ZÁHREB. A je aj špecifikom Veroniky Zuzulovej, na "Medveďom vŕšku" predvedie zväčša niečo špecifické. V utorok to bolo jej siedme vystúpenie a uplynulé štyri majú osobité pečate.
V roku 2008 ukázala excelentný výkon s atakom na prvé miesto a skončila tretia po tom, ako sa jej na začiatku druhej jazdy vyšmykla palica z ruky a niekoľko bránok, keď jej iba visela cez remienok na zápästí, po nej "habkala".
O rok neskôr vypadla, na čom by nebolo nič mimoriadne, ale spadla však sedem bránok pred cieľom druhého kola na ceste za prvý triumfom v SP, čo bolo zrejmé na medzičasoch i na základe popretekovej analýzy. Vlani v Sljeme predviedla síce na svoje pomery priemerný výkon, no na úrovni Svetového pohára 15. miestom ukončila sériu slalomových výpadkov, ktorú spomínanou nešťastnou súťažou rok predtým odštartovala. A navyše si formálne zabezpečila miestenku na zimnú olympiádu.
V tohtoročnom nočnom slalome skončila deviata, čo je pri dlhodobých možnostiach mierny podpriemer a v intenciách jej súčasného slalomového statusu mierny nadpriemer.
Nezvládla spodnú časť trate
Veronika sa snažila vysvetliť svoju vysokú stratu na konci dlhočizného slalomu tým, že "na spodnom hangu v Záhrebe vždy stratí". Nie je to úplne tak. Keď jej otec a tréner konštatoval, že v spodnej časti jej došli sily, to už síce bolo faktom, ale opäť zastretým. Veď predtým za z tábora slovenskej lyžiarky ozývali iba chvály na kondičnú prípravu v stabilizovanom tíme. A tak Timotej Zuzula naveľa TASR prezradil: "Veronika ten záver nezvládla tak, ako mala. My vieme aj príčinu, ale nechceme to publikovať. V živote nastávajú situácie, ktoré človek nemôže objektívne ovplyvniť. Ale tam hore, to bola ona. To bola Vera tak, ako normálne jazdí."
Zuzulovci sa nezvyknú vyhovárať. Faktom je, že v uplynulom období špičková pretekárka trpela chlamýdiovou infekciou, nalomeným rebrom, zraneným kolenom a to sa pred verejnosťou tajiť nedalo.
Zuzulovci neradi vyťahujú podobné podrobnosti z vlastnej kuchyne. Zuzulová je v pozornosti verejnosti sama. Pravda, perspektívne sa od nej čaká ďalší výsledkový rozmach, to je objektívne. Nemá síce všetky vymoženosti súperiek z alpských supertímov, ale má opäť po čase konsolidovaný servis, kvalitný lyžiarsky materiál a okolo seba ľudí, ktorí sa jej venujú odborne a sú jej blízki. V najbližších januárových slalomoch musí byť Zuzulovej ambíciou ešte pevnejšie sa usadiť v elitnej pätnástke štartovej listiny SP, prípadne preniknúť do jej prvej sedmičky. A mať tak výhodné, medailu priťahujúce číslo na februárových MS v GaPa.
Návrat medzi najlepšie
"Viem, cítim to, že sa vraciam späť. Tu v Záhrebe som ešte stále mala v hlave aj to, že sa potrebujem dostať do pätnástky," konštatovala pre TASR Zuzulová, ktorá takticky zašla v druhom kole: "Pred sezónou som si dala cieľ návratu medzi najlepšie a to sa podarilo už v jej polovici. Je mi jasné, že teraz sa odo mňa očakáva ešte viac." Slalom v Sljeme Zuzulovej sedí, ale...: "Ten kopec je príliš dlhý. Toľko brán pre ženy je príliš veľa. Francúzsky slalomár Julien Lizeroux mi potvrdil, že aj chlapi s tým majú problém."
Teda ani stavať husté bránky na Medveďom vŕšku nie je žiadna slasť. Ale to už je aj pocta. Timotejovi Zuzulovi sa jej pred dvoma rokmi síce dostalo automaticky, lebo v Sljeme bol medzi trénermi špičkových pretekárok na rade, ale to nič na lukratívnosti nemení. Bol architektom 1. kola na najhonosnejšom podujatí Svetového pohára zjazdárok. V Záhrebe sa vypisujú najvyššie výkonnostné odmeny a hoci aj záhrebským usporiadateľským mágom okresala ambície finančná kríza, aj po 25-percentných škrtoch víťazka zobrala 42.000 eur.
Na tomto podujatí je najvýpravnejšia starostlivosť o akreditovaných účastníkov a tiež o divákov, ktorí ženskému i následnému mužskému slalomu dotvárajú neopakovateľnú atmosféru. "Trať je veľmi tvrdá. Kto nestojí presne na lyžiach, že tá lyža nezaberie správne hranou, tak sa pretekárky dostávajú do šmyku. Kto napríklad neskoro trafí dvojbránu v strmine, do rovného úseku si nezoberie potrebnú rýchlosť," charakterizoval pre TASR Zuzula pomery nad Záhrebom. Utorňajší profil videl takto: "Bolo to dosť ľadové, dievčatá to už vyjazdili a tak tam boli ľadové platne. Vtedy sa tá lyža správa ináč a pretekár každý pohyb robí inštinktívne."
Objektívne sa nedá práca kolegu zdola posúdiť, ale pocitovo áno. Zuzula si myslí, že architektov treba za dva tohtoročné kurzy pochváliť: "Niekedy sa stane, že to tréner neodhadne a preženie. Vo Svetovom pohári sa stavajú náročné trate. A k tomu treba dodať, že každý tréner sa snaží postaviť také kombinácie, aké vyhovujú jeho zverenkám. Ďalším aspekt je, že keď sa slalom stavia, nie je ešte vysťahovaný servisnou čatou. V noci sa môžu podmienky zmeniť a počas pretekov sa odkryjú napríklad platne, ktoré pretekárka na obhliadke nevidí..."