Za sebou máme náročné stretnutie, ktoré sa však zapíše do klubovej histórie ako jedno z tých najmenej vydarených. Po výhre v Lučenci a týždni voľna sme cestovali na Spiš za jedným z ašpirantov na postup do vyššej súťaže. Kto sleduje celok Starej Ľubovne detailnejšie, vie, že ide o mimoriadne skúsené a ambiciózne mužstvo s kvalitou v každej formácii. Jeho sila ešte viac vzrástla po zimnej prestávke, kedy pribudli k "ryšavým líškam" takí hráči ako nám veľmi dobre známy Erik Jendrišek (z Liptovského Mikuláša), talentovaný krídelník zo Srbska narodený v Rusku Kristian Močić, odchovanec prešovského futbalu Marek Vasiľ (zo Svidníka) či perspektívny mladík z košického FC Samuel Segeďa (na jeseň hosťujúci v Slávii TU). Naopak, v našom kádri chýbali dve defenzívne opory - francúzsky legionár Nassim Aliouat a štít pred obrannou línou Martin Palider. Navyše, len medzi náhradníkmi, ktorí nezasiahli do hry, bol Ľubomír Jaššo. I z tohto dôvodu nepôsobila naša obrana kompaktným dojmom. Od začiatku bolo vidno väčšie futbalové umenie na domácej strane. Favorizovaní hostitelia vedeli presne, čo chcú hrať. Pomerne ľahko sa dostávali do našej šestnástky, kde sme ich v dvoch prípadoch dokázali zastaviť len za cenu nedovoleného zákroku (ruky Fukasa a faulu Barutíka). Okrem toho, že majú dobre vyvážené mužstvo, boli aj mimoriadne efektívni. Na osem vsietených gólov potrebovali sotva 12 striel do priestoru brány MŠK. Stará Ľubovňa podala v tomto zápase ukážkový výkon. Námestovčania pri súčasnej sile nemohli hrať s ňou vyrovnanú partiu. Skúsenosti Pitera Bučka, Serečina, Jendriška či kapitána Vojteka boli na hracej ploche neprehliadnuteľné. Domáci vyhrali zaslúžene, keď dominovali vo všetkých herných činnostiach. Dostali sme veľmi tvrdú lekciu a je na nás, ako rýchlo sa z nej poučíme. Veríme, že už v najbližšom domácom derby stretnutí proti Oravskému Veselému sa budeme prezentovať diametrálne odlišným herným prejavom.