aj kolegovia z reprezentácie. Pre mnohých bola vzorom.
"Bol to víkend plný emócií, a to nielen z pretekov. Byť pri tvojej rozlúčke s kariérou bol pre mňa obrovský zážitok. Ďakujem ti a veľmi si vážim, že som mohla byť tvojou tímovou kolegyňou," dodala Ema Kapustová.
