Prečo ste poctili svojou návštevou volebnú konferenciu v Žiline?

Vnímame, že tento zväz je najväčší v rámci stredoregiónu a vôbec je jedným z najväčších oblastných zväzov na Slovensku. Zaslúži si náš rešpekt, pozornosť a samozrejme aj účasť na volebnej konferencii.

Opäť sa kluby budú môcť spoľahnúť na pomoc zväzu pri skrášľovaní svojich futbalových stánkov na dedinách?

Určite, môžu dávať projekty na infraštruktúru. Verím, že to nie je obmedzené na konkrétnu časť infraštruktúry, teda každý, čo v klube potrebuje. Výzva bude vypísaná podobne ako bola, bude potrebná účasť 25 percent. Toto môže byť realizované veľmi rýchlo, lebo finančné prostriedky máme z nedávneho Eura už na účte. Som rád, že sme zabezpečili pre všetky kluby tlačiareň a tá zostane vo vlastníctve klubov.

S akými starosťami najviac zápasíte v pozícii prezidenta slovenského futbalu?

Covid už je štandardný problém, ktorý nás trápi podľa aktuálnych farieb, teda sčervenie, ale aj sčerná. Práve som sa vrátil z dvoch konferencií v Poprade, ktoré mali dobrú úroveň. Intenzívne nás posledné dva týždne zapája zápas v Trnave, kde sa vyjadruje celá politická škála a dokonca aj ľudia, čo nikdy o futbale nehovorili prispievajú do tejto diskusie. Máme toho veľa a je to pestré.

V oficiálnom príhovore ste apelovali na potrebu tvoriť dobré vzťahy. Je to podľa vás v dnešných časoch obrovský problém?

Nikdy som nevidel tak zlú atmosféru v spoločnosti, ktorá sa extrémne rozhádala. Akoby cítim zlobu, nevraživosť, neprajnosť. Rozhádali sa rodiny, kamaráti pre očkovanie a politiku. Stúpa agresivita pre vlastný názor a nemám z toho fakt dobrý pocit. Preto som aj vašich delegátov na konferencii vyzýval, aby sme si spravili oázu slušnosti a tým správaním pozitívne ovplyvniť aj iných ľudí.

V jednom rozhovore ste nedávno uviedli, že Slováci by mali okrem očkovania aj povinne cestovať. Stále ste o tom presvedčený?

Áno, ja by som povinne odporučil cestovať, aby sme nemali pocit, že sme pupok sveta a bez nás nič nemôže fungovať. Možno to vyznie nepríjemne, ale v rámci Európy sme tak bezvýznamný a my si tu žijeme v nejakej bubline. Z toho dôvodu treba ísť, pozrieť ako svet funguje a v mnohom funguje inak ako na Slovensku. Spoločnosti sú oveľa kozmopolitnejšie a vedia sa zniesť, no my sa niekedy nevieme zniesť ani sami so sebou.

Čo treba urobiť, aby slovenský futbal bol viac jednotnejší a neexistovali tu viaceré skupinky, ktoré si navzájom škodia?

Musíme pracovať v komunitách, ktoré vieme ovplyvniť. Asi nedokážem ovplyvniť Slovenskú akadémiu vied alebo čisto akademickú obec, ale v rámci futbalu chcem, aby futbalová rodina sa správala presne ako rodina. V rodine sú hádky, názorové rozdiely, aj každý sa s každým často nestretáva, ale predovšetkým je to rodina.