Hrával za Spartak Trnava či Inter Bratislava, bol blízko podpisu zmluvy s francúzskym klubom Lille OSC. Zahral si v Pohári UEFA, mal výborne rozbehnutú kariéru.

Všetko však zmenil jediný nešťastný moment. Autonehoda.

TOMÁŠ MASARYK (43) ležal v kóme a bojoval o život. Zachrániť to najcennejšie mu pomohol šport.

Napriek tomu, že má trvalé následky, zostal veľký optimista. Úspechy žne ako tenista na vozíku, podnikateľ a otec rodiny.

Nedávno sa ako prvý Slovák kvalifikoval na grandslamové US Open v tenise na vozíku.

Jeho ďalším snom sú paralympijské hry v Paríži 2024.

Od 5. do 10. septembra sa v New Yorku koná US Open v tenise na vozíku. Ste vôbec prvý Slovák, ktorý sa predstaví na grandslamovom turnaji v tenise na vozíku. Ako to vnímate?

Je to pre mňa veľké zadosťučinenie. Za prácu a čas, ktorý som tenisu obetoval.

Každý o tom sníva a rozpráva. Ja som to videl ako veľmi vzdialený cieľ. Teraz je však realitou. Je to skvelé. Je to druhý sen z troch, ktorý sa mi podarilo splniť.

A tie ďalšie?

Chcel som sa dostať do TOP 10, čo sa mi podarilo. Zostáva posledný. Kvalifikovať sa na paralympijské hry. Ideálne na budúci rok do Paríža. Bude to však tvrdý oriešok.

Vďaka čomu sa vám podarilo dostať na US Open?

Turnaj má päťdesiate výročie. Doteraz na ňom štartovalo osem tenistov, ale pre oslavy ho rozšírili na šestnásť účastníkov.

Keďže som aktuálne jedenásty hráč sveta, kvalifikoval som sa automaticky. Na US Open bude hrať štrnásť najlepších hráčov a dvaja vďaka voľnej karte.

Treba však povedať, že do USA som sa dostal aj vďaka rekvalifikácii. Kompetentní ma minulý rok v marci zaradili do skupiny Quad, teda hráčov s vyšším postihnutím.

Ako vidíte vaše šance?

Veľa záleží od žrebu. Podarilo sa mi už zdolať dvoch hráčov, ktorí sú v rebríčku vyššie ako ja. So svetovou štvorkou som prehral len tesne.

Ak motyka vystrelí, môžem skončiť vysoko. Určite to však nebudú prvé dve miesta. Tie budú patriť Holanďanom, ktorí sú extrémne dobrí. O level vyššie od ostatných. Nemám veľké oči, na turnaj idem s pokorou. Možno to vypáli veľmi dobre.

A čo paralympijské hry. Koľko tenistov na vozíku bude štartovať v Paríži?

Dvanásť. Hry sú pre mňa veľká výzva. Presne 17. júna 2024 musím byť minimálne na 12. mieste svetového rebríčka. Nezostáva mi nič iné, len chodiť po svete a zbierať body.

Kto vám financuje cestovanie a turnaje?

Niečo hradí zväz, ale na väčšinu nákladov si musím nájsť sponzorov. Robím to sám. Ak by sa našiel niekto, kto ma podporí, budem mu vďačný.

Kedysi ste hrávali futbal, pôsobili ste v Trnave a Interi. Zaujímal sa o vás francúzsky tím Lille OSC, no kariéru vám zničila autonehoda. Myslíte občas na to? Trápi vás to?

Je tu už 22 rokov. Dávno som to hodil za hlavu. Beriem život, aký je. A nemyslím na zlé veci. Som vďačný, že som tu a žijem naplno.

Čo presne sa vtedy stalo?

Ráno, cestou na futbalový tréning, som začal predbiehať auto. Dostal som defekt na ľavom zadnom kolese. Chcel som sa rýchlo zaradiť späť, no narazil som do auta, ktoré som obiehal. Nič viac si nepamätám.