Pre mužský basketbal je to možno prelomový rok. Sleduje ho prvá slovenská hviezda NBA? (komentár)

Basketbalový Nymburk je niekde inde.

Keď si v sobotu preberali jeho hráči trofej pre víťaza Československého pohára, bralo sa to ako samozrejmosť. Všetky tri zápasy vyhral o približne 50 bodov, ani vo finále mu Inter Bratislava nebol skutočným súperom.

Nymburk má v porovnaní s najlepším klubom na Slovensku približne trojnásobný rozpočet. Na palubovke to bolo vidno.

Sledoval som fanúšikov, ktorí z ani nie 16-tisícového mesta do Bratislavy prišli. Ako dokážu neustále oslavovať, keď vedia, že víťazstvo nebude väčšinou ani len tesné? Od roku 2004 sa Nymburk nestal majstrom Česka len raz (2023, Opava). Pravidelne hrá a postupuje zo skupín v hlavných európskych súťažiach, čo je pre slovenské kluby väčšinou nedosiahnuteľná méta.

Ako môžu fanúšikovia tak nadšene oslavovať niečo, čo nemohlo dopadnúť inak? Aj my sme tak vtedy oslavovali, spomenul som si. Každý zo šiestich titulov Pezinka na prelome storočí v rade, kde najmä ku koncu klub nemal konkurenciu. A vždy sme sa potešili. Až kým to zrazu nebolo…

Pred rokom jeden, teraz tri

Nymburk víťazstvo v pohári obhájil, no novinkou po 12 zápasoch v zrekonštruovanej bratislavskej hale boli tri priečky za nimi. Pred rokom do semifinále postúpil jeden slovenský klub, teraz tri. V poradí podľa konečného umiestnenia - Inter Bratislava, Handlová, Levice.

Levice si tento rok pripísali veľmi cenné víťazstvo nad španielskou Zaragozou, ligu vyhrali trikrát po sebe, čo sa od čias Pezinka nepodarilo nikomu. Inter vyhral všetky zápasy základnej skupiny v Severoeurópskej ligy vrátane duelu s deväťnásobným nemeckým majstrom Bambergom.

K tomu reprezentácia, ktorá nie tak dávno zvykla končiť ešte pred bránami riadnej kvalifikácie na európskeho alebo svetové šampionáty, v novembri de facto porazila Španielsko. Postup je už mimo hry, ale už túto nedeľu čaká reprezentantov ďalší silný súper z Lotyšska, proti ktorému sa budú chcieť ukázať. Víťazstvo nie je nedosiahnuteľné.

Prerobená hala na Pasienkoch, ktorá je národným štadiónom slovenského basketbalu, pravidelne láka viac divákov, ako v minulosti. Odohráva sa v tejto sezóne renesancia slovenského mužského basketbalu?

Priznávam, trochu silná úvaha po tom, ako slovenský zástupca prehral vo finále pohára s českým 61:105. Ale skúsme sa s touto myšlienkou pohrať.

Česi a Slováci

Bol november 2020, na Slovensku sa už naplno rozbehla druhá vlna covidu. Česká basketbalová reprezentácia sa v tom čase pripravovala na olympijský turnaj do Tokia, ktorý spolu s celými hrami o rok posunuli.

Mala za sebou úspešný svetový šampionát z roku 2019, kde skončila šiesta, o jednu priečku pred Američanmi. Tomáš Satoranský, Jan Veselý, Vít Krejčí.

Česko malo v posledných rokoch troch hráčov, ktorí hrali pravidelne v NBA, ďalších v Eurolige, druhej najlepšej lige sveta. Slovensko už roky nemá v týchto súťažiach nikoho.

V tom novembri Slovensko prehralo doma s Luxemburskom v predkvalifikácii MS. Kým Česi sa porovnávali a dodnes porovnávajú s absolútnou svetovou špičkou, Slovensko sa pretĺkalo predsieňami kvalifikácii v skupine s Kosovom, Islandom alebo Luxemburskom. Potom Rumunsko, Severné Macedónsko, Nórsko, Rakúsko…

Systém kvalifikácie v európskom basketbale je komplikovaný, ale mená súperov naznačia, s kým slovenská reprezentácia v minulých rokoch porovnávala a neraz odchádzala so sklonenou hlavou.

Česi na olympiáde nepostúpili zo skupiny po prehrách s Američanmi a Francúzmi. Oba tímy sa neskôr dostali do finále, vyhrali Američania.

Nebolo to vždy tak. Československú reprezentáciu doviedol v roku 1985 ku striebru na európskom šampionáte ako najlepší hráč Stanislav Kropilák, dnes už zosnulý čien Siene slávy FIBA.

Z Čechov je v tejto spoločnosti len Jiří Zídek, ktorý zas krajinu doviezol k európskemu striebru v roku 1967. V ženách je to tiež vyrovnané - v Sieni slávy sú Hana Horáková a Natália Hejková.

Ešte po rozdelení malo aj Slovensko svojho zástupcu v NBA. Richard Petruška získal dokonca s Houstonom Rockets titul, aj keď na ihrisku toho veľa nenahral. Tým sa to skončilo. Z Čechov hral okrem spomínanej trojice aj Jiří Zídek mladší a Jiří Welsh. Slovensko?

Občas sa objaví správa, že jeden z mladších nádejných hráčov by mohol skúsiť draft, ale nedostane sa ani do čakárne do najlepšej ligy. V súčasnosti má k NBA najbližšie 20-ročný Timotej Malovec. Priťažuje mu aj to, že kluby nemajú skúsenosti so slovenskými hráčmi.

Naglič chce jadro z mladých

„Basketbal tu nie je šport číslo jeden, nemá takú kvantitu mladých hráčov, v ktorej potom vznikajú veľké talenty. V budúcnosti sa to môže podariť, ale je to otázkou systému, trpezlivosti, práce aj šťastia,“ povedal v lete pre Sportnet tréner slovenskej reprezentácie Aramis Naglič.

Pri pohľade na súčasné slovenské kluby je vidno, že v tomto sa mnoho nezlepšilo. Inter sa napríklad hrdí štyrmi slovenskými reprezentantmi, no hlavná strelecká ťarcha je na štyroch hráčoch zo Severnej Ameriky. Veľmi podobne sú na tom aj ďalšie kluby.

V českých kluboch hrá oveľa viac domácich hráčov, ktorí sú podporení niekoľkými dobrými cudzincami. Toto však nemusí byť ten rozdiel v kvalite reprezentácií.

Aj na Slovensku bola pred rokom 2010 podmienka, že na palubovke môžu byť naraz maximálne dvaja cudzinci, čo otváralo priestor pre slovenských hráčov. Slovensko napriek tomu nikdy nepostúpilo na majstrovstvá Európy. Naopak, nasledovali roky predkvalifikácií a slovenskú ligu postupne ovládli cudzinci.

V roku 2022 zasadol na lavičku slovenskej reprezentácie Aramis Naglič. Strieborný medailista z OH 1992, kde jeho Chorvátsko prehralo až s americkým Dream Teamom na čele s Michaelom Jordanom. Kľúčová postava dominantného Pezinka, neskôr tréner majstrovského Interu.

Od začiatku hovoril, že sa už nemôže stávať, aby hráči odmietali chodiť na reprezentačné zrazy. V minulosti to bolo bežné, navyše, kvalitní hráči často reprezentačnú kariéru končili okolo tridsiatky. Teda vo veku, keď ešte mali čo ponúknuť. Naglič chcel z mladých vybudovať jadro, ktoré bude zohraté. Hráči majú rásť spoločne.

Tréner o svojej vízii hráčov presvedčil, zrazu chodili aj na letné zrazy mimo kvalifikačných termínov. Fungovalo to a Slovensko postúpilo do kvalifikácie, do Bratislavy prišli aktuálni majstri Európy zo Španielska. Samozrejme, bez hráčov NBA, či Euroligy, ale stále s kvalitou, ktorá sa s tou slovenskou nedá porovnávať.

Emotívne proti Španielom

Boli ste na tom zápase? Je to možné, divákov tam bolo totiž na slovenský basketbal rekordne veľa. Basketbaloví reprezentanti vypredali zimný štadión v Bratislave. Desaťtisíc divákov. Predtým hrávali pred stovkami ľudí, v lepšom prípade pred návštevnosťou v nízkych tisíckach. Bolo odvážne vykročiť do väčšieho priestoru, Slovenskej basketbalovej asociácii to vyšlo.

Samotný zápas nebol len o momente, o ktorom sa toľko hovorilo. Slováci v polčase prehrávali 25:38. Vzhľadom na obranne ladený zápas a šírku španielskej striedačky sa zdalo byť rozhodnuté. Nebolo, Slováci vyrovnali, prišlo predĺženie a na konci toho prvého aj moment, ktorý všetko zvrátil.

Tento zápas by sa v každom inom z nekonečného množstva paralelných vesmírov skončil víťazstvom Slovenska. Za 0,4 sekundy sa jednoducho nedá buchnúť loptu o zem a vystreliť. A napriek tomu rozhodcovia ten kôš uznali, išlo sa do druhého predĺženia a v ňom už mali viac síl Španieli. „Bolo to emotívne. Dám si radšej dve pivká a idem spať,” povedal Naglič novinárom po zápase.

Záver prvého predĺženia zápasu Slovensko - Španielsko

Internety začali nadávať na Mária Ihringa. V hráčovi, ktorý bol kľúčovou postavou toho, že Slovensko malo šancu si vôbec proti Španielsku zahrať a ktorý ho ťahal v celom zápase až do toho osudného predĺženia, videli dôvod prehry. Mohol zahrať poslednú akciu lepšie? Samozrejme, ale bez neho by Slovensko so Španielskom na víťazstvo nemalo šancu siahať.

Naglič by mal hneď odstúpiť a Ihring odovzdať občianstvo, navrhoval jeden diskutér. Ach, tá oslobodzujúca nevedomosť, ktorý umožní človeku napísať na internet akúkoľvek hlúposť…

Naglič, Ihring, Vladimír Brodziansky, Šimon Krajčovič, čím ďalej tým viac aj Timotej Malovec. Toto sú mená, ktoré by mali fanúšikovia velebiť a nie ich haniť. Obávam sa, že mnohí z tých, ktorí sledovali zápas so Španielskom ich ani nepoznajú.

Reprezentácia a kluby rastú oddelene

Späť k lige. To nemôže byť náhoda, poviete si, keď si uvedomíte, že približne v čase zápasu so Španielskom Inter vyhrával zápas so zápasom Severoeurópskej lige, pričom Levice dosahovali asi ešte lepšie výsledky v Európskom poháre FIBA, kde doma veľkolepo porazili Zaragozu 96:80.

Druhá možnosť je, že to náhoda je. Z vyššie spomínaných mien v slovenskej lige pôsobí len tréner Naglič. V súpiske na zápas bolo päť hráčov zo slovenských paluboviek (rátam sem aj Mateja Majerčáka, ktorý do Interu prestúpil mesiac po zápase).

Dvaja z nich odohrali viac ako dvadsať minút. David Abrhám, ktorý v posledných rokoch herne veľmi vyrástol v Leviciach, nedal za 22 minút ani bod. A 223 centimetrov vysoký Michael Fusek bol vďaka šiestim blokom kľúčovou postavou v obrane. Fusek pôsobí v Nitre, ktorá tento rok v žiadnom európskom pohári nehrá.

Slovenskí basketbalisti jednoducho nezohrávajú kľúčové roly vo svojich kluboch. Samozrejme, sú dôležití, ale nie je na nich hlavná ťarcha zodpovednosti. Dokonca ani na tých, ktorí sa potom dostanú do reprezentačnej nominácie. Hlavnými bodovými ťahúňmi bývajú v slovenských kluboch cudzinci.

V Česku toto platí o Nymburku, v ostatných kluboch dostávajú domáci hráči oveľa väčší priestor. Na Slovensku? Na cudzincoch je postavená hra v deviatich z desiatich kluboch ligy. Desiatym je projekt NextGen, kde hrajú len mladí Slováci a prehrávajú každý zápas.

Áno, reprezentačný aj klubový basketbal rastie. No akosi oddelene. A keď chce slovenský hráč vyrásť na kvalitného reprezentanta, Slovensko väčšinou opúšťa. A kvalita slovenskej ligy sa zvyšuje, lebo láka čoraz lepších cudzincov. Najmä vďaka možnosti hrať v európskych pohároch.

Basketbal nestačí, treba aj marketing

Je to o marketingu, basketbal nestačí. Treba sa dostať na sociálne siete, ponúkať videá na TikToku, storky na Instagrame, objavovať sa na weboch pre mladých. Treba na zápasy dostať celebrity, aby tie pridávali videá, storky. Aby sa o nich písalo. Je to kolobeh záujmu.

Len basketbal nestačí, povie každý marketér.

Na kvalitný produkt dnes potrebujete aj kvalitné prostredie. S obrazovkami, kde sa dajú zabávať ľudia v prestávkach, s kvalitným ozvučením. Kvalitný basketbal sa dá hrať aj v telocvični, ale kvalitná zábava sa tam skrátka nezmestí.

Slovenský basketbal pred rokom toto prostredie v zrekonštruovanej hale na Pasienkoch dostal. Väčšinu času ju využíva Inter, hral sa tam Československý pohár, hrávajú tam reprezentácie (ak práve muži nehrajú so Španielmi).

A je to rozdiel. Ako dieťa som chodil do pezinskej haly, kde nebývalo nič. Na chvíľu tam klub presvedčil dievčatá miestnej školy a mali sme mažoretky. Slovo cheerleaderky sme ešte nepoznali.

Od 90. rokov sa mnohé zmenilo. Aj zážitok zo zápasov sa tak musí podobať tomu v NBA, alebo inej profesionálnej ligy, ktorú sledujeme v televízii. Alebo aspoň na to, čo je vidno na hokeji. Inter na túto vlnu naskočil a zdá sa, že to prináša vyšší počet divákov.

Okrem hlásateľa, ktorý oznamuje strelcov alebo rozhodnutia rozhodcov, osobitný moderátor. Dídžej, ktorý nielen púšťa hudbu, ale aj naživo mixuje. V prestávkach vystupujú deti z tanečných škôl, ktoré si ich rodičia nahrávajú na mobily.

Nezaostáva ani reprezentácia. Papierové tlieskače na sedadlách, aby bolo počuť každého diváka. Aby to dobre vyzeralo na záberoch. S deťmi sa fotil maskot, dav rozohrieval moderátor.

Maskot prišiel aj na pohár. Doobeda v hale vítal deti zo základných škôl, ktoré dostali lístky zadarmo. Aby okúsili atmosféru v hľadisku a aby presvedčili rodičov, nech ich nabudúce zoberú aj na ďalší zápas. Aspoň nebola hala na pohľad taká prázdna.

V polčase súťaž, aby deti mohli niečo vyhrať. Tak sa to má robiť, žiada sa povedať. Nadchnúť najmladších fanúšikov, aby nabudúce prišli aj so svojimi dospelými. Zabaviť ľudí v čase, keď sa na palubovke nič nedeje. Basketbal je dobrý produkt, je dobré, že sa začína aj ponúkať.

Ak by napríklad na dopoludňajších pohárových zápasoch neboli deti, zrejme by prišlo len do dvadsať fanúšikov jednotlivých tímov. Od tých handlovských si okrem ukážky skvelej atmosféry deti vypočuli aj vulgárne nadávky smerom k rozhodcom. V poloprázdnej hale im bolo veľmi dobre rozumieť. Škoda.

Škoda bola tiež to, že hala sa úplne nezaplnila ani v neskorších zápasoch. Dvadsať eur za štyri zápasy jedného dňa sa nemusí zdať veľa, no koľko fanúšikov Levíc si príde o pol desiatej pozrieť zápas Opavy proti Ústí nad Labem? A dvadsať eur za jeden zápas Levíc už priveľa je…

Kvalitný produkt sa ešte lepšie predáva, ak si ho ľudia môžu dovoliť.

Atraktívna basketbalová jar

Na záver si dovolím istú skratku, konkrétne zúženie slovenského basketbalu na fanúšika z Bratislavy. Čaká ho naozaj atraktívna jar, ale to bude asi vo všetkých basketbalových mestách od Spišskej Novej Vsi na západ.

V nedeľu 23. februára čaká reprezentáciu posledný zápas kvalifikácie, v marci ešte Západ hviezd ligy. K tomu hneď dve play off. Vrcholiť bude Severoeurópska liga aj slovenská liga, ktorá sľubuje možno najvyrovnanejšie boja za mnoho rokov.

Dve levické prehry v pohári ukázali, že štvrtý titul v rade nemajú vôbec istý. Dobré turnaje za sebou má Inter aj Handlová, k tomu Nitra so spomínaným Fusekom, najlepšími fanúšikmi Slovenska hnaná Prievidza, ambiciózna Spišská Nová Ves. Tradičné basketbalové bašty Lučenec, Komárno, Svit… Nikto nebude ľahký súper.

Možno na tieto zápasy do haly príde aj mladík, ktorý bude raz prvou skutočnou hviezdou NBA zo Slovenska. Budete tam sedieť s ním?