Sagan ako víťaz Tour? Odborník vysvetľuje, čo by musel urobiť a čo by stratil

Ako sa z cyklistu stane šprintér?

"To, či som šprintér, alebo nie, závisí od môjho genetického vybavenia a podielu rýchlych svalových vlákien. Tento podiel je človeku daný. Za šprint najviac zodpovedajú vlákna typu 2b. Keď sa človek narodí s veľkou hodnotou práve týchto vlákien, je veľká pravdepodobnosť, že bude úspešný v šprintérskych disciplínach. "

Ako zistí podobné údaje mladý športovec?

"Je niekoľko spôsobov. Jedným z najjednoduchších sú takzvané ekometrické výskokové merania. Meria sa čas odrazu a výskoku, frekvencia odrazov a amplitúda odrazov. Na základe toho sa vypočíta, aký má športovec podiel svalových vlákien.

Táto metóda však nie je stopercentná. Takou je svalová biopsia, čo je v podstate rozbor svalových vlákien pod mikroskopom."

Ktoré typy cyklistov prevládajú?

"Existuje štúdia, ktorej autori sledovali, ako sú v cyklistike rozložení jazdci podľa typov. Existujú šprintérske typy, zmiešané typy a vytrvalostné alebo stíhacie typy. Rozloženie nie je celkom proporčné. Stíhacích typov je najmenej. Najviac je zmiešaných, ktorí sú čiastočne rýchli a čiastočne vytrvalí. A potom opäť relatívne málo je čistých šprintérov."

Často sa táto otázka objavuje aj v súvislosti s Petrom Saganom. Čo musí urobiť cyklista, aby sa zo šprintéra či zmiešaného typu jazdca stal vrchár bojujúci o celkový triumf na Tour de France?

"Je to možné v prípade, keď má veľký podiel rýchlych svalových vlákien typu A - tie vieme na základe športovej prípravy čiastočne transformovať na vytrvalostné vlákna a tým sa výkon posúva z rýchlostnej oblasti do vytrvalostnej."

Čiže aj v tomto prípade zohráva kľúčovú úlohu genetika?

"Presne tak. Predispozícia na vytrvalostné schopnosti je do určitej miery limitovaná maximálnou spotrebou kyslíka. Je určovaná mnohými faktormi, ktoré sú dané. A tento parameter závisí od toho, aký máme ‘motor’, ako sme schopní využiť kyslík na svalovú kontrakciu, na maximálny športový výkon.

Špičkoví cyklisti - vytrvalci, ktorí sa môžu stať celkovými víťazmi veľkých etapových pretekov, ako je aj Tour de France, disponujú parametrom od 80 mililitrov spotreby kyslíka na kilogram telesnej hmotnosti.

Sú to vysoké hodnoty, no aby boli títo jazdci úspešní, musia mať vysoké aj iné hodnoty ako anaeróbny prah či pulzovú frekvenciu. Ak má šprintér spotrebu kyslíka okolo 60 mililitrov na kilogram, v jeho prípade nemôžeme očakávať enormný nárast tejto hodnoty, pretože systematickým vytrvalostným tréningom sa to dá zvýšiť možno o 15 až 20 percent.

Väčšie zvýšenie nie je možné. Sagan je výnimočný typ cyklistu, je na rozhraní zmiešaného a rýchlostného typu. Má vysoký podiel rýchlych svalových vlákien typu A, z ktorých dokáže spraviť oxidatívne svalové vlákna - pomalšie, ale aj vytrvalostnejšie. Aj v súčasnosti má úroveň kyslíka na úrovni asi 80 mililitrov."

To znamená, že Sagan by sa dokázal zo šprintéra prerobiť na vrchára?