V Číne útočník Oravec vynikal, ale musel odísť

Pôsobili ste v šiestich krajinách. Mala čínska liga najvyššiu úroveň?

„Nie. Portugalská liga bola spomedzi krajín, kde som hral, najkvalitnejšia. Čína však patrí medzi najlepšie. Je iste kvalitnejšia ako slovenská, ale aj ako rakúska či grécka liga. Cudzinci sú v Čine nositeľmi kvality. Domáci hráči boli väčšinou reprezentanti. “

Čo vás tam najviac upútalo?

„Mentalita ľudí a kultúra je úplne iná, ako sme zvyknutí v Európe, odlišný svet. Vo všetkom. Museli sme si zvykať a vžiť sa. Nebolo to jednoduché. Na futbalovú stránku som si zvykol veľmi rýchlo. Čínsky futbal sa veľmi od európskeho neodlišuje.“

Koľko ľudí chodilo na zápasy vášho tímu?

„V priemere okolo štyridsaťtisíc ľudí. Záujem o futbal v Číne je veľký, ľudia žijú futbalom. Na moje prekvapenie ma ľudia spoznávali i na ulici. Pritom sme bývali v osemmiliónovom meste.“

Po štyroch mesiacoch ste však odišli. Prečo?

„Problémom bol počet cudzincov. V kádri môžu byť maximálne piati a v zápase traja. Počet sa zvýšil, jeden z nás musel odísť. Majiteľka, ktorá vlastní klub s bratom, sa rozhodla, že to budem ja.“

Tréner nepomohol?

„Ten bol jednoznačne proti môjmu odchodu, rozladilo ho to. S majiteľkou mal ostrú výmenu názorov. Nemohol s tým nič robiť.“

Neboli ste pre nich pridrahý?

„Ťažko pochopiť ich mentalitu. Peňazí iste majú dosť.“

Ak by sa dalo. Zostali by ste?

„Určite, i rodina by vydržala. Je dobré, ako to je. Ak by prišla v budúcnosti ešte ponuka z Číny, iste by som o tom premýšľal. Záviselo by od mesta.“

Patrili ste medzi najlepších hráčov?

„Myslím, že áno. V desiatich zápasoch som dal tri góly, na ďalšie tri som prihral najlepšiemu strelcovi tímu, ktorý dal šesť gólov. On mal výhodu – kopal penalty. My dvaja sme boli najproduktívnejší hráči tímu. Majiteľka to asi nebrala do úvahy.“

Na čo sa vám najťažšie zvykalo?

„Noví hráči, noví tréneri ale veľmi nepríjemné boli vysoké teploty. Hocikedy v máji bolo štyridsať stupňov.“

Ako sa vám v Číne žilo?

„Mal som pridelený byt asi pätnásť minút autom od tréningového centra. Auto som nemal – na to by som potreboval čínsku licenciu. Prepravovali sme sa taxíkmi, čo bol problém. Taxi sa zastavujú na ulici a niekedy sme museli čakať aj tridsať minút. Často boli obsadené. Bolo to veselé. Objednať taxi telefonicky nebolo jednoduché – po čínsky viem iba pár slov. “

Ako sa páčilo rodine?

„Museli si zvykať na iných ľudí. Pre deti to bolo dosť ťažké. Keď sme vyšli do mesta, alebo niekde na nákup, boli ihneď stredobodom pozornosti. Ľudia ich obchytávali a brali na ruky. Pre ne to bolo už dosť nepríjemné. Boli na to alergické. Vyslovene im to prekážalo. Manželka bola rada, že ideme domov.“

Najlepší čínsky klub Guangžu Evergrande, prezývaný čínska Chelsea, nedávno kúpil Argentínčana Conca za desať miliónov eur. Tento hráč sa stal s príjmom 26,5 milióna po Messim a Ronaldovi tretím najlepšie zarábajúcim hráčom sveta. Sú Číňania takí štedrí?

„To nie je všetko. Guangžu má čoskoro trénovať Luis Aragonés (so Španielmi získal titul majstra Európy) s platom osem miliónov dolárov ročne. Podobne bohatí sú všetci majitelia klubov. Do futbalu vrážajú na naše pomery obrovské peniaze. Dovolia si zaplatiť kvalitných hráčov i trénerov.“

Finančne ste si asi prilepšili, však?

„Určite. So Slovenskom sa to nedá porovnať. Bolo to výrazne lepšie.“

Vraj máte teraz namierené do Trnavy. Je to tak?

„Prebiehajú nejaké rokovania. Nie je to ani zďaleka definitívne. Vyzerá to reálne, ale nemusí to vyjsť. Neviem to predpovedať. Musím vyčkať. Mám aj ponuky zo zahraničia. Zvažujem.“

Môžete byť konkrétnejší?

„V hre je Poľsko, Rakúsko, Irán - aj keď tam by som nerád išiel. Sú aj ďalšie ponuky.“

Je v hre stále aj bratislavský Slovan?

„Myslím, že v súčasnosti už asi nie.“

A čo Žilina, v ktorej drese ste vlani okúsili slávnu Ligu majstrov?

„Žilinčania sa neozvali.“