Články a novinky ObFZ

V Palíne si pamätajú aj na pôsobenie vo vyšších súťažiach

Ján Mano|8. apr 2019 o 00:00

V ObFZ Michalovce pôsobí viacero klubov, ktoré v minulosti hrávali aj vo vyšších krajských futbalových súťažiach. Zalužice pôsobili vo štvrtej či piatej lige. Budkovce si v minulosti dokonca zahrali aj tretiu ligu a neboli ďaleko od postupu do druhej ligy. My sme sa ale vybrali do Palína. Tamojší klub ŠK Agro, ktorý momentálne pôsobí v najvyššej okresnej súťaži, teda v VI. lige, patril v minulosti k stáliciam IV. ligy v ktorej pôsobil dlhé roky. A aj o tom sme sa porozprávali s dlhoročným funkcionárom tohto klubu Milošom Varjassym mladším. Ten futbalové funkcionárske črty zdedil po svojom nebohom otcovi Milošovi Varjassym starším, ktorý bol funkcionárskou futbalovou ikonou na východnom Slovensku. 

1. Miloš, Palín roky pôsobil v krajských súťažiach. Bol dlhoročným účastníkom IV. ligy? Ako si spomínaš na toto zlaté futbalové obdobie?  

„ Je to pravda. Boli to pekné časy, hral sa pekný futbal, boli aj dobrí hráči, nechcem menovať, aby som na niekoho nezabudol a neurazil. Nedeľu na futbal sa chodilo s radosťou, po futbale „tiež“. Hráči a aj fanúšikovia sa futbalom bavili, po zápasoch dlhé debaty o zápase. Dostali sme sa aj do finále regionálnej časti Slovenského pohára, ktoré sme hrali proti Rožňave, akurát sme nechápali, prečo sa finále hralo v Rožňave, kde sme prehrali 3:2“.

2. O zápase Palín - Lastomír v jarnej časti sezóny 2003/2004 sa hovorilo roky. Najlepší strelec mužstva, ktorý mal veľkú šancu stať sa aj najlepším strelcom súťaže, Marián Dzurjo, inzultoval hlavného rozhodcu tohto zápasu. Ako si to vtedy videl ty? 

„ Ako som to videl ? To videl snáď každý, kto bol na tom zápase. Loptu smerujúcu do siete, hráč hostí Marek Hrinda vyrazil rukou mimo brány, za bránkovú čiaru. Všetci očakávali pokutový kop, hlavný rozhodca, však na údiv všetkých ukázal na kop od bránky. Všetci naši hráči sa zbehli k rozhodcovi, bola tam trma-vrma a lakeť M. Dzurja pristál na brade rozhodcu. Či to bolo úmyselné, či z tej strkanice, čo tam bola, to už nebudem posudzovať. Rozhodca odpískal koniec zápasu pre inzultáciu a keďže sme boli namočení do boja o záchranu, vedeli sme, že náš ortieľ je podpísaný. Čo však bolo zarážajúce, rozhodca , ktorý hrubo ovplyvnil zápas, vyšiel z toho ako obetný baránok, kým my sme dostali tresty. Ale taký je futbal...“  

O vyjadrenie k tomuto pamätnému zápasu sme oslovili aj „hlavného vinníka“ inzultácie útočníka Palína, Mariána Dzurja: 

                „ Bolo to presne takto ako to Miloš opísal. Ja by som sa už nerád k tejto nepríjemnej udalosti vracal. Bolo to predsa len dávno. Svoj trest, ktorý mi disciplinárka udelila bol podľa môjho názoru krutý. Nikdy pred tým a ani nikdy potom som nebol vylúčený a ani nikdy som nestál pre trest za žlté karty. Trest ktorý som dostal, som si aj odpykal. Bolo to presne 12 mesiacov. Rád by som ešte k tomu povedal jednu úsmevnú príhodu. O 6-7 rokov neskôr, som sa v sobotu večer chystal doma v televízií sledovať zápas vtedajšej Corgoňligy. Nastúpili proti sebe tuším Ružomberok a Trnava. Keď tu komentátor začal menovať hlavných arbitrov tohto stretnutia. Ako hlavný rozhodca bol vedený práve tento rozhodca, ktorý nam rozhodoval spomínaný zápas. V tom som zakričal na svoju manželka Renatu so slovami. „ Renat podz tu. Aaaaaa paľe tu je „vtáááčik“. Pamätáš vtedy v Palíne? Dobre še chlapec vypracoval ňe? „. Dodal s úsmevom Marián.

3. Bol práve tento moment ako hlavný dôvod toho, že Palín sa na ďalší ročník prihlásil len do okresnej súťaže?  

„ Áno aj nie. Po tomto zápase sme už túto súťaž len dohrávali. Po sezóne nás opustilo niekoľko hráčov, boli problémy aj s rozpočtom a tak sme sa rozhodli vsadiť na vlastných odchovancov a vedeli sme, že aj 5.liga by bola nad ich sily, tak sme sa prihlásili do okresnej súťaže. Po jesennej časti sme boli na poslednom mieste v tabuľke. Doplnili sme mužstvo o skúsených harcovníkov „Pepa“ Jožka Žarnaya a Mariána Dzurja a nakoniec sme skončili tretí, čo bola pre našich mladých vzpruha a tak sme budovali mužstvo, ktoré po 3 rokoch opäť postúpilo do krajskej súťaže“.

4. Palín je momentálne účastníkom VI. ligy v ObFZ Michalovce. Si jeho dlhoročným "vodcom" funkcionárom. Porovnaj futbalové časy spred 15 rokov a teraz?  

„Toto sa veľmi ťažko porovnáva, pretože život beží ako víchor, či osobný, pracovný a aj ten futbalový. Časy sa menia a aj futbal. Veľa hráčov nám odišlo za prácou do zahraničia, tým pádom sme stále boli nútení hľadať za nich náhradu. Nie vždy sa to podarilo so želaným účinkom. Jeden rok nám odišlo naraz 5 hráčov a nahradiť takých hráčov, ako sú Tomáš Virčík, Tomáš Zemánek, Milan Forgáč a ostatných, nebolo jednoduché. Martin Kovalík ukončil kariéru v mladom veku pre zranenie kolena. A týmto sa aj naše mužstvo oslabovalo. Ťažko je budovať mužstvo, keď hráči utekajú za prácou do zahraničia, pretože ako povedal jeden politik „ na východe nič nie je“. Čo k tomu viac dodať... „ 

5. Aj vo vašom klube hrávajú ukrajinský futbalisti. Prečo sa klub vydal takouto cestou?  

„Na túto otázku som odpovedal trochu v predchádzajúcej odpovedi. Naraz nám odišlo 5 hráčov. Rýchlo sme potrebovali doplniť mužstvo a keďže sa nám nepodarilo doplniť mužstvo zo slovenských hráčov, tlačil nás čas, tak sme sa obrátili na Ukrajinu, nakoľko, ako som už hovoril, naši odchádzali za prácou a dnes hrajú v nemeckých či holandských kluboch“.

6. Aká je podľa Teba úroveň najvyššej okresnej súťaže, teda VI.ligy v ObFZ Michalovce? 

„Prvých 5-6 klubov sú porovnateľné s klubmi z 5.ligy Zemplínskej. Viac k tomu nechcem nič dodať“.

7. Vráti sa ešte ŠK Agro Palín na stratené pozície a budeme ho mať možnosť sledovať aj vo IV.lige? 

„ Na túto otázku odpoveď nepoznám. Bol by som veľmi rád, ak by tak bolo, ale nevidím to ružovo. Mladí ľudia, nemajú záujem o podieľaní sa na fungovaní klubu. Nikto nechce vziať na seba žiadnu zodpovednosť, trochu sa postarať, aby ten klub, hoc na amatérskej úrovni fungoval. Viackrát som už chcel predať žezlo mladším, energickejším, avšak nikto nemá záujem. Stále je to na dvoch, troch ľuďoch, ktorí sa obetujú pre ten futbal v obci a ešte sú zato aj osočovaní. Je to smutné, ale je to tak. Dvadsať rokov je dosť. Takže na túto poslednú otázku, asi takáto odpoveď. 

Ďakujem za odpovede a prajem mnohé pekné športové zážitky.

Na snímke Miloš Varjassy a Marián Dzurjo.

Lukáš Bodnár - dopisovateľ ObFZ  

 


 

 

 

 


Súvisiaci obsah