BRATISLAVA. Na olympiáde v Moskve získal striebro. Pred hrami v Los Angeles bol v najlepšej forme, ale finále pozeral iba v televízii, s fľašou fínskej vodky.
Bývalý diskár Imrich Bugár v pondelok dovŕšil okrúhle 70. narodeniny.
Na ME 1978 v Prahe získal bronz a o štyri roky neskôr v Aténach sa stal majstrom Európy. Zvíťazil aj na svetovom šampionáte v Helsinkách 1983.
Stále drží slovenský rekord výkonom 71,26 m, ktorý ho radí na 14. miesto historických tabuliek. Predviedol ho v máji 1985 v kalifornskom San Jose.
Guľa sa mu nepáčila
Budúci diskársky šampión sa narodil v obci Ohrady v okrese Dunajská Streda. Športové nadanie ukázal už na základnej škole, keď na telesnej výchove hodil kriketovou loptičkou do vzdialenosti 112 metrov.
Učiteľ mu tak odporučil, aby štartoval na atletických okresných majstrovstvách v niektorej z vrhačských disciplín.
„Guľa sa mi nepáčila, pri nej má človek večne špinavý krk. Disk som dovtedy nikdy nevidel. Sledoval som súperov, niektorí už vedeli otočku. Ja som to neriskoval, hádzal som z miesta a hodil 31,14,“ spomínal Bugár na svoje začiatky v rozhovore pre český projekt Paměť národa a na to, ako vyhral svoju prvú súťaž, hoci neabsolvoval jediný odborný tréning.
Mäsko o polnoci
Svoj talent začal rozvíjať v Slávii SVŠT Bratislava a na povinnú vojenskú službu sa presunul do Dukly Praha.
V metropole vtedajšieho Československa sa zoznámil s Miloslavom Vlčkom, ktorý sa stal jeho celoživotným koučom a pod jeho vedením začal zbierať medailové ocenenia.
Na OH v Moskve vyhral striebro novým osobným maximom, jeho hod meral 66,38 m.
Pred hrami nebol v dobrej forme, hádzal okolo 62-63 metrov. „V olympijskej dedine bola jedáleň otvorená 24 hodín. Keď sme boli hladní, mohli sme ísť aj o polnoci na dobré mäsko. Nabral som tri-štyri kilá, jedol som mäso a zeleninu. Nabral som silu, cítil som sa dobre, nič mi nechýbalo. Nakoniec som dosiahol osobný rekord,“ spomínal na svoj výkon v rozhovore pred piatimi rokmi.
„V októbri sa žením...“
Za olympijské striebro dostal ako odmenu tridsaťtisíc československých korún.
„V tom čase stála škodovka sedemdesiattisíc, takže to stačilo takmer na pol auta! Ale prémie som minul na zariadenie bytu,“ prezradil.
Aj ten mu pridelili vďaka úspešnej olympiáde. „Vrchný funkcionár zväzu sa ma pýtal, aké mám plány. Odvetil som: 4. októbra sa žením, potreboval by som byt. O dva týždne mi oznámil, že mi pridelili trojizbový byt,“ opisoval.
O dva roky neskôr vyhral zlato na ME v Aténach. Bolo to v dobe, kedy sa v kráľovnej športov ešte neorganizovali majstrovstvá sveta a atletický európsky šampionát patril k najsledovanejším a najprestížnejším športovým podujatiam vôbec.
Aj preto mu triumf vyslúžil ocenenie Športovec Československa 1982.
O rok na to sa už v Helsinkách stal oficiálne prvým majstrom sveta hodom dlhým 67,72 m a jeho výkonnosť ešte stúpala.
„Na majstrovstvách sveta sa vtedy zišla ešte silnejšia konkurencia než na olympiáde, navyše vo Fínsku, kde majú ľudia atletiku radi. Viedol som od prvého hodu. Kubánec Delis ma naháňal, ale nechytil. Akurát mi ho bolo trochu ľúto. Nikdy nezískal zlato. Na olympiáde v Moskve ho oň obrali svojim zvláštnym meraním sovietski rozhodcovia a v Ríme 1987 sme už boli starí,“ vravel Bugár pred dvoma rokmi v rozhovore pre Sportnet.
„O tom musíš mlčať!“
Na olympiáde v Los Angeles by patril medzi favoritov. Socialistické krajiny však podujatie bojkotovali.
Bugár práve súťažil v Kalifornii, keď vyšla správa, že Sovietsky zväz sa na olympijských hrách nezúčastní, lebo sa obáva o bezpečnosť svojich športovcov.
„Reportéri sa ma na to pýtali, hovoril som im: nezaujíma ma to, ja som reprezentant Československa. Lenže o týždeň vydali správu, že ani Československo na olympiádu necestuje,“ vravel Bugár.
S rozhodnutím nesúhlasil, hovoril to aj novinárom, ale tí to nechceli napísať.
„Stále som tvrdil, veď som v Amerike a nevidel som nič, čoho by sme sa mali báť, čo by bolo proti socializmu. Videl som však obrovskú reklamu na moskovskú vodku namaľovanú cez veľkú stenu. Keď som to porozprával jednému funkcionárovi, bol celý zhrozený: O tom musíš mlčať, nieže to povieš niekomu,“ opisoval dramatické obdobie Bugár.
Na preteky Družba, akési náhradné podujatie, pôvodne ani nechcel ísť. Napokon ho pustili na zopár menších pretekov, takže sa podvolil.
„Lenže zmenili poradie súťaží. Došli sme do Moskvy vo štvrtok, pôvodne sme mali súťažiť v sobotu, no disk preložili na piatok. Ten jeden deň mi chýbal. Dosiahol som najhorší výsledok v tomto roku, 65,38 m, skončil som štvrtý. Na veľvyslanectve tvrdili, že to bolo naschvál, takto som chcel bojkotovať červenú olympiádu,“ prezradil ďalšiu historku skvelý diskár.
Sedel doma s fľašou vodky
Olympijský prenos z finále hodu diskom si pozrel doma v pražskom byte, cez anténu na balkóne chytal nemecké stanice ARD i ZDF.
„Mal som fľašu fínskej vodky, tú som vypil celú s džúsom. Keď som videl, s akým výsledkom vyhral Nemec Rolf Danneberg, to bolo treba opláchnuť,“ povzdychol si.
Víťaz hodil 66,60 m, Bugárov najhorší výsledok z tohto roku by bol stačil na bronz. Nemeckého súpera v tej sezóne stretol jedenásťkrát a vždy ho zdolal.
„Bol som vtedy najlepší na svete. Veľká škoda, že som v Los Angeles nemohol byť,“ podčiarkol.
Bugár sa ešte zúčastnil na dvoch olympiádach, v roku 1988 v Soule obsadil 12. miesto a o štyri roky neskôr v Barcelone nepostúpil z kvalifikácie.
„Tam som už bol skôr v inej úlohe, ako tréner desaťbojára Roberta Změlíka, no keďže som mal splnený limit, aj som zasúťažil. Vypadol som v kvalifikácii, no môj zverenec získal zlato, takže to bola úspešná olympiáda,“ vyhlásil.
Bugár sa po skončení aktívnej kariéry usadil s rodinou v Prahe a stále je známou osobnosťou. V roku 2013 sa ako celebrita zúčastnil na zábavnom programe Star Dance a obsadil 3. priečku.
Do správ športových agentúr sa opäť dostal minulý rok v lete, keďže trvalo 40 rokov, kým sa našiel niekto, kto prekonal jeho rekord 69,94 na jednom z najprestížnejších mítingov Diamantovej ligy v Bruseli. O dva centimetre to dokázal Austrálčan Matthew Denny.
