Vojakov nechal uprostred pekla. Ukrajinský dôstojník súťaží na paralympiáde

VILLEPINTE. Pre ukrajinského volejbalistu a dôstojníka pechoty Dmytra Melnyka nebol odchod do Paríža na paralympijské hry ľahký. Musel sa rozlúčiť so svojou čatou 35 vojakov na ukrajinskom fronte.

Kamarátom nemôže zavolať, pretože sa nachádzajú doslova „uprostred pekla“. Navyše z Francúzska sú nedostupní. Dúfa však, že keď sa vráti, bude ich naďalej 35.

Keď Melnyk rozprával svoj príbeh novinárom vo francúzskej metropole, jeho prekladateľ z ukrajinskej delegácie sa nezdržal a rozplakal sa. Aj keď sú ukrajinskí športovci a funkcionári na paralympijských hrách v Paríži, ich myseľ je často inde.

Melnyk dostal i otázku, koľkým mužom a ženám velí. Odvetil však vecne: „Vďaka Bohu, že nemám pod velením ženy. Nie preto, že by boli zlé v boji, ale preto, že je veľmi desivé nechať ženy ísť na miesto, kde je vysoká pravdepodobnosť, že vás zabijú.“

Štyridsaťpäťročný Melnyk vraví, že z frontovej línie odišiel 18. augusta, len desať dní pred začiatkom paralympiády. Povedal, že jeho muži sú v meste Časiv Jar na východe Ukrajiny, ktoré ukrajinské sily už mesiace bránia pred ruskými pokusmi o jeho dobytie.

Aj v sobotu bolo toto mesto zhodou okolností terčom ruského útoku, pričom zahynulo najmenej päť ukrajinských mužov vo veku od 24 do 48 rokov.

"Predtým, ako som sem prišiel, mal som pod velením čatu 35 mužov. Pevne dúfam, že toľko zostalo. Nikomu som nevolal a nie je tam žiadna komunikácia, pretože sú uprostred pekla. Dúfam, že ich je naďalej 35,“ povedal Melnyk, ktorý patrí k paralympijským veteránom.

V osemnástich rokoch bol účastníkom dopravnej nehody a jeho ľavá noha je odvtedy o niekoľko centimetrov kratšia ako pravá. Keď stojí, jeho ľavá noha je na špičkách, zatiaľ čo pravá je celá na podlahe.

Na paralympiáde súťaží vo volejbale v sede a bol aj v tíme Ukrajiny, ktorý na hrách 2016 v Riu de Janeiro obsadil 5. miesto.

Presvedčiť ukrajinskú armádu, že môže pomôcť v boji proti rozsiahlej ruskej invázii, ktorá teraz prebieha už tretí rok, bolo podľa jeho slov veľmi ťažké. Bolo to podľa neho osem mesiacov „neustálych návštev“ vojenských odvodných centier, pričom musel použiť aj „zopár trikov“.

Melnyk vraví, že keď je s jednotkami, predstiera, že kríva preto, že má príliš tesné topánky. Povedal, že predtým, ako sa stal dôstojníkom pechoty, slúžil ako operátor bezpilotných lietadiel.

Melnyk vraví, že paralympijský volejbalový tím je jeho „druhá rodina“. „Tomuto športu sa venujem asi 20 rokov. Jednoducho nemôžem sklamať svoj tím,“ vyhlásil Melnyk a z Paríža poslal svetu odkaz: „Nebojte sa, nikdy sa nikoho nebojte, najmä teroristov a vrahov. Čím viac sa bojíme, tým viac ľudí zomrie. A bohužiaľ nielen na Ukrajine. To by si mal uvedomiť každý.“