Bolesť je milosrdná, tvrdil Zátopek. Českú lokomotívu asi nik neprekoná

BRATISLAVA. Ako jediný dokázal na jedných olympijských hrách vyhrať tri najdlhšie bežecké disciplíny. Tento počin Emila Zátopka zrejme už nikto iný neprekoná.

Všetky pokusy napodobniť ho boli neúspešné a so stúpajúcou úrovňou a špecializáciou je zopakovanie "Zátopkovho týždňa" čoraz nepravdepodobnejšie. 

Rodák z Kopřivnice, ktorý by sa 19. septembra dožil 99 rokov, pritom začal so serióznym bežeckým tréningom vo veku, keď už mnohé gymnastky, plavkyne či krasokorčuliarky končia s kariérou.

Na prvé preteky išiel ako osemnásťročný mladík viac-menej z donútenia, lenže už tam sa prejavila jeho nezlomná povaha.

„Premohla ma túžba zvíťaziť a bežal som, čo mi sily stačili,“ spomínal neskôr na tých niekoľko minút, ktoré zmenili jeho život. Nechal sa presvedčiť, aby začal chodiť na atletické tréningy. Pomerne rýchlo priniesli ovocie.

Prvé medaily z Londýna 

Jednou z prvých veľkých povojnových akcií boli atletické majstrovstvá Európy v nórskom Osle v roku 1946. Zátopek tam síce medailu ešte nezískal, ale výrazne prekonal svoj vlastný československý rekord a od tretieho Švéda Nyberga ho delili dve a pol sekundy.

Ostrieľaní súperi museli pri pohľade na kŕčovito bežiaceho československého súpera spozornieť. Vyzeral, že je na pokraji síl, ale často dokázal zabrať, keď už ostatní nevládali.

Spisovateľovi Otovi Pavlovi, ktorý o ňom napísal beletrizovanú reportáž Jak to tenkrát běžel Zátopek, sa vyznal zo svojho nezvyčajného vzťahu k bolesti.

„Bolesť je milosrdná. Ak trvá bez prestávky a je jej veľa, sama sa otupí,“ tvrdil bežec prezývaný Česká lokomotíva.

Jeho neestetický bežecký štýl pritom najlepšie odhaľoval jeho ľudskosť. Francúzsky spisovateľ Pierre Magnan, ktorý sa narodil v ten istý deň, ako Zátopek, o ňom napísal: „Je to človek, ktorý beží ako my. Človek, ktorý viditeľne platí za víťazstvo veľkú cenu.“

Na svoje prvé olympijské hry do Londýna v roku 1948 neodchádzal optimálne naladený. Mal pocit, že vrcholná forma vyprchala, skôr než mala. Výsledky však ukázali, že v skutočnosti bol na tom výborne.

V behu na 10 000 metrov zvíťazil pred Francúzom alžírskeho pôvodu Alainom Mimounom o takmer 48 sekúnd. V tejto disciplíne je to dodnes najväčší rozdiel medzi prvými dvoma bežcami.  

Na polovičnej trati skončil druhý za Belgičanom Gastonom Reiffom. Napriek mohutnému finišu za ním zaostal o dve desatiny sekundy a vyčítal si, že beh takticky nezvládol. Dokázal však, že je a nadlho aj zostane dominantným vytrvalcom svojej éry.

Helsinský hetrik 

Po návrate z Londýna toho Zátopek stihol veľa.