Zátopek bol hrdina, ktorý aj zlyhal. Aký je film o ňom?

BRATISLAVA. Volali ho česká lokomotíva, lebo jeho neúnavnému tempu nik nestačil. Štýlom behania však nevynikal.

Pôsobil v kŕči s neprirodzene natiahnutou hlavou. Každú chvíľu sa zdalo, že musí od toľkého vypätia vypustiť dušu. Emil Zátopek sa napriek tomu, že jeho športový výkon nepôsobil esteticky, stal najslávnejším českým atlétom.

Vo štvrtok 9. septembra príde do slovenských kín film o jeho živote.

Neužil trénoval Zátopkovo tempo

Hlavnú postavu štvornásobného olympijského víťaza Zátopka stvárňuje český herec Václav Neužil.

„Prekvapilo ma takmer všetko o Zátopkovi, pretože som ho takmer vôbec nepoznal. Bol citlivý, jemný človek, bezprostredný. Miloval život a všetko bral s humorom. Nechcel žiť zatvorený v klietke.

Aj keď samozrejme musel, vzhľadom na to, do akých čias sa narodil. Ale beh mu pomohol prežiť iný život, než mala väčšina ľudí vo vtedajšej republike. Chcel byť šťastný a dokázal to. To je ta najväčšia ľudská sila,“ opisuje Neužil.

Aby verne stvárnil najslávnejšieho českého bežca, musel logicky sám začať behať a musel sa zlepšiť natoľko, aby zvládal rovnaké tempo, aké behal Zátopek.

„To znamená, že keď bežal na olympiáde v Helsinkách päť kilometrovú trať za 14 minút a 6 sekúnd, každých sto metrov prebehol za 17 sekúnd. Vo filme logicky nebeží herec celých päť alebo desať kilometrov ale 200- až 400-metrové úseky. Trénovali sme práve tieto intervaly v rovnakom tempe ako Zátopek,“ vraví.

Na to, aby sa čo najviac priblížil Zátopkovi, behal päť rokov a schudol sedem kíl.

Film sa odvíja ako dialóg Zátopka s jeho rivalom, ale aj blízkym priateľom Austrálčanom Ronom Clarkom (James Frecheville). Príbeh je postavený na ich priateľstve. Hoci Zátopek je skôr v pozícii mentora, učiteľa a Clarke žiaka.

Austrálčan bol v športe v istom kontraste so Zátopkom. Kým český bežec premenil na úspechy mnoho príležitostí, Clarke má dodnes titul najlepšieho bežca, ktorý nevyhral olympijské zlato.

Zabehol napríklad 17 svetových rekordov, ale na veľkých pretekoch sa mu zakaždým nedarilo. Do Prahy za Zátopkom prilieta v roku 1968.

Počas ich rozhovorov sa snímka vracia ku kľúčovým momentom Zátopkovho života.

Nebol morálny vzor

Režisér David Ondříček však pripomína, že film nie je len oslavou Zátopka ako športovej osobnosti. Komunistický režim ho využíval, proti čomu istý čas Zátopek nebojoval.

„Chcel som ukázať zložitosť doby. Ľudia vtedy stáli pred zložitými rozhodnutiami. Nie je to len príbeh bežca, ale aj človeka, ktorý musel robiť ústupky. Nebol morálny vzor. Bol športovec a mal veľmi zaujímavý príbeh. Súčasná generácia sa z toho môže poučiť. K čomu ľudí nútili okolnosti,“ vysvetľoval Ondříček pre magazín Respekt.

Zátopek tak nie je typickým hrdinom. Podľa režiséra mal v živote aj zlyhania, keď sa postavil na stranu režimu, v ktorý dlhé roky veril. Sám pochádzal z chudobných pomerov a jeho otec patril medzi zapálených členov strany.

„Ale v kontraste s týmto urobil niekoľko priam až hrdinských činov. Keď sa zastal Stanislava Jungwirtha, ktorého nechceli komunisti pustiť z politických dôvodov na olympiádu do Helsínk.

Sám odmietol letieť. Riskoval nielen štart na olympiáde, ale aj život. Robil aj hrdinské činy, ale mal aj zlyhania. Je to typické pre ľudí, ktorí v sebe objavili statočnosť, ale neskôr sa aj zľakli,“ tvrdí Ondříček.

O tom, že pred Helsinkami Zátopek riskoval, hovorila neskôr aj jeho manželka Dana.

Myslela si, že ich za to obesia. Nakoniec do Helsínk leteli obaja a pre hlavného hrdinu boli práve helsinské hry vrcholom.

Sláva je pominuteľná

Zátopek bol praktický, dobrosrdečný a mal rád humor. Manželke Dane napríklad z oštepov porobil metly, či dokonca hrable.

Rovnaký motív prepašoval do filmu aj Ondříček. Keď príde Clarke na návštevu k Zátopkovcom, chytí do rúk oštep, lenže na konci nie je hrot, ale zmeták.

„Bola v tom praktickosť, humor ale aj symbol, že sláva je pominuteľná,“ vraví český režisér.

Zátopkovu manželku Danu vo filme stvárnila Martha Issová, ktorá sa pre rolu skutočne naučila hádzať oštepom.

Atmosféru olympijských hier pre menší rozpočet (92 miliónov korún, asi 3,6 mil. eur) vzkriesili vďaka moderným technológiám na štadióne Za Lužánkami v Brne, kde sa nakrúcali scény z dvoch olympiád. Londýnskej a helsinskej.

Zátopek sa výkonmi na nich stal najslávnejším českým atletóm. Ale ešte viac ukazuje, aký človek bol a ako s medailovými úspechmi naložil.