Ďalší Slovák si zahrá Ligu majstrov. V Česku sa stal nečakaným šampiónom a ťahúňom

Je odchovancom prievidzského basketbalu. Od roku 2020 obliekal dres Svitu, v ktorom sa basketbalovo po prvýkrát skutočne ukázal.

Pred touto sezónou však kývol na ponuku od našich susedov. JAKUB MOKRÁŇ už vo svojej prvej sezóne v českej NBL vyhral titul s Opavou. Bol to historický triumf pre celý český basketbal. Nymburk doteraz v lige dominoval. Vyhral celkovo osemnásť titulov v rade.

Okrem toho si Mokráň zaslúžene vybojoval miesto v slovenskej reprezentácii. Stal sa dôležitým článkom v zostave Aramisa Nagliča. Jeho pozícia je pod košom. Má presne dva metre, ale loptu doskakuje, akokeby mal o desať centimetrov viac.

Gratulujem k titulu. Musí to byť skvelý pocit byť prvým českým majstrov po osemnástich rokoch, s iným názvom, ako Nymburk.

Práve tohto súpera ste vyradili v sedemzápasovej sérii v semfininále. Čím ste ich prekvapili?

Tak asi tým, že sme vyhrali tri zápasy v rade. Otočili sme sériu na 3:1 a stačilo nám u vyhrať už len jeden zápas.

Aj keď sa síce zomkli a sériu ešte vyrovnali, myslím, že sme mali psychickú výhodu v zápase číslo sedem. Aj keď sa tento duel hral u nich. 

Pri komentovaní slovenskej finálovej série sme si povedali, že nám musia tí Česi závidieť.

Slovenská finálová séria sa hrala na sedem zápasov a bola bezpochybne najlepšou po…veľmi dlhej dobe. Keďže ste vyhrali, asi ste aj rád, že sa hrala na tri víťazstvá. Alebo nie?

Som rád, že sa finálová séria hrala na tri víťazné zápasy, pretože tá sezóna už bola fakt dlhá a náročná. Podľa môjho názoru, keď sa už hrá štvrťfinále a semifinále na štyri víťazné zápasy, tak už by sa malo aj finále.

Na jednej strane, áno, slovenské finále bolo hrané na sedem zápasov, ale kým sa na Slovensku hrali v playoff dva zápasy, u nás štyri. Takže tých zápasov sme mali viac.

Mimochodom, sledovali ste aj slovenskú finálovú sériu? Ak áno, komu ste držali palce?

Jasné, sledoval som niektoré zápasy, keď bol čas a my sme práve nehrali. Posledný zápas bol dobrý, aj keď Komárno začalo zle, postupne sa do zápasu vrátilo na rozdiel 4-5 bodov a ešte to bolo chvíľami napínavé.

Nefandí som ani jednému týmu. Poznám hráčov a trénerov v oboch tímoch a musím povedať, že si to zaslúžili oba celky vyhrať.

Ako sa vám hralo pod vedením trénera Petra Czudeka?

Veľmi dobre. Je to veľmi skúsený tréner a zároveň super človek. Snažím sa od neho naučiť čo najviac.

Má s Opavou titul ako hráč, ale najnovšie aj ako tréner. Prekvapíte ho a postavíte mu tú sochu? Prípadne s nejakým dáždikom proti výkalom? (smiech)

Určite by si ju zaslúžil (smiech). Robí tu v Opave zázraky.

VIDEO: Tréner Petr Czudek odpovedal na otázku, či by chcel vidieť svoju sochu.

Boli ste bodovo najproduktívnejší Slovák v českej lige (12,9 bodu na zápas). Ste zároveň dobrým obrancom, takže platným hráčom na oboch koncoch palubovky.

Hneď od úvodu sezóny ste príjemne prekvapovali. Prekvapili ste tým aj samého seba?

Trošku aj hej. Išiel som sem so sebavedomím z reprezentácie, ale aj všetko spolu dobre sadlo a hralo sa mi jednoducho. Stále ale vidím veľa vecí, ktoré môžem zlepšiť do ďalšej sezóny.

Zaujala ma aj vaša presná ruka z diaľky. Spoza perimetra ste pálili so 40% úspešnosťou streľby, čo je oproti posledným sezónam na Slovensku obrovský skok. Ako to?

Áno, bola to určite moja najlepšia sezóna aj z pohľadu percenta streľby. Môže tam byť viac faktorov. Medzi sezónami som dosť makal individuálne, taktiež celú sezónu som dosť trénoval streľbu, ale až taký skok som nečakal.

Taktiež to môže byť tým, že som vďaka trénerovi na sebe necítil nejaký tlak a hral som s voľnosťou. V playoff mi to percento trochu kleslo, takže do ďalšej sezóny chcem popracovať aj na tom. Je to dosť aj o hlave.

Vo viacerých štatistikách ste takéto čísla nemali ani vo Svite, čomu to pripisujete?

Ťažko povedať, môže to byť tou reprezentáciou, kde som dovtedy nehrával a zrazu som v lete dostal šancu. Zrazu som patril medzi lídrov a hrával som celé zapasy.

Čím sa líši česká súťaž od tej slovenskej?

Tak asi hlavným rozdielom je, že o ligu tu je väčší záujem. V českej lige je 12 tímov, pričom v slovenskej len 8. Tým pádom sa štyri tímy ani nedostanú do playoff.

Taktiež majú tímy širšie súpisky. Väčšina tímov využíva v zápasoch 9-10 hráčov, pričom v slovenskej lige to ťahá 5-6 hráčov. Osobne mi ešte prišlo, že v Česku je basketbal organizovanejší o niečo viac. Hrá sa vo väčšom tempe a tvrdšie, hlavne v playoff.

V tejto sezóne ste žiarili aj reprezentácii. Pomáhalo vám obliekať si na seba národný dres, alebo to bolo napoak, že vám klubová forma dodával energiu?

Myslím, že v reprezentácii mi pomohla tvrdá príprava, ktorú som si nastavil vďaka tomu, že sme so Svitom vypadli koncom marca a bol som v životnej forme.

K tomu som ešte aj dostal konečne šancu v zápasoch, ktorej som sa chopil a potom v sezóne mi pomohla práve reprezentácia. Určite mi pomohlo aj to, že som odišiel do zahraničia, aj keď to bolo len do Česka.

Dáva vám Vladimír Brodziansky nejaké podkošové rady?

Tak, Vlado je známy svojou šikovnosťou na “low poste”, čo práve nie je zatiaľ moja silná stránka. Skúsim sa toto leto od neho niečo naučiť (smiech).

V jednom z rozhovorov ste povedali, že obľubujete situácie jeden proti jednému. Máte to zaužívané z trojkového (3v3) basketbalu?

Ani nie. Skôr to mám tak nejak odjakživa, či už z tréningov alebo len tak z ihriska. Vždy som bol súťaživý, keď sa hralo 1 na 1, vždy som spravil všetko preto, aby som vyhral.

Ako vyzerá vaša budúcnosť? Podpísali ste zmluvu na tri roky, ak by však prišla lukratívnejšia ponuka, za akých podmienok by ste zvolil nové pôsobisko?

Áno, ešte na ďalšie dva roky. Neviem, úprimne nad tým zatiaľ nie je dôvod rozmýšľať. Hlavne teraz ideme ďalšiu sezónu hrať aj v Lige majstrov, čo je veľmi kvalitná súťaž.

Hrajú ju tie najlepšie kluby z Európy, samozrejme po Eurolige a Eurocupe. Takže to bude veľmi dobra skúsenosť

Navyše cítim, že tu basketbalovo rastiem. Sú tu veľmi dobré podmienky na trénovanie, takže mi momentálne nič nechýba.