BRATISLAVA. Ľudské telo má svoje limity. A pokračovať v tenisovej kariére bez funkčnej chrupavky na bedrovom kĺbe je nemožné. Andy Murray to vedel.
Pri pohybe na kurte prežíval obrovské bolesti. Časom ich mal aj pri chôdzi. V 2019 pred Australian Open oznámil, že sa zrejme blíži koniec jeho kariéry a jeho posledným želaním je ešte raz si zahrať na Wimbledone.
O štyri roky neskôr má miesto chrupavky v bedrovom kĺbe kovový plát a na kurte Margareth Courtovej mu aplauduje plné hľadisko o štvrtej hodine ráno.
Prečo sme ešte ešte na kurte?
Murray bol celú kariéru obrovským bojovníkom. Ak by jeho naturel mal vystihnúť jeden zápas, pokojne by to mohol byť duel druhého kola v Melbourne s domácim Thanasim Kokkinakisom.
VIDEO: Zostrih zápasu Andy Murray - Thanasi Kokkinakis na Australian Open 2023
Bezmála šesť hodín Murray na kurte odolával mladému Austrálčanovi, neúnavne behal, bojoval, odvracal loptičky z nemožných pozícií, aby si vybojoval postup.
Prehrával v zápase 0:2 na sety, no po dlhom boji postúpil. Bol to jeho jedenásty zápas, v ktorom dokázal takýto zvrat a je to rekord medzi mužmi.
„Bol to stále hore – dole. V tom zápase bola frustrácia, napätie, vzrušenie, všetko. Víťazstvo je úžasné, ale naozaj už musím ísť do postele,“ hovoril novinárom Murray.
Aj keď išlo o výnimočný zápas a fanúšikovia vydržali v hľadisku do konca, otvára sa debata, prečo musia tenisti hrať do 4. ráno?