Bez klaksónu si v Rusku ani nesadajte do auta, vraví hádzanársky tréner

Zaslúžil sa o ďalšiu slovenskú medailu na olympiáde v Tokiu. Dosiahol ju ako asistent trénera Ruského olympijského výboru.

Hádzanársky tréner TOMÁŠ HLAVATÝ pôsobí v Rusku od roku 2018. Na klubovej úrovni žne úspechy so ženským tímom Rostovu nad Donom, s ruskou reprezentáciou zažil majstrovstvá Európy i olympijské hry.

„Je to obrovská krajina, kde sa dá toho strašne veľa spoznať. V Rusku som však najmä pre prácu,“ vraví v rozhovore pre Sportnet 34-ročný rodák zo Šale.

S Győrom ste dvakrát vyhrali Ligu majstrov. Kam radíte striebornú olympijskú medailu?

Olympijské hry sú udalosť, ktorá sa nedá porovnať s ničím iným. Stretnú sa tam rôzne športy, nie je to len o hádzanej. Preto si myslím, že je to vrchol toho, čo som vo svojej kariére dosiahol.

Každý moment vrátane Ligy majstrov je špecifický a olympiáda bola priam magická. Nejako špeciálne to však nekategorizujem. Pre mňa osobne má čaro aj to, čo som dosiahol na Slovensku.

Každý úspech, ktorý ako tréner získam, nepatrí len mne, ale celému družstvu. Z môjho pohľadu je dôležité to, aby ho dokázal posunúť ďalej.

Rozšírili ste zoznam slovenských medailistov na olympiáde v Tokiu. Ako to vnímate?

Teší ma, že sa o tom hovorilo a dostalo sa to do médií, pretože to pomáha popularizácii športu, ktorý mám rád a v ktorom pracujem.

Niektorí ľudia kvôli mne pozerali zápasy reprezentácie inej krajiny. Ak som aspoň máličko prispel k tomu, že sme spravili reklamu hádzanej, tak mám z toho veľkú radosť.

Hoci ste Francúzsko v základnej skupine olympijského turnaja zdolali, v súboji o zlato ste mu podľahli 25:30. Aký dojem vo vás zanechal finálový duel?

Prehraté finále sa nedá hodnotiť pozitívne. Po zápase v nás prevládali negatívne pocity z toho, že sme to nezvládli. 

Odohrali sme predtým veľmi náročný semifinálový duel proti Nórsku, ktoré bolo obrovským favoritom. Mal som pocit, že sme do finále nevložili potrebné emócie.

Francúzky veľmi dobre bránili, my sme urobili niekoľko nevynútených chýb a súperky to využili. Zápas sa zlomil na malých detailoch. Prvý polčas bol ešte okej, ale v druhom sme zaostávali.

Rusi berú v športe často len víťazstvá. Ako hodnotili druhé miesto?

Bezprostredne po zápase zavládlo sklamanie, ale myslím si, že celkovo s našim príbehom, ktorý sme na olympiáde napísali, panovala veľká spokojnosť. Aj vo vedení Ruskej hádzanárskej federácie. Určite túžili po zlate, ale zisk medaily vzhľadom na špecifickosť olympiády brali.

Momentálne sa nachádzate na Slovensku. Ako vyzeral váš program po skončení olympiády?

Cestoval som do Rostova, kde som dva dni riešil papierovačky. Vo štvrtok som letel cez Moskvu do Viedne, kde ma vyzdvihol otec. Niekoľko dní strávim doma a potom ma čaká návrat do Ruska.

Pôsobíte na klubovej i reprezentačnej úrovni. Ako fungujete počas roka?

Bez zastavenia. Prakticky nonstop. Počas prestávky v národnom šampionáte idem do reprezentácie, k tomu cestovanie, stále sa niečo okolo mňa deje. Porcia zápasov je obrovská.

Reprezentačné zrazy bývajú zhruba raz za dva mesiace a trvajú zhruba týždeň. V decembri sú majstrovstvá sveta alebo Európy.

Teraz si niekoľko dní doprajem voľno a potom znova do toho nabehnem. Liga majstrov už klope na dvere. Nebyť olympiády, mal by som mesiac a pol voľno.

Ruské futbalové kluby dokážu podmienkami a finančnými možnosťami konkurovať vyspelým tímom zo západu Európy. Ako je to v hádzanej?

Rostov a CSKA Moskva patria v Lige majstrov medzi špičku. V posledných rokoch má Rusko pravidelné zastúpenie vo Final Four. Kluby nakupujú top hráčky, pre ktoré ide o vyhľadávané lokality.

Olympijskú medailu s ruským tímom vybojovala v minulosti aj basketbalová trénerka Natália Hejková. V roku 2008 sa v Pekingu ako asistentka trénera podieľala na zisku bronzu. Vedeli ste o tom?

Povedali mi to ľudia z RTVS, keď sme robili rozhovor. Predtým som o tom nevedel, štatistiky veľmi nevnímam. Mám z toho dobrý pocit, Natália Hejková je veľký trénerský kaliber. Je fajn ocitnúť sa po jej boku.

Vyjadrili ste sa, že v Rusku vládne tvrdá ruka viac než u nás a na hráčky musíte byť občas „ruskí“. Aký je váš celkový dojem z tejto krajiny?

Rusi sú viac uzavretí. Páči sa mi gastronómia, tá je fantastická. Som tam najmä pre prácu, aby som hádzanársky rozvíjal klub i seba. Nie pre zábavu.

Ale keď mám voľný čas, tak samozrejme rád niekam zájdem. Bol som v Soči i Moskve. Do Petrohradu som sa ešte nedostal, ale chystám sa tam. Rusko je obrovská krajina, kde sa dá toho spoznávať strašne veľa. Dievčatá nám vždy niečo poradia.

Existuje niečo, na čo ste si stále nezvykli? Kolujú napríklad historky o ruskej doprave.

Jazdím autom, kde to je o tom, že vyššia berie. Vodiči, ktorí nie sú agresívni, to majú ťažké. Pred odchodom do Ruska som šoféroval ináč než teraz. Keď prídem domov, tak je to úplná pohoda.

Ak vám v Rusku nefunguje klaksón, nemusíte ani nastúpiť do auta. Na Slovensku treba mať zapnuté svetlá, v Rusku klaksón. 

Poznajú bežní Rusi Slovensko?

Áno. Československo, či Slovensko bez problémov. Školení sú dobre a našu malú krajinu poznajú. Zoznámil som sa napríklad s recepčnými, ktoré pracujú v dome, kde bývam, a všetky vedeli, kde sa nachádza Slovensko.

Hoci slovenské hádzanárky z kvalifikácie nepostúpili, na tohtoročných majstrovstvách sveta v Španielsku nebudú chýbať. Medzinárodná hádzanárska federácia im udelila voľnú kartu. Čo na to hovoríte?

Družstvu sa to vybojovať nepodarilo, ale je to veľmi pekný úspech Slovenského zväzu hádzanej. Hráčky by to mali maximálne využiť a odvďačiť sa za to výkonmi na ihrisku.

Je to pre ne len a len pozitívne, ale bude záležať na tom, ako k tomu pristúpia. V tomto prípade nie je dôležité sa len zúčastniť.

Ruský tím sa predstaví v B-skupine, slovenský v E-skupine. Ako by ste zareagovali, ak by ste na šampionáte nastúpili proti rodnej krajine?

Bolo by to fajn. Aspoň by som sa stretol s našimi. Zmluvu v ruskej reprezentácii som mal do konca olympiády. Dvadsiateho augusta sa máme rozprávať o tom, či naša spolupráca bude pokračovať, alebo sa rozhodnú inak. Ak by som na majstrovstvá sveta išiel, určite by bolo zaujímavé zahrať si proti Slovensku.