Tri roky plné bolesti, zranení a psychicky náročných návratov. Slovenská prekážkarka EMMA ZAPLETALOVÁ po úspechu na olympiáde v Tokiu zažila sériu únavových zlomenín, ktoré ju opakovane zastavovali v rozlete.
Nikdy však nepomyslela na to, že by atletiku opustila. „Chcela som si dokázať, že som bojovníčka, ktorá sa nikdy nevzdáva,“ vraví pre Sportnet.
V rozhovore rozpráva o tom, čo ju toto náročné obdobie naučilo, ako jej pomohla zmena trénera aj o tom, prečo ju prekvapil vlastný rekord na hladkej štvorstovke.
Slovenskú bežkyňu čaká už v piatok, 11. júla druhá účasť v Diamantovej lige v tomto roku. Pobeží 400 metrov cez prekážky v Monaku.
Pasovali vás do pozície veľkého talentu atletiky, čo ste potvrdili na ME do 23 rokov aj na olympijských hrách v Tokiu. Potom však prišla dlhá pauza spôsobená zraneniami, neúspešné pokusy o návrat, ďalšie zranenie. Čo ste vtedy prežívali?
Po úspešnom roku 2021 ma nasledujúce tri roky stopli únavové zlomeniny, ktoré sa vždy objavili pred sezónou. Každý rok bol iný.
Prvý rok som hodila za hlavu, povedala som si, že zranenia sa v športe stávajú a niekedy sa športovec tomu nevyhne, aj keď si dáva pozor. No potom počas prípravy na prelome roka 2022/2023 sa znova odhalila únavová zlomenina.
To som tiež prijala, kosť sa zahojila, zvládla som to a pokračovala som v príprave na sezónu 2023. Žiaľ, v apríli som opäť začala mať bolesti, ktoré mi nedovoľovali behať a následne po magnetickej rezonancii to bola ďalšia únavová zlomenina. Vedeli sme, že to už nie je v poriadku.
Absolvovala som množstvo vyšetrení, aby sme odhalili príčinu. Moje telo bolo úplne v poriadku, nemala som žiadne podozrenia, ktoré by mohli spôsobovať také časté problémy. Pracovala som s fyzioterapeutmi na Dukle, aby som spevnila chodidlá a členky a eliminovala ďalšie zlomeniny.
Bola som veľmi motivovaná na návrat v olympijskom roku s cieľom ukázať sa na hrách v Paríži. Na začiatku sezóny som absolvovala pár pretekov, ktoré síce boli slabé, ale verila som, že to chce čas a budem späť. No opäť ma stoplo zranenie.
Spočiatku to nevyzeralo ako únavová zlomenina, a tak som stále optimisticky pozerala vpred. Keď však bolesť neprechádzala, absolvovala som opäť kontrolné vyšetrenie, kde už bolo vidno, že je to zlomenina. Potom som sa už psychicky zosypala.
Ako vyzerali vaše dni počas nútenej pauzy, čo nahradilo atletiku?
Atletiku nahradili alternatívne tréningy v bazéne a v posilňovni. Taktiež som venovala všetok čas rekonvalescencii, aby som bola čím skôr späť a kosť sa správne zahojila. Dlhá prestávka zamáva so psychikou športovca.
Spolupracovali ste s nejakým športovým psychológom?
Bola som občas v kontakte s mentálnou koučkou Petrou Pačesovou. Psychicky som sa cítila dobre vtedy, keď som bola obklopená priateľom, rodinou a moji najbližšími, ktorí mi veľmi pomáhali.
VIDEO: Emma Zapletalová a jej slovenský rekord
Cítite, že ste po týchto skúsenostiach mentálne silnejšia ako predtým?
Určite áno.
Čo vám pomohlo udržať si motiváciu vrátiť sa späť na atletický ovál?
Chcela som si dokázať, že som bojovníčka, ktorá sa nikdy nevzdáva. Atletika je moja láska, veľmi ma baví a som si vedomá môjho talentu a potenciálu, preto som mala vždy motiváciu vrátiť sa späť. Nikdy som si nepovedala, že s tým skončím, aj keď som bola mentálne na dne.
Čo ste sa o sebe naučili počas obdobia, keď ste nemohli súťažiť?
Najmä som sa naučila byť trpezlivá. Vždy som si povedala, že všetko sa pre niečo deje a ja sa vrátim, len to chce čas.
Už nejaký čas trénujete pod vedením holandského kouča Brama Petersa. Ako sa zrodila vaša spolupráca?
Celú situáciu so zraneniami som uchopila do vlastných rúk a rozhodla som sa pre zmenu trénera. Pomohol mi s tým tréner Gabiky Gajanovej Louis Heyer, ktorý mi poradil a dal kontakt na Brama Petersa.
Keď mi prišla správa s menom Bram Peters, hneď som bola rozhodnutá, že do toho idem. Trénera som oslovila, tiež mal záujem spolupracovať, avšak nevedel, či bude môcť, pretože tiež menil svoju trénerskú adresu z holandskej na belgickú. Neskôr mu však dali súhlas z belgickej reprezentácie a ja som mala nového trénera.
Čo sa zmenilo vo vašej príprave?
Príprava je úplne iná, ako som bola zvyknutá. Po niekoľkých rokoch som absolvovala aj halovú sezónu. V porovnaní s predošlými rokmi som robila viac kvality než objemu. Veľký posun cítim aj v silovej príprave.
Každopádne som toho názoru, že každý tréner robí svoju prácu najlepšie, ako vie a má svoj systém. Čiže nechcem, aby to vyznelo tak, že znehodnocujem predošlé prípravy.
Ako často dochádzate do Belgicka a ako vyzerá príprava na diaľku, keď nie ste s trénerom v osobnom kontakte?
Priamo v Belgicku za trénerom som bola zatiaľ iba raz. No okrem toho sme boli spolu počas prípravy dvakrát v Južnej Afrike na sústredení. Plánujem tam teraz chodiť častejšie, aby som bola s trénerom a so skupinou.
Keď sa pripravujem doma, som s trénerom v každodennom kontakte. Pracujem sama a trénerovi následne zhodnotím tréning, svoje pocity a ako to išlo. Posielam mu z tréningu videá na analýzu a jeho zhodnotenie.
Keď treba, sme v kontakte aj priamo počas tréningu. Hoci je to na diaľku, funguje to aj takýmto spôsobom. Som už pomerne vyspelá, poznám sa a viem zvládnuť tréning aj samostatne.
VIDEO: Beh Zapletalovej na Diamantovej lige v Osle
Sezóna 2025 sa zatiaľ javí ako úspešná. V troch disciplínach ste celkovo štyrikrát prekonali národné rekordy. Ktorý výkon si ceníte najviac?
Veľmi vysoko kladiem druhé miesto na Diamantovej lige v Osle, ale najviac ma prekvapil čas 50,76 na hladkej štvorstovke. Nečakala som to. Rekord na prekážkových 400 m som očakávala, potešil ma, ale nebol to pre mňa v cieli taký šok ako vo víťaznej štvrťke na II. divízii ME družstiev v Maribore.
Krátko ste viedli aj európske tabuľky na 400 m prekážok, potom vás prekonala skvelá Holanďanka Femke Bolová. Aký máte s ňou vzťah?
Femke mám veľmi rada. Ona je vždy milá a priateľská. Dokonca som jej vtedy aj písala, že som si užila pár hodín ako líderka európskych tabuliek, kým nebežala ona. Určite je jeden z mojich vzorov a chcem ju nasledovať. Viac ľudí mi už povedalo, že sme si podobné.
V tejto sezóne ste už štartovali na kvalitných pretekoch v Hengele aj na mítingu Diamantovej ligy v Osle. Ako ste reagovali, keď ste dostali pozvánku?
Veľmi som sa potešila, keď mi to tréner oznámil. Hoci najprv som tomu úplne neverila, spýtala som sa trénera znova po tréningu či naozaj idem do Osla na Diamantovú ligu.
Vrcholom sezóny budú MS v Tokiu. Stanovili ste si na šampionát nejaký cieľ?
Na majstrovstvách sveta chcem podať čo najlepší výkon. O konkrétnych cieľoch nechcem vopred rozprávať.
Kto je váš najväčší fanúšik a opora mimo tréningového tímu?
Bezpochybne môj priateľ Mirko (chodecký reprezentant Miroslav Úradník, pozn. red.) a rodina.
