Tréner Tichonov ukradol brankárovi medailu. Dočkal sa jej o desať rokov

Sovietsky zväz, dlhoročný hokejový postrach všetkých súperov, na politickej mape vtedy skončil.

Šport bol o kúsok pozadu - a tak vo februári 1992 (ZSSR zanikol k 31. decembru predchádzajúceho roka) ešte na hry do Albertville prišli hokejisti pod špeciálnou hlavičkou Spoločenstva nezávislých štátov.

Sovietska nátura však zotrvala. Aspoň v podobe toho najsovietskejšieho muža zo všetkých, legendárneho diktátora na striedačke Viktora Tichonova.

Vyžadoval absolútnu disciplínu bez výnimiek. Podľa jedného z mnohých slávnych príbehov nechal hráčov korčuľovať do zbláznenie desať hodín v kuse - a keď niekto z nich pokĺzol, vysmial sa mu: "Ty si musel byť včera úplne na mol!"

Prehrali len s Československom

Keďže pod Tichonovom sovietsky tím zbieral zlaté medaily naozaj ľahko, dovolil si Tichonov všeličo. A zakončil to práve v Albertville.

Hokejoví pohrobkovia Sovietskeho zväzu prehrali v roku 1992 len s Československom, inak prišli k triumfu pomerne jasne - vo finále zdolali rivalov z Kanady 3:1. Na olympiádu spomína v špeciálnom seriáli český denník MF Dnes.

Pre víťazov bolo pripravených 23 zlatých medailí, vrátane tej pre tretieho brankára Nikolaja Chabibulina. Ten neodchytal ani minútu, ako to často býva. A tak si Tichonov jednoducho povedal, že si on zlato zaslúži viac.

Na to, že olympijské pravidlá medaily pre trénerov nepovoľujú a nechávajú ich len športovcom, nepozeral.

"Viktor Tichonov sa rozhodol, že si za svoje dlhodobé služby sovietskemu hokeju zaslúži ocenenie aj on sám," písali agentúry v roku 2002.

"Jednoducho mu ju dali a ja som sa jej nikdy ani nedotkol, " spomínal Chabibulin. "On chcel vždy olympijské zlato pre seba, takže mi ju nehodlal vracať."

Nikolaj Chabibulin v roku 2010 v drese Edmontonu.

FOTO: TASR/AP

Potrebujeme ho, vrátime mu ju

Najskôr to Chabibulin vo víre osláv a toho, že je súčasťou zlatého tímu, nijako neriešil. Ale čím narastali otázky známych, tým pribúdala jeho zlosť.

A pocit krivdy. "Toto je predsa vec do konca života. Niečo, čo odkážete svojim deťom," štvalo to brankára.

Roky plynuli a sovietske maniere sa - aspoň trochu - začali prepadať do minulosti. Tichonov už nebol hokejovým cárom. A Chabibulin uspel. Presne desať rokov potom, čo bol vlastným trénerom olúpený, sa medaila dostala do jeho rúk. Na hrách v Salt Lake City 2002.

" Konečne som sa dočkal, " radoval sa brankár. "Je ako nová, asi by som si na ňu mal zaobstarať sejf."

„Bol to ešte mladý chlapec a oni ho takto odmenili. Teraz, po desiatich rokoch ho potrebujeme. Sľúbil som mu, že dostane medailu späť,“ povedal pred olympiádou v Salt Lake City vtedajší tréner ruského výberu Vjačeslav Fetisov.