Privedie Slovák ruský tím na olympijský vrchol? O pocitoch môže napísať knihu

Zo slovenského pohľadu dosahuje ťažko predstaviteľné méty. Dvakrát vyhral Ligu majstrov. V nedeľu (8.00 SELČ) zažije finále olympijských hier.

Hádzanársky tréner TOMÁŠ HLAVATÝ pôsobí od minulého roka v štruktúrach ruskej ženskej reprezentácie. Je asistentom hlavného trénera Alexeja Alexejeva.

Tím pod hlavičkou Ruského olympijského výboru nastúpi v záverečný deň olympiády v Tokiu na finálový duel proti Francúzsku. Úvod turnaja mu pritom nevyšiel

„Mali sme pohovory s hráčkami, boli sme v nich dosť ´ruskí´ a otočilo sa to,“ hovorí rodák zo Šale.

Čaká vás finále olympijských hier. Aké pocity momentálne prežívate?

Je to niečo neopísateľné. Celkovo mám z nášho účinkovania na turnaji veľmi dobrý pocit. Nevstúpili sme doňho ideálne, ale potom nastal zlom. Celý mančaft tvrdo pracoval na tom, aby sa to zmenilo a momentálne píšeme pekný hádzanársky príbeh.

Ja si to predovšetkým užívam. O tom, aké magické pocity na olympiáde denno-denne zažívate, sa dá napísať kniha.

Po úvodnej remíze s Brazíliou a vysokej dvanásťgólovej prehre so Švédskom ste následne vyhrali päť zápasov v rade. Zmenili ste niečo odvtedy?

Prístup. A to dosť výrazne. Na to sme apelovali. Jedna vec je byť dobre pripravený, ale druhá vydať energiu na palubovke. To nám v úvodných dvoch zápasoch neskutočne chýbalo, pritom na takýchto turnajoch je to polovica úspechu.

Nepôsobili sme tak, ako sme začali pôsobiť potom. Absolvovali sme individuálne pohovory s hráčkami i celým tímom, boli sme v nich dosť ´ruskí´ a otočili sa to v náš prospech.

Francúzsko ste v skupine zdolali 28:27. Ako vidíte vaše šance vo finále?

Pôjde o stretnutie s otvoreným koncom. V čase, keď sme na seba narazili v skupine, sa hralo úplne o niečo iné, ako to bude teraz. Na ten zápas sa už veľmi nemôžeme pozerať.

Tak, ako je kvalita v našom tíme, to isté platí aj o Francúzsku. Je to veľká hádzanárska krajina, ktorá má množstvo kvalitných hráčok so skúsenosťami z Ligy majstrov. Čaká nás veľmi ťažký zápas.

Ruská ženská hádzaná zažíva déjà vu z predchádzajúcej olympiády v Riu de Janeiro. Aj tam národný tím zdolal v semifinále Nórsko a vo finále si poradil s Francúzskom. Pripomínate si túto paralelu?

Spomienka na Rio pretrváva od nášho príchodu do Tokia. Teraz je to ešte intenzívnejšie. Mne osobne sa to ale nepáči. Keď budeme žiť tým, čo bolo predtým, môžeme zabudnúť na spôsob, ako riešiť situáciu v aktuálnom okamihu. Musíme sa sústrediť na to, čo je tu a teraz. Sme v Tokiu a nie v Riu.

V ruskej reprezentácii pôsobíte od roku 2020, súčasťou realizačného tímu ste boli aj na majstrovstvách Európy. Ako sa zrodil tento váš angažmán?

Na klubovej úrovni som v Rostove nad Donom spolupracoval so Španielom Ambrosom Martinom, ktorý bol v tom čase aj trénerom ruskej reprezentácie. On mi dal túto možnosť, na ktorú som prikývol. Po majstrovstvách Európy ho odvolali, ale ja som dostal ponuku pokračovať.

S ruským tímom je stále spätý legendárny tréner Jevgenij Trefilov, ktorý v Tokiu funguje v pozícii konzultanta. Aký je váš vzájomný vzťah?

Bol to jeden z prvých trénerov, ktorých som vnímal, keď som začínal. Legendárny je nielen výsledkami, ale aj svojim krikom a charizmou. Pripojil sa k nám asi na mojom druhom zraze.

Viedli sme spolu viacero zaujímavých rozhovorov a myslím si, že sa dá od neho veľa naučiť. V istých veciach je zvláštny a je veľmi ťažké, aby niekoho akceptoval. Náš vzťah je dobrý, za čo som veľmi rád.

Ako vás vnímajú hráčky?

S dievčatami nemám vôbec problém. Som veľmi spokojný s tým, ako to je. Pociťujem od nich rešpekt a snažím sa im zakaždým pomôcť. Rozprávame sa spolu po rusky, v ruskom ´naroďáku´ je to veľmi dôležité.

Rusko je slovanská krajina. Podobá sa tamojšia mentalita našej?

Povedal by som, že áno, ale my sa už viac blížime k západu. V Rusku vládne tvrdá ruka viac ako na Slovensku. U nás je to benevolentnejšie.

Poznajú ruské hráčky Slovensko?

Už áno (úsmev). Vypytujú sa a veľa som im porozprával. Viaceré v minulosti absolvovali na Slovensku mládežnícky šampionát.

Poznajú Bratislavu a čo ma prekvapilo, niektoré už boli na dovolenke aj vo Vysokých Tatrách. Nie je to tak, že by sa ma pýtali, kde sa vlastne Slovensko nachádza. To v žiadnom prípade.

Ruskí športovci získali na prebiehajúcej olympiáde 67 medailí. Kam v celkovej hierarchii patrí hádzaná?

Z kolektívnych športov vysoko. Keď sme odchádzali do Tokia, haló okolo nášho tímu bolo dosť veľké. V ruskom dome, v ktorom sa aktuálne zdržiavame, nám každý fandí a podporuje nás. Nálada je perfektná.

Pre ruských športovcov je veľmi citlivou skutočnosťou to, že nemôžu hrať pod národnou vlajkou a používať národné symboly. Hovorí sa o tom vo vašej kabíne často?

Myslím si, že to rezonovalo najmä v čase, keď šlo o čerstvé rozhodnutie. V tom čase sa o tom veľa hovorilo aj v klube. Teraz to už hráčky v hlavách až tak nemajú.

Vedia, že s tým nič neurobia a každá sa s tým vyrovnáva po svojom. Niektoré si napríklad spievajú hymnu len tak pre seba. Menšie problémy nastali akurát vtedy, keď sme riešili výstroj a museli nám na nich meniť symboly.

Aký je váš celkový dojem z olympiády? Ktoré športy ste si pozreli na vlastné oči?

Veľa ich okrem hádzanej nebolo. Deň po zápase sme sa už začínali pripravovať na ďalšieho súpera, robili sme analýzu.

Mám rád tenis, takže ten som sledoval. Rusi tu mali špičkových tenistov, s ktorými sme sa stretávali. Často som debatoval s fínskym trénerom volejbalistov Tuomasom Sammelvuom. Tento šport mám tiež rád.

Letná olympiáda Tokio 2020 / 2021

• Letné olympijské hry Tokio 2021
• Program a výsledky LOH Tokio 2021
• Slovensko na LOH Tokio 2021
• Všetky športy na LOH Tokio 2021
• Medailová bilancia na LOH Tokio 2021