Do topánok si dával olovo. Zomrela legenda bežeckého lyžovania

KREMNICA. Vo veku deväťdesiat rokov zomrel Rudolf Čillík.

V roku 1960 štartoval na zimných olympijských hrách v Squaw Valley. Na hrách v USA bol vôbec jediným bežcom na lyžiach, ktorý reprezentoval Československo.

„Opustila nás legenda bežeckého lyžovania, ktorá pred necelými dvomi mesiacmi oslávila deväťdesiate narodeniny,“ informuje web kremnica.sk

Najúspešnejší v Československu

Na hrách v Squaw Valley skončil na 30-kilometrovej trati tridsiaty, na pätnásť kilometrov obsadil 36. miesto. Predstavil sa tiež na majstrovstvách sveta v Zakopanom 1962 a v Osle 1966 (najlepší výsledok dosiahol pri druhej účasti - 23. miesto na 50 km).

Rudolf Čillík figuroval osem rokov v reprezentačnom kádri bývalej ČSR a ČSSR, bol tiež kapitánom reprezentácie. V šesťdesiatych rokoch minulého storočia bol najúspešnejším československým bežcom.

„Pochádzal z tucta detí, na lyžiach behával už od detstva. Bol veľmi všestranný, venoval sa tiež ľadovému hokeju, futbalu, volejbalu či atletike,“ písal o ňom portál olympic.sk

V rokoch 1957 - 1967 získal deväť individuálnych titulov majstra Československa, dva tituly pridal ako člen štafety Stredoslovenského kraja.

Presadil sa neskoro

V bežeckej stope sa výsledkovo presadil až pomerne neskoro.

„Mal 25 rokov, keď na majstrovstvách Slovenska 1956 v Ružomberku ako reprezentant Stredoslovenského kraja skončil v pretekoch na tridsať kilometrov tretí. Tam zaujal trénera Jána Terezčáka, ktorý mu ponúkol spoluprácu,“ dodáva.

Len o týždeň neskôr na medzinárodných pretekoch v Tatranskej Lomnici zdolal Čillík troch reprezentantov ČSR, ktorí krátko predtým súťažili na zimných olympijských hrách v Cortine d´Ampezzo.

„Okamžite ma premiestnili do hotela Praha. Pridelili ma na izbu s Ľudom Hrnčiarom, v tom čase bol jediným Slovákom v československej reprezentácii. Večer pred pretekmi si voskoval lyže zahraničnými voskmi.

Ponúkol mi ich a s jeho pomocou som si ich namazal ako on. Na druhý deň boli preteky a hoci sme mali rovnako namazané, Ľudo skončil okolo tridsiatky a ja som ich vyhral,“ spomínal Rudolf Čillík pred tromi rokmi pre časopis Život.

Olovené vložky do topánok

Čillík si v tých časoch sťažoval tréningy rôznymi spôsobmi. Do topánok si dával olovené vložky, aby boli ťažšie.

„Bol som bojovník. Nikdy som na preteky nenastúpil s tým, že prehrám. Nikdy. Väčšina pretekárov dokázala prvých pätnásť kilometrov bojovať, ale postupne sa začali lámať. Ja som to dokázal využiť, pretože som mal obrovskú motiváciu.

Vravel som si, že chcem Slovensko dostať do povedomia a histórie bežeckého lyžovania. V kritických momentoch som si uvedomoval, že nebežím sám za seba, ale za rodinu, manželku a Slovensko,“ spomínal.

Pred poslednými kilometrami pretekov mal tradičný rituál, pil silnú čiernu kávu. „Bola to pre mňa psychická vzpruha,“ pousmial sa.

Pracoval v Rudných baniach

Čillíkovi bol udelený titul Zaslúžilý majster športu. Pracoval v Rudných baniach, kde pôsobil až do predčasného dôchodku v roku 1990.

Legenda bežeckého lyžovania, po ktorej je pomenovaný štadión na Skalke pri Kremnici, stála pri zrode masových vytrvalostných pretekov Biela stopa SNP, niekoľko rokov bol ich riaditeľom.

Podieľal sa na organizovaní Bezroukovho memoriálu, medzinárodných pretekov FIS ako podpredseda organizačného výboru.

Pracoval aj v olympijskom hnutí ako podpredseda Olympijského klubu Banská Bystrica a člen Etickej komisie Slovenského olympijského výboru.

„Mrzí ma, že som nemohol dokázať svoje úplné kvality. Že moja športová úroveň, výkonnosť a vytrvalosť neboli dostatočne využité. Škoda, že potenciál, ktorý som v sebe nosil, nebol lepšie využitý,“ vravel pred časom.

Posledná rozlúčka s Rudolfom Čillíkom sa len za prítomnosti najbližšej rodiny uskutoční v stredu 12. januára v Kremnici.