Hokejisti odohrali Rakúsky pohár priemerne a svojimi výkonmi nenadchli tak ako na Nemeckom pohári.
BRATISLAVA. Kto videl, napríklad v televízii, vystúpenie slovenských hokejistov na Nemeckom pohári, možno bol cez víkend sklamaný.
V novembri v Mníchove mužstvo očarilo veľmi dobrým herným prejavom, gólmi a celkovým triumfom po troch zápasových úspechoch. V závere uplynulého týždňa v Klagenfurte trafilo do siete v dvoch zápasoch dokopy iba trikrát a najmä v dueli o 3. miesto proti domácemu Rakúsku sa objavilo viacero neduhov z minulosti.
Málo šancí
Účastník oboch akcií Juraj Mikúš pre TASR zdôraznil, že mužstvu chýbalo viac šancí a najmä gólových momentov. Podľa neho hra nebola najhoršia, akurát chýbala šťava v ofenzíve: "To bol zrejme aj rozdiel oproti Mníchovu, kde sa nám darilo viac vyrážať do protiútokov a vytvárať si príležitosti. Ale turnaje sa ťažko porovnávajú, lebo sme hrali proti úplne iným tímom."
Je to pravda, ale dosť paradoxná. Najprv totiž uspel menoslovom značne oklieštený kolektív proti silným Nemcom, Švajčiarom i USA.
V Klagenfurte malo mužstvo v kádri aj viacero reprezentačne skúsených borcov, ktorí do Mníchova ísť nemohli. Napriek tomu proti nevyspytateľným Bielorusom a papierovo i fakticky podpriemerným Rakúšanom tento tím podal priemerné výkony.
No kým v Bavorsku tréner Vladimír Vůjtek objavil nové možnosti nominačného procesu, v Korutánsku sa mu pohľad zúžil.
"Ukázalo nám to, kto áno a kto nie," zdôraznil pre TASR. Šéftréner nechcel byť sprvoti konkrétny, ale neskôr v súvislosti s MS poznamenal: "V každom prípade vieme, kto na to nemá. Rozhodne nesklamalo šesť obrancov. A určite rovnaký počet útočníkov prichádza do úvahy na záverečnú prípravu pred šampionátom."
Slabé podmienky v Rakúsku
Keďže Vůjtek naznačil pochvalu pre prevažne skúsených hráčov, z ktorých veľká časť v novembri nereprezentovala, z jeho zorného uhla vypadne veľká väčšina borcov z mníchovského milého prekvapenia. A to je ďalší paradox. Ak sa totiž k tomu prirátajú aj hráči z prvého výberu, ktorí sa do nominácie na Klagenfurt nedostali, matematicky to vychádza perspektívne len pre pár hokejistov, ktorí sa postarali o senzačne úspešnú Vůjtekovu premiéru.
Druhá akcia nedopadla až tak sympaticky. Neprospela jej ani kulisa, ani ďalšie detaily. "Čo sa týka haly, podmienky tu neboli bohvieaké. Zo šatne sme išli príliš ďaleko na ľad. Veľmi čudne sme vnímali aj to, že išlo o medzinárodný turnaj a ten záujem bol minimálny. Mysleli sme si, že ľudia tu v Klagenfurte sa budú na hokej tešiť."
Okrem infraštruktúry haly, ktorá pripomínala stodolu, nemilo zapôsobil aj moderátor, ktorý si plietol nemčinu s angličtinou a niektoré veci, napríklad prvý gól Slovákov proti Rakúsku, sa ani neunúval ohlásiť. Do rovnakej "formy" skĺzli aj časomerači s domácimi rozhodcami, ktorí sa zrejme nevedeli dohodnúť na slovenských gólových asistenciách, takže radšej žiadne nepridelili, hoci oba zásahy sa zrodili po kombináciách.
V mixzóne bol väčší ruch ako na ľade
Komorná atmosféra bola špeciálna kategória. Juraj Mikúš, hoci si v zápase o 3. miesto bolestivo poranil rameno, však nestrácal nadhľad. V mixzóne, kde bol znateľne väčší ruch, ako počas zápasu na tribúnach: "Naposledy som si v takomto búrlivom prostredí zahral v Skalici počas play off... Nepočul som vlastného slova. A tie striedačky boli naozaj tiež dobré..." To vážnejšie slová vyšli z úst trénera: "Rakúsko nie je hokejová krajina. To sa tu ukázalo. Keby sa to hralo, ako predtým v decembri, vo Švajčiarsku, malo by to inú kvalitu a prestíž."
Kapitán Milan Bartovič sa pri téme podmienok radšej pousmial a zdôraznil, že mužstvo sa v Klagenfurte malo celkom fajn: "Netreba hľadať nejaké bočné veci, skôr spomínať na pozitívne." A dodal: "Tento turnaj bol prakticky o jednom zápase, keby sme ho v piatok zvládli, hrali by sme vo finále. A to už človek vníma ináč, ako zápas o 3. miesto. Na druhej strane, tento sme vyhrali, keď sme ukázali veľký charakter, a že máme na čom stavať do ďalších akcií."