Tomáš Deák nie je len držiteľom opasku, je to pravý šampión so srdcom šampióna (komentár)

Viete, kto sa narodil dňa 15.11. v roku 1990? Ak ste skalným fanúšikom zmiešaných bojových umení a zachytilo vás šialenstvo okolo piatkového bratislavského turnaja Fight Nights Global 84, je tu veľká možnosť, že by ste na túto otázku odpovedali zvolaním 'no predsa nás šampión Tomáš Deák!'.

Odpoveď čeknete na internete a šťastne konštatujete, že vaša odpoveď je správna. Kiežby by takéto otázky dávali aj v škole, čo?

No, u niekoho by vám takáto odpoveď možno prešla, avšak v prípade, že by som bol vašim pedagógom ja, mal by som výhrady. Konkrétne by mi prekážalo slovo 'šampión'.

To snáď tvrdím, že Tomáš Deák nie je šampión? Opovažujem sa nášmu veľkému šampiónovi nepriznať jeho titul?

Nie, nebojte sa, práve naopak. Tomáš Deák je väčším šampiónom, než mnohí držitelia opaskov. Tomáš si dnes viac ako zaslúži titul šampióna.

S vašou by som mal výhrady kvôli tomu, že otázkou bolo, kto sa narodil 15.11. 1990. Vtedy sa totiž nenarodil 'šampión Tomáš Deák'. 15.11. 1990 v Bratislave prišiel na svet Tomáš Deák.

Tomáš priznáva, že v detstve bol problémovým chlapcom, ktorý si ale časom uvedomil, že bitkami na ulici nič nedosiahne a naopak, zrejme by si tým zmaril budúcnosť profesionálneho športovca, ktorý je dnes vzorom pre mládež.

Stovky hodín tvrdej a ešte tvrdšej driny, aká je bežnému smrteľníkovi len ťažko predstaviteľná, odriekanie, krv, slzy, pot, pomoc a podpora od ľudí, ktorým Tomáš ďakuje v pozápasových rozhovoroch, všetko toto bolo zúročené v októbri minulého roka, keď bol Tomáš v Petrohrade korunovaný za historicky prvého šampióna bantamovej váhy v organizácii FNG.

Treba ale povedať, že nie je šampión ako šampión. Týmto pojmom totiž môže byť označený aj tzv. držiteľ opasku. Tým nechcem znevažovať niekoho úspech. Veď šampiónom, držiteľom opasku, významnej organizácie, ako napríklad FNG, sa nestanete bez poriadnej obety a spomínanej ťažko predstaviteľnej driny.

Ja mám však za to, že praví šampióni sa preukážu ešte čímsi iným, čo ich oddeľuje od držiteľov opasku. Praví šampióni počas cesty za svojím snom získajú 'srdce šampióna'. To potom ukážu vo chvíľach, kedy sa ocitnú v problémoch, v kritických momentoch.

Včera v Hant Aréne preukázal svoje šampiónske srdce i Tomáš Deák. Viete, v presne ktorej časti dychberúceho duelu so Sharamazanom Chupanovom?

Ak ste po podujatí oslavovali veľkú výhru a príliš si toho zo samotného večera nepamätáte, veľmi rád vám osviežim pamäť. Tomáš dominoval úvodu zápasu, no Chupanov tiež ukázal svoju tvrdosť a vrátil sa do zápasu. Vo štvrtom kole už bol dokonca na koni. Tomáš sa ocitol na zemi, Marc Goddard zblízka sledoval akciu. Chupanov sa ocitol aj vo full mounte.

Tomáš sa ale nezmieril s tým, že by mal z klietky odchádzať ako porazený. Chupanov mu značne zatopil, no Tomáš sa nezlomil. Tomáš sa nevzdal, postavil sa na nohy a ukázal srdce pravého šampióna.

To nedostal zadarmo už pri narodení. Získal si ho počas svojej stále sa iba rozbiehajúcej cesty. Dnes vďaka tomu môže pred menom hrdo niesť titul šampión.

Nás môže len tešiť, že Tomáš je Slovákom. Snáď si tu ľudia konečne budú vážiť takto špeciálneho bojovníka. Tomáš Deák si zaslúži viac pocty ako voľaký Jánošík. Jánošík je fake, vymyslený hrdina, no Tomáš je skutočný hrdina, pravý šampión. To jemu by sme mali stavať sochy. To jemu by mali patriť hlavné roly v legendárnych slovenských povestiach.

Jednu takú povesť ale už vlastne aj máme. Počuli ste o tom, ako Tomáš Deák v Bratislave ozbíjal jedného arogantného Rusa?