Pre doping pauzoval, medailu mu dal Sagan. Valverde sa dočkal

INNSBRUCK. Keď mu Slovák Peter Sagan zavesil na krk zlatú medailu a obliekli ho do dúhového dresu, Alejandrovi Valverdemu vyhŕkli slzy.

Skúsený španielsky vrchár dokončil všetkých dvanásť svetových šampionátov, na ktorých sa predstavil.

Deväťkrát skončil do desiateho miesta, sedemkrát sa tešil z medaily, ale na zlato si musel počkať až do pokročilej fázy svojej kariéry.

Valverde sa vo veku 38 rokov a 5 mesiacov stal druhým najstarším šampiónom histórie, starší ako on bol len Holanďan Joop Zoetemelk v roku 1985 (38 rokov a 9 mesiacov).

V závere prevzal zodpovednosť

"Vždy som túžil vyhrať majstrovstvá sveta a Tour de France. Sníval som o tom. Na Tour mi to nevyšlo, ale teraz som svetový šampión. Nestalo sa mi prvý raz, že som plakal po víťazných pretekoch, ale toto je iná kategória emócií - najvyššia," vravel.

"Už som sa reálne obával, že dúhový dres si na seba nikdy nenavlečiem," poznamenal Valverde po najväčšom a celkovo 122. triumfe v kariére.

Valverde bol podľa predpokladov lídrom silného španielskeho tímu v Innsbrucku a keď prišiel pod posledný kopec v čelnej skupine, bolo zrejmé, že myslí na medailu.

Brutálna takmer trojkilometrová stena s príznačným názvom "Peklo" s pasážami sklonu nad 25 percent dala aj jemu poriadne zabrať.

Podarilo sa mu však zachytiť útok francúzskeho súpera Romaina Bardeta a v technickom zjazde pred cieľom vzal réžiu pretekov do vlastných rúk.

V samom závere si očividne veril, keď začal šprintovať z prvej priečky dobrých 300 - 350 metrov pred cieľom a tento risk mu vyšiel.

"Počasie, podpora krajanov aj náročný profil. To všetko sa príhodne spojilo, aby sa mi mohol splniť veľký sen. Dôležitým motivačným faktorom boli aj fantastickí fanúšikovia v Tirolsku," pochválil Španiel.

"Pôvodne som chcel ísť do šprintu z druhého či tretieho miesta, ale nakoniec som prevzal zodpovednosť v plnej miere. Keď sme sa ocitli približne 350 metrov pred cieľom, vravel som si, že nastal čas poriadne to rozbaliť," opísal Valverde.

Pán nezničiteľný

Španiel sa stal cyklistickým profesionálom v roku 2002, keď sa upísal tímu Kelme Costa-Blanca. Predtým v tomto družstve pôsobil už ako amatér.

O rok neskôr už bol vicemajstrom sveta v kanadskom Hamiltone.

Odvtedy cyklista s prezývkou "Pán nezničiteľný" pozbieral toľko víťazstiev ako málokto. Triumf na svetovom šampionáte mal poradové číslo 122 v jeho profikariére a to vlastne vôbec nie je šprintérom.

Z cyklistiky však ovláda všetko na veľmi dobrej úrovni.

Stabilná výkonnosť v kopcoch mu prináša víťazstvá na etapových pretekoch, schopnosť vyšplhať aj tú najťažšiu cyklistickú stenu v rýchlom tempe mu zabezpečila viacero triumfov na ardenských klasikách.

Jeho päť prvenstiev na Valónskom šípe s finišom na legendárnom kopci Mur de Huy je rekordný počin. Päťkrát vyhral aj preteky Okolo Andalúzie či domáce jednorazové podujatie Okolo Murcie.

Na pretekoch Grand Tour ovládol dovedna šestnásť etáp, Vueltu v roku 2009 aj celkovo.

"Valverde je tak úžasne všestranný, že vie držať krok s najlepšími klasikármi aj vrchármi. A majstrovstvá sveta v Innsbrucku ukázali, že vie aj dobre šprintovať," uviedli organizátori MS v cyklistike 2018 na svojom webe.

Musel pauzovať pre doping

Ani Valverde sa podobne ako množstvo elitných svetových cyklistov v nedávnom temnom období tohto športového odvetvia nevyhol dopingovému tieňu.

Za jeho dvojročným potrestaním (2010 - 2011) bola podozrivá vzorka DNA z Tour de France 2008.

Jeho meno sa spájalo aj s rozsiahlou dopingovou kauzou neslávne známeho španielskeho športového lekára Eufemiana Fuentesa, ktorý údajne ordinoval krvný doping desiatkam špičkových športovcov, najmä cyklistom.

"Práve dvojročná vynútená pauza mu možno pomohla k cyklistickej dlhovekosti. Po návrate do profipelotónu v roku 2012 dostal šancu od tímu Movistar a zelenú na návrat mu dala aj španielska reprezentácia. Teraz si Španieli zrejme mädlia ruky, že tak urobili. Po štrnástich rokoch majú majstra sveta," napísal web idnes.cz.