Jozef Kostelník je odchovancom prešovského futbalu, počas aktívnej činnosti získal niekoľko výrazných úspechov. Na konte má štarty v mládežníckych výberoch Československa – U16, U18, U19, U21, ako mladší dorastenec sa tešil z titulu majstra Slovenska. Za „áčko“ Tatrana však odohral iba 15 zápasov, bolo to v sezóne 1987/88, aj preto je značná časť jeho hráčskej kariéry pre mnohých fanúšikov skôr neznámou. Premiéru v zeleno-bielom drese absolvoval na ihrisku Slavie Praha, proti Kubíkovi, Knoflíčkovi a spol. si zahral 70 minút, čo bola celkom slušná porcia na „mladého“.

Ako už bolo naznačené, v zeleno-bielom drese sa dlho neohrial, v roku 1989 odišiel do Dukly Praha, odtiaľ do Sparty Praha, aby postupne vystriedal niekoľko ďalších pôsobísk - České Budějovice, Hradec Králové, Poštorná, Žilina, Jeruzalem , Čaňa, v tunajšom regióne Solivar, Žehňa.

V sezóne 2013/2014 bol J. Kostelník naposledy takpovediac na očiach prešovskej futbalovej verejnosti, keď v druhej najvyššej súťaži viedol seniorský tím 1. FC Tatran Prešov. V súčasnosti je kormidelníkom Skalice, zmluvu má podpísanú do konca tejto sezóny.

Toľko naozaj len niekoľko štatistík o jeho hráčskej a trénerskej činnosti. Takých oficiálnych. No existovali aj iné skutočnosti, či skôr zaujímavosti, ktoré sprevádzali jeho život na futbalovom trávniku - a to v časoch, keď sa pohyboval vo veľkom futbale za riekou Moravou.

V Dukle Praha strávil nielen povinné dva roky, ako to vtedy ukladala povinnosť v službe vlasti, no funkcionári z Julisky si ho postili na ďalšie dva. A to napriek tomu, že v tom čase žiarili v žlto-červených dresoch také hviezdy, akými bezpochyby boli Milan Luhový, Jiří Nemec, Radek Látal, Pavel Happal, Günter Bettengel, Petr Rada, Jan Suchopárek a ďalší... „Snažil som sa svojimi výkonmi zapadnúť do ich spoločnosti, čo sa mi aj darilo,“ spomína Joky.

Z vojenského klubu sa sťahoval na Letnú. Sparta v roku 1994 oslavovala titul a on bol pri tom. Po ňom sa však z rudého dresu musel nedobrovoľne vyzliecť. V pozadí bolo súperenie funkcionárov o hráča Hradca Králové Miroslava Lokvenca. „Vtedajší prezident Sparty Petr Mach nezniesol prehru so šéfom Viktorie Žižkov Čekanom a činovníkom Hradca preto ponúkol na výmenu už troch futbalistov – okrem mňa aj Kožleja a Urbana. Čo už, my hráči sme na výber veľmi nemali.“

Ďalšia zastávka – České Budějovice – a ako to v športe chodí, vzťah trénera so zverencami môže mať rôzne podoby... „Dve sezóny bolo všetko v poriadku, v tretej už nie. Presvedčil som sa, že tréner Pavol Tobiáš je mužom dvoch tvárí. V prestupovom termíne, keď o mňa mala záujem Slavia a ponuky som mal aj z Rakúska, tvrdil, že sa mu hodím do koncepcie. Avšak, keď už bolo po všetkom, tvrdo po mne išiel. Pripomínal mi bývalého kormidelníka sovietskych hokejistov Viktora Tichonova, ktorému sa tiež nikto nikdy nemohol postaviť na odpor. Raz som bol dokonca rozhodnutý, že je mi všetko jedno a dám mu to najavo. Z papiera som si vyrobil menovku Larionov, pripol ju na chrbát a chcel som s ňou na začiatku tréningu vybehnúť na trávnik. Avšak spoluhráči ma ihneď začali odhovárať. Predsa len, boli by si to isto odniesli aj oni a to som nechcel. Z môjho otvoreného protestu tak nakoniec zišlo.“

Ako veľmi mladý odišiel z dosahu zrakov slovenských fanúšikov, no tiež trénerov. Doma sa tak stal takpovediac nepoznaný. „Mrzí, nemrzí... Áno, moje meno širokej futbalovej verejnosti pod Tatrami nič nehovorilo, no presne v tom čase som bol uznávaný v krajine vicemajstrov Európy a bral som to ako poctu.“

A bol by možno nie iba uznávaný, ale aj oslavovaný, keby... Niekdajší tréner v Sparte Praha Karol Dobiáš sa na adresu J. Kostelníka (bolo to už po jeho odchode z Letnej), vyjadril: Jožko bol a je vynikajúci futbalista. Doplatil však na to, že do veľkého mesta a do sveta veľkého futbalu prišiel mladý, slobodný, bez záväzkov a nemal ho kto prinútiť brať život trocha vážnejšie. Čo na to on? „Áno, mal pravdu. V osobných rozhovoroch medzi štyrmi očami mi často prízvukoval, že je vo mne viac, než odvádzam na trávniku. Keby som mal vtedy viac rozumu, určite by som si bol zobral jeho dobré rady k srdcu.“

Toľko len tie najzákladnejšie údaje o kariére Jozefa Kostelníka, ktorému štatistiky pripisujú aj podiel na majstrovskom titule Sparty Praha aj v sezóne 1994/95, hoci v nej obliekol rudý dres len v dvoch stretnutiach. Ako sa však za riekou Moravou hovorí: Co je doma, to se počíta, pánové...