Hontianske Nemce, Sebechleby (obaja okres Zvolen), Hrabkov, Radatice. Nikdy nič spoločné nemali, až do chvíle, kedy začali súperiť o to, kto dostane šancu zviditeľniť sa pred celým Slovenskom v obľúbenej relácii Iná liga. V hlasovacom súboji boli usilovnejší fanúšikovia zástupcov 7. ligy prešovského ObFZ, z čoho mali v obidvoch táboroch pochopiteľnú radosť a tak zavítal uplynulú nedeľu televízny štáb na ihrisko hrabkovských „sokolov“. Bol svedkom výsledku, ktorého výsledok potom potešil už iba priaznivcov nováčika.

Radatice, hoci zimujú na predposlednej priečke, to na niektorých súperov, ktorí sú v tabuľke nad nimi, jednoducho vedia. Dokázali vyhrať v Pečovskej Novej Vsi, zdolať doma Dubovicu 3:2, naposledy uspieť v Hrabkove 1:0 (autorom gólu bol v 35. minúte Rastislav Holub). Víťazstvo nad poslednými Gregorovcami 7:0 do kategórie nečakaných rezultátov nespadá a preto „iba“ uzatvára štvoricu jesenných trojbodových zásahov tohto mužstva.      

Víťazného trénera Pavla Kandráča sme sa opýtali, či sa kvôli „telke“ dokázali pozbierať v najsilnejšej zostave a či sa hráči cítili ako mediálne hviezdy, alebo naopak, hrali akoby boli na stretnutí len oni a za čiarami „obyčajní“ diváci? „Nenastúpili sme v najsilnejšom zložení, chýbali nám dvaja zo základu. Chlapci skvele zvládli moje taktické pokyny. Zopakoval by som slová, ktoré som povedal v závere septembra po víťaznom súboji v Pečovskej Novej Vsi. Ak by Hrabkov zvíťazil rozdielom dvoch či troch gólov, nemohli by sme povedať ani slovo. Jeho hráči ukázali veľmi moderný, kombinačný futbal. My sme si vypracovali maximálne tri možnosti, tie domáce by som nespočítal na všetkých prstoch rúk, ani nôh. Všetko sa to ale končilo na našej skvele organizovanej obrane, alebo výbornom brankárovi Adamovi Čajovi, ktorý asi svoju svätyňu dokonale zaklial. Gól sme dali taký, aký sme dali. Ešte sa musím Rasťa musím opýtať, či to takto chcel naozaj urobiť – z ľavej strany poslal loptu smerom na bránu, ktorá skončila za brankárom. Čo sa týka kamier, tých sa hráči akoby báli iba pred úvodným výkopom, nikto nechcel ísť na rozhovor. Inak, zápas bol skvele pripravený. Ihrisko, aké som v tejto súťaži ešte nezažil. To hovorím v tom najlepšom zmysle slova. Nástup ako v Lige majstrov za sprievodu detí. Svetlice na ihrisku, množstvo fanúšikov... Jediné, čo domácich môže mrzieť je, že nezískali všetky body. Tie sa presunuli do Radatíc a vďaka nim sa nám bude zimovať o trochu lepšie.“

Domáci hrajúci tréner Branislav Dlugoš naznačil, že jeho mužstvo si nezaslúžilo prehrať, resp. nebolo mu súdené vyhrať. Rozhodujúci moment vraj nasledoval po skôr nevydarenom centri. Tiež zdôraznil, že hostia počas celého zápasu bránili v hlbokom bloku a hlavne v prvom polčase sa cez ich dobre organizovanú defenzívu ťažko presadzovalo, o výraznejších šanciach nemohla byť ani reč. Po výmene strán to už bolo doslova hra na jednu bránu, s tým, že v nej žiaril radatický brankár. „Určite si zaslúži prívlastok muž zápasu,“ myslí si B. Dlugoš.    

Mimochodom, pred týždňom v Šarišských Sokolovciach a aj teraz chýbal pre chorobu na súpiske „sokolov“ Peter Lipták. „Jeho absencia bola citeľná, no na druhej strane máme kvalitu, aby sme takéto zápasy vyhrávali aj bez nášho najlepšieho hráča...“