BRATISLAVA. Už tretí rok stojí na slovenskej reprezentačnej striedačke český tréner Vladimír Vůjtek. Hneď vo svojej prvej sezóne sa mu podarilo spustiť opäť hokejový ošiaľ, keď jeho mužstvo vybojovalo na MS 2012 v Helsinkách strieborné medaily.
O rok neskôr sa jeho tím predstavil v rovnakom dejisku už v značne oklieštenej zostave, ale základný cieľ - postup do štvrťfinále - splnil.
Na nadchádzajúcom šampionáte v Minsku bude chcieť Vůjtek najmä odčiniť krach z februárového olympijského turnaja v Soči, kde jeho výber obsadil predposledné 11. miesto.
22-krát nie a slabý výber talentov
Podobne ako vlani opäť nemá k dispozícii ideálny káder, keď pred turnajom napočítal až 22 hráčskych ospravedlneniek.
"Najmä v obrane nám z rôznych dôvodov vypadli cenní hráči ako Graňák, Baranka, Starosta, s ktorými sme počítali na MS. Sú to skúsení zadáci preverení zápasmi najlepších líg a šampionátov. Bude ťažké ich nahradiť," uviedol.
Počas svojho pôsobenia aj on narážal na jeden z hlavných problémov slovenského hokeja - nedostatok talentov.
"Výber je oveľa menší ako v hokejovo vyspelých krajinách. Rusko, Švédsko či Česko majú viac možností. Na Slovensku vzíde možno jeden talent z ročníka, kým tam päť alebo sedem. My tých hráčov musíme hľadať ako pod mikroskopom."
Prečítajte si tiež:
Niekedy dosiahnu aj lepší výsledok
Napriek tomu sa rozhodol raziť cestu postupného omladzovania národného mužstva. V súčasnom výbere je až 15 hráčov vo veku 25 rokov a mladších.
Vůjtek siahol pritom po hokejistoch z úspešnej generácie 1990/1991, ktorá pred piatimi rokmi na juniorských MS v Kanade vybojovala postup medzi najlepšiu štvorku.
Z vtedajšieho tímu má v kádri deviatich hráčov - Janusa, Ďalogu, Valacha, Brejčáka, Hrivíka, Tybora, Tatara, Pánika a Viedenského.
"Pre mnohých mladších chlapcov budú majstrovstvá sveta vrcholom kariéry. Sú síce menej skúsení, ale väčšina z nich už má niečo odohraté za reprezentačné výbery do 18 či 20 rokov, čiže atmosféru šampionátov aspoň z nižších vekových kategórií už poznajú. Viacerí hrajú či v minulosti hrali v Severnej Amerike, kde hráči čelia veľkému tlaku, takže verím, že sa s nervozitou vyrovnajú," tvrdí Vůjtek.
Skrotiť mladú krv je však oveľa ťažšie než trénovať ostrieľaných harcovníkov. Náladovosť, nevyrovnanosť výkonov, niekedy i nerozvážnosť - na to všetko musí byť tréner pripravený.
"Samozrejme, je to trochu iné. Niekedy sa však trénuje lepšie i s tými mladíkmi, ktorí sa snažia splniť všetko, čo sa im povie. A niekedy dosiahnu aj lepší výsledok."
((f))
Piatok a sobota = Česko a Kanada
Na úvod Slovensko čakajú dvaja silní súperi - rival z Česka a hokejový gigant z Kanady.
"Štart máme podobný ako pred dvoma rokmi, keď sme nastúpili na úvod proti Kanade, Fínsku a USA. Výhra nad Američanmi nás vtedy naštartovala na víťaznú cestu, keď sme vyhrali sedem zápasov v rade. Ja osobne mám radšej, keď sa s ťažkými súpermi stretneme už v úvode šampionátu. Tímy majú vtedy ešte plno síl, herné rozdiely sa trochu zmazávajú."
Ciele sa oproti minulým rokom nemenia. "Považoval by som za veľký úspech, keby sme sa dostali do štvrťfinále, pretože to je taký medzník medzi úspechom a neúspechom. Potom je to už iba o jedinom zápase, v ktorom je možné všetko."
Na uplynulých šampionátoch dodržiaval spolu so svojimi asistentmi tradíciu, že víťazná košeľa sa nemení. Bude platiť tento zvyk aj v Minsku?
"Tak na olympiáde sme menili košele neustále, tam sme boli stále v čistom (smiech). Teraz by sme boli radi, keby sme si pár zápasov košele ponechali a rituál dodržali."