Nemá maniere, súperovi prejavil rešpekt. Országh je nenahraditeľný

BRATISLAVA. Vždy hral so zanietením, nevypustil žiadny súboj. Drel v prospech tímu.

Na striedačke to platí dvojnásobne. Banskobystrický tréner Vladimír Országh sa nikdy nevzdáva, čo ukázal aj vo finálovej sérii proti Trenčínu.

V siedmom zápase jeho mužstvu málokto veril. On však dokázal svojich hráčov presvedčiť o tom, že všetko je možné. Napokon získali titul.

„Chlapcom som hovoril, že je jedno, ako sme hrali prvé či posledné tri zápasy. Teraz to bude len o jednom stretnutí. Posledný zápas, ktorý rozhodne o všetkom,“ reagoval Országh po víťazstve 5:1 na ľade v Trenčíne, ktoré znamenalo titul.

Országh by bol aj brankárom

Už počas hráčskej kariéry bol iný. Nemyslel na svoje štatistiky, vždy sa podriadil tímovému úspechu. V prvých troch sezónach v NHL odohral za New York Islanders len 34 zápasov.

Kým pred príchodom do zámoria bol zvyknutý na góly a asistencie, v Islanders musel plniť úlohou defenzívneho útočníka.

„Samozrejme, že by som radšej dával góly, no ak chcete niečo dosiahnuť, musíte sa prispôsobiť. Ak by povedali, že budem brankárom, asi by som ním bol,“ priznal Országh.

To, že má strelecký inštinkt, ukázal vo švédskom Djurgaardene, kde bol s 30 gólmi najlepším strelcom tímu, ktorý získal titul.

V nasledujúcich troch sezónach patril ku kľúčovým hráčom Nashvillu v NHL, okrem bojovnosti mal v každom ročníku na konte minimálne 15 gólov. S reprezentáciou sa stal v tom čase aj majstrom sveta a o rok neskôr pridal aj bronzovú medailu.

To, čo zažil, sa nenaučíte v škole

Hráčsku kariéru ukončil pomerne mladý, mal vtedy len 32 rokov. Hokej mu zrušili zranené kolená. Ihneď sa vydal na trénerskú dráhu. Po dvoch rokoch v pozícii asistenta si vyskúšal aj dve sezóny v úlohe hlavného trénera Banskej Bystrice.

Potom bol asistentom hlavného trénera v Slovane Bratislava, ale po roku sa vrátil do Bystrice. V posledných dvoch sezónach priviedol mužstvo k titulu. Aké je tajomstvo jeho úspechu?