Proti Francúzsku (výhra 3:1 - pozn. red.) to bol veľký boj do posledných minút. Napokon vybojovalo Slovensko druhé víťazstvo na turnaji. Čo hovoríte na priebeh zápasu?
„Akoby nám naša slovenská nátura nedovolila urobiť si pohodu. Hráme štvorminútovú presilovku a takmer sme nevystrelili na bránku. Skôr hráme tak, akoby sme boli radi, že máme pokoj a nič nám nehrozí. Niežeby sme to chceli využiť na druhý a tretí gól, aby bolo vybavené.“
Boli viaceré nevyužité presilovky najvýraznejším momentom zápasu?
„Presilovky rozhodujú zápas. Keď vyhrávame 1:0 a v štvorminútovej presilovke môžeme dať dva góly, tým môžeme zápas upokojiť. Pripadá mi to chladné, akoby tam hráči išli s tým, že nám nič nehrozí, pretože my sme piati a oni štyria.
Veľmi mi chýbalo, že nechceme dať ďalší gól a zápas upokojiť. Neviem si to vysvetliť. Je to otázka sebavedomia? Netuším. Keď sa pozerám na iné tímy, idú na presilovku vyburcovaní, snažia sa vyhrať vhadzovanie, hneď je tam streľba a snaha o gól. To v dnešnom hokeji rozhoduje.“
Myslíte si, že slovenskému tímu chýbalo väčšie nasadenie a aktivita?
„Od prvého striedania sme Francúzov príliš nenapádali. Pochopil som, že ideme hrať také talianske catenaccio (futbalová taktika založená na bránení - pozn. red.). Rozrušovali sme všetko a čakali sme na svoje príležitosti. Chvalabohu to tam popadalo.
Myslím si, že s ohľadom na to, čo majú hráči v nohách a čo ich ešte čaká, to bol celkom rozumne odohraný zápas. Súpera sme do veľkých šancí nepustili. Ale z čoho sa veľmi teším, sú brankári. Marek Čiliak aj Patrik Rybár chytajú skvelo. Keď aj niečo prejde cez obranu, pochytajú to.“
Proti Francúzom sa darilo najmä popradskému útoku Dávid Bondra, Dávid Buc a Patrik Svitana. Prekvapilo vás to?