Rekordné vyvrcholenie: žrdkár Duplantis 621 cm a senzačný prekážkový šprint

EUGENE, BRATISLAVA. Šéf Svetovej atletiky Sebastian Coe si krajšiu bodku za 18. MS v Eugene ani nemohol želať.

Záverečný deň šampionátu ozdobil dva svetové rekordy: jeden, s ktorým sa tak trochu počítalo (Armand Duplantis v žrdi – 621 cm), a jeden, ktorý nik nečakal (Tobi Amusanová na 100 m prekážok – 12,12 s).

MS ovládli Američania s 13 zlatými medailami (13 – 9 – 11) pred Etiópiou (4 – 4 – 2) a Jamajkou (2 – 7 – 1). Padli 3 svetové rekordy, 12 rekordov MS a 29 svetových výkonov roka.

Pred MS 12,41, po MS 12,12

„Všetko sa deje z nejakého dôvodu,“ znie osobné motto Tobi Amusanovej. Z akého však drobná, iba 156 cm vysoká Nigérijčanka prekonala svetový rekord na 100 m prekážok, vie zrejme len Boh.

Do Eugene prišla s osobným a zároveň africkým rekordom 12,41 z víťazného mítingu Diamantovej ligy v Paríži, zo šampionátu odchádza so svetovým – o 29 (!) stotín lepším. Amusanová dosiahla čas 12,12 už v semifinále. O 8 stotín prekonala rekord Američanky Kendry Harrisonovej z júla 2016 v Londýne. „Boh to tak chcel. Iba som urobila, čo som mala. Vyštartovala som a bežala som čo najrýchlejšie. Je to skvelý pocit, Už sa teším na finále,“ komentovala stroho 25-ročná Nigérijčanka svoj senzačný čas bezprostredne po semifinále.

Čo predvedie Tobi o necelé dve hodiny vo finále? Pridá ďalší rekord? – visela vo vzduchu otázka.

Opäť bežala, ako keby jej v ceste nestálo desať 84 cm vysokých prekážok. Ladne aj extrémne rýchlo. Čas? 12,06! Ak by jej nezafúkal do chrbta prisilný vietor 2,5 m/s (povolené sú rovné dva metre), bol by to ďalší sveťák...

„Cieľ bol získať zlato. Podarilo sa! Síce verím v svoje schopnosti, ale nečakala som, že na majstrovstvách sveta prekonám svetový rekord. Keď som po semifinále uvidela na časomere svoj výkon, nemohla som uveriť, že sa to stalo. Cesta k tomuto úspechu bola poriadne dlhá,“ skonštatovala Tobi Amusanová (už v rozbehu zlepšila rekord Afriky na 12,40) v novinárskej mixzóne. „Pred finále som sa snažila naplno sa sústrediť, pretože prekážky sú zradné. Stačí chybička a je po všetkom. Snažila som sa ostať pokojná. Zhlboka som sa nadýchla s vedomím, že mám nejaký cieľa a idem zo seba vydať maximum. Celkom dobre to zafungovalo...“

Zverenka bývalej poprednej jamajskej prekážkarky Laceny Goldingovej-Clarkovej (5. na OH 2004) a Miku Laaksonena, ktorý na Texaskej univerzite v El Paso kedysi pripravoval aj nádejnú slovenskú viacbojárku Luciu Mokrášovú, utvorila v semifinále len 10. svetový rekord na 100 m prekážok v ére elektronického merania časov. Od augusta 1988 sa historické maximum nepohlo až do júla 2016. Amusanová predviedla najvýraznejšie zlepšenie svetového rekordu od roku 1980, keď Poľka Grazyna Rabsztynová vo Varšave posunula vlastný najlepší čas z 12,48 na 12,36.

Z Oluwatobiloby je jednoducho len Tobi

Kto je vlastne Tobi Amusanová, žena, ktorá pred senzačným triumfom a zlepšením svetového rekordu v Eugene na žiadnom globálnom podujatí – ak zaň nepočítame Hry Commonwealthu 2018 – nevyhrala?

V prvom rade: oficiálne sa volá Oluwatobiloba Ayomide Amusanová. Vysloviť jej krstné meno však bol pre Američanov, keď v roku 2016 nastúpila na Texaskú univerzitu v El Paso, poriadny jazykolam, preto si ho skrátila na Tobi.

Dorasteneckej (2013) i juniorskej (2015) majsterke Afriky sa v USA darilo. Hneď v prvom roku štúdia prelomila na 100 m prekážok 13-sekundovú hranicu (12,83), na prestížnom univerzitnom šampionáte USA (NCAA) získala striebro, na juniorských MS v Bydgoszczi finišovala piata a na olympiáde v Riu sa dostala do semifinále. A pozor: stále bola ešte juniorka!

V roku 2017 už šampionát NCAA vyhrala a osobný rekord si posunula na 12,57. V debute na seniorskom svetovom šampionáte sa Londýne kvalifikovala do semifinále.

V nasledujúcej halovej sezóne siahla prvý raz na svetové finále. V Birminghame na halových MS 2018 skončila na 60 m prekážok siedma. V lete triumfovala na Hrách Commonwealthu i africkom šampionáte.

Na MS 2019 v katarskej Dauhe sa v rozbehu zlepšila na 12,48, vo finále potom skončila o stotinku slabším výkonom štvrtá. Tesne za medailovými priečkami. Takisto na tokijskej olympiáde skončila štvrtá. Sklamanie prekážkarky, ktorej vzor je jamajská šprintérka Shelly-Ann Fraserová Pryceová, aspoň čiastočne zmiernil triumf vo finále Diamantovej ligy v Zürichu v africkom rekorde 12,42.

Prvá medaila, hneď zlatá a navyše ozdobená svetovým rekordom, prišla až na MS v Eugene. Tento príbeh však už poznáte.

Duplantis tentoraz na rekord nemyslel

„Super! Mám medailu, ktorá mi ešte chýbala,“ tešil sa 22-ročný Armand Duplantis, ktorý na štadióne Hayward Field doplnil svoju zbierku úspechov o zlato z MS. Pred tromi rokmi na šampionáte v Dauhe skončil druhý, no odvtedy totálne ovládol svetovú žŕdku.

Triumfoval na OH v Tokiu, prekonával svetové rekordy. A jeden pridal i v nedeľu: na druhý pokus „preletel“ ponad 621 cm, čo bolo o centimetrík viac ako v marci na halových MS v Belehrade. Od istého času totiž platí, že v technických disciplínach uznáva Svetová atletika za svetový rekord absolútne najlepší výkon – bez ohľadu na to, či ho atlét dosiahol v hale alebo vonku.

„Zvyčajne mám svetový rekord vždy niekde vzadu v mysli, ale dnes som sa výhradne sústredil na víťazstvo. Na rekord som nemyslel,“ zdôraznil Duplantis, syn bývalej švédskej sedembojárky Heleny Hedlundovej a popredného amerického žrdkára s osobákom 580 cm Grega Duplantisa.

Prvé zlato z MS v kariére si Mondo (ako ho všetci prezývajú) zabezpečil už úspešným skokom ponad rovných šesť metrov. Potom hneď na prvý raz o centimetrík zlepšil rekord MS (605 cm) Austrálčana Markova z Edmontonu 2001 a vzápätí mu na stojanoch nastavili toľko, koľko nik predtým nepreskočil – 621 cm.

Pelé žŕdky vraj má aj na 625 cm

Duplantisovi, mužovi s prívlastkom Pelé žŕdky, prvý pokus nevyšiel. Pred druhým si čosi povedal s bývalým svetovým rekordérom Francúzom Renaudom Lavilleniem a – uspel! Zaplnený štadión bol vo vytržení. Duplantisovi okrem 70-tisíc dolárov za víťazstvo pribudne na účet ďalších 100-tisíc za svetový rekord.

Pre Armanda to bol celkovo piaty v kariére, prvý pod holým nebom (617 Toruň 2020/hala, 618 Glasgow 2020/hala, 619 Belehrad 2022/hala, 620 Belehrad 2022/halové MS, 621 Eugene 2022/vonku).

Vďaka úspešným pokusom na 600, 606 a 621 cm predstihol v počte šesťmestrových skokov Sergeja Bubku. Má ich na konte 48, legendárny Ukrajinec „len“ 46. Duplantis aktuálne ťahá šnúru 16 finálových víťazstiev, naposledy prehral vlani 26. augusta na Diamantovej lige v Lausanne, kde skončil šokujúco až štvrtý s 562 cm.

„V závere finále už na mňa doliehala únava, ale veľmi mi pomohli diváci. Povzbudili ma, dodali i energiu potrebnú, aby som sa dostal ponad rekordnú výšku. Vytvorili úžasnú atmosféru. Milujem skákať v Eugene!“ – nadchýnal sa Armand Duplantis, ktorý mal v hľadisku i svoju priateľku, švédsku modelku Desiré Inglanderovú . „Koľko bude ďalší rekord, nedokážem odhadnúť. Teraz si chcem najmä užiť trocha voľna s rodinou.“

„Má aj na 625 cm,“ tvrdí však Lavillenie, ktorému patril svetový rekord 616 cm šesť rokov do februára 2020, kým ho neprekonal zázračný Švéd.

Ingebrigtsen vyškolil Afričanov

Ešte telegraficky o ďalšom dianí v záverečný deň MS: Jakob Ingebrigtsen po nečakanej prehre na 1500 m zdolal na päťtisícke kensko-etiópsko-ugandskú „svorku“ prenasledovateľov, v desaťboji po odstúpení olympijského víťaza Kanaďana Damiana Warnera získal druhý titul majstra sveta Kevin Mayer z Francúzska.

Athing Muová sa stala prvou svetovou šampiónkou z USA na 800 m, v diaľke Nemka Malaika Mihambová obhájila titul a obe štafety na 4 x 400 m jasne vyhrali domáci – muži jedenásty a ženy s finišmankou Sydney McLaughlinovou (letmých 400 m za 47,91) desiaty raz na MS.