Prešov nie je Moskva. Rodinu vidím každý deň, pochvaľuje si ruský brankár

Po tréningu si idú prešovskí hokejisti vytriasť nohy na stacionárne bicykle. „Môžeme spraviť rozhovor tam,“ súhlasí ruský brankár s bohatými skúsenosťami z KHL NIKITA BESPALOV.

Oproti nemu šliape do pedálov útočník Eduard Šimun. Ten by sa nestratil ani ako tlmočník.

„Slovenčina? Videli ste minule, ako mi ide,“ naráža Bespalov na vypätý záver nedávneho súboja s Banskou Bystricou, v ktorom vyzýval na bitku súperovho brankára. Počas rozhovoru pôsobí úplne inak. Ústretovo a uvoľnene.

Celú doterajšiu kariéru ste strávili v rodnej krajine, na konte máte 190 štartov v KHL. Čo vás presvedčilo prijať ponuku Prešova?

V Rusku sa mi nerysoval angažmán, ktorý by ma oslovil. Mal som ponuky z KHL, ktoré by si vyžadovali neustále letecké presuny, a to už nechcem. Za tie peniaze mi to nestojí.

Keď sa v lete objavila možnosť ísť do Prešova, rozhodol som sa ju vyskúšať. V Rusku hráva mnoho zahraničných hráčov. Teraz som v pozícii legionára aj ja.

V Prešove vznikol nový klub, ktorý získal extraligovú licenciu od Detvy. Aké informácie ste mali pred príchodom?

Veľa ich nebolo. Hovoril som s bývalým brankárskym kolegom Júliusom Hudáčkom, ktorý mi tento krok schvaľoval. O majiteľovi klubu Róbertovi Ľuptákovi som mal pozitívne referencie, že s peniazmi uňho nikdy problém nebol.

Bolo mi povedané, že sa skladá celkom solídny mančaft, čo mi tiež pomohlo pri rozhodovaní. Plusom v prípade Prešova je aj to, že moja dcéra sa tu môže venovať krasokorčuľovaniu.

Mal som aj dve ďalšie možnosti pokračovania na Slovensku, ale kým som čakal na vývoj situácie v KHL, padlo to. Prešov sa ozval v správnom čase a dohodli sme sa.

Okamžite po príchode ste zaujali maskou v klubových farbách. Bola to vaša iniciatíva?

Áno. Robil som si to sám za svoje peniaze (smiech). Pochádza z dielne ruského maliara z Jaroslavli.

Úvod ročníka vám príliš nevyšiel, v tabuľke ste sa ocitli na poslednom mieste. Momentálne je Prešov deviaty. Ako hodnotíte vstup do sezóny?

Začiatok bol rozpačitý, robili sme strašne veľa chýb. Ale nemyslím si, že je to zásadný problém. Aj najlepšie kluby KHL sa v úvode hľadajú a potom stúpajú v tabuľke vyššie. Ešte je predčasné robiť závery o tom, ako bude sezóna vyzerať. Každým dňom sa zlepšujeme a snažíme sa dostať na správnu cestu.

V zápasoch zvyčajne čelíte veľkému počtu súperových striel. Vyhovuje vám to?

Je to pre mňa dobrý tréning... Bol by som radšej, ak by na mňa smerovalo menej striel, možno by som mal lepšie štatistiky. Ale o to nejde. Dôležité je, aby sme zabrali ako tím a nedovolili súperom toľko strieľať.

Vo všeobecnosti platí, že sa mi lepšie chytá, keď na mňa ide väčší počet striel. Ak brankár len stojí v bráne a občas čelí nejakej strele, vtedy sa cíti byť neistejší.

V závere minulotýždňového duelu s Banskou Bystricou ste po udelení druhého osobného desaťminútového trestu v krátkom slede museli predčasne odísť do kabín. Ste horkokrvný brankár?

Hokej je mužský šport. Na ľade musíme byť chlapi, nie slečinky. Hráči Banskej Bystrice ma zopárkrát v bránkovisku atakovali a praskli mi nervy. Tak ako sú chalani ochotní sa pobiť za mňa, som aj ja ochotný sa pobiť za nich. Je to normálne. V Prešove sa 23 rokov nehrala extraliga a treba sem-tam spraviť aj nejakú šou (úsmev).

Ako hodnotíte celkovú úroveň slovenskej extraligy?

Je to kvalitná súťaž. Zhodli sme sa na tom aj s krajanom Vadimom Pereskokovom, ktorý hráva za Košice. Ak to porovnám, päť-šesť mužstiev je tu veľmi dobrých. Dá sa povedať, že na úrovni KHL. Celkovo je to kvalitnejšia liga než ruská VHL. Mne sa slovenský hokej páči.

V rokoch 2012 - 2019 strávil sedem sezón v KHL Slovan Bratislava. Mnohí hráči vrátane hviezdneho Alexandra Ovečkina si pochvaľovali atmosféru na štadióne Ondreja Nepelu. Ako si na to spomínate?

Proti Slovanu som hral, bolo to skutočne super. Všetko dosahovalo špičkovú úroveň - fanúšikovia, zázemie aj hotel. Bývali sme hneď vedľa štadióna.

Páčilo sa mi, keď sa KHL snažila expandovať a účinkovali v nej kluby ako Slovan Bratislava, Lev Praha či Donbass Doneck. Nechápem, prečo v posledných rokoch stojí na mieste a nepriberá nové kluby. Bolo by to zaujímavejšie pre ľudí i celkovo pre hokej. Myslím si, že európske veľkokluby by sa mali spojiť a vytvoriť silnú ligu.

Slovan trpel počas účinkovania v KHL obrovskými finančnými problémami. Vyskytujú sa aj v ruských kluboch?

Áno. Aj v ruských kluboch je mnoho problémov. Sú také, v ktorých hráči dva-tri mesiace nedostanú výplatu. Avšak keď nastane pred ligou termín na vyrovnanie podlžnosti, všetko im vyplatia.

V KHL ste v uplynulých desiatich rokoch chytali za Nižný Novgorod, Novosibirsk i Spartak Moskva. Sledujete naďalej dianie v súťaži, ktorá je považovaná za druhú najkvalitnejšiu na svete?

Mám aplikáciu v telefóne, kde si pozerám zostrihy zápasov a všetko podstatné. Napríklad v autobuse, keď cestujeme.

V predchádzajúcich troch sezónach ste v Spartaku Moskva tvorili brankársky tandem s Júliusom Hudáčkom. Ako si spomínate na vzájomnú spoluprácu?

S Julom máme výborný vzťah. V Moskve som sa mu snažil pomôcť ja, po mojom príchode na Slovensko zas pomáhal on mne. To isté platí aj o mojom súčasnom prešovskom spoluhráčovi Edovi Šimunovi.

Starší z bratov Hudáčkovcov trávi úvod sezóny doma na Spiši. Stretli ste sa?

Áno. Dali sme si po jednom pive a podebatovali.

Aký dojem na vás urobil Prešov?

Oproti Moskve je to veľká zmena. Prešov sa mi páči, je to pekné, malé mesto. Za ten čas, ktorý som tu strávil, som sa ani raz neocitol v dopravnej zápche, aká bežne býva v Moskve. Tamojší ruch veľkomesta mi zatiaľ nechýba.

Každý deň vidím svoju rodinu, čo pri moskovských zápchach nie je úplne bežné. Z tréningu som chodil domov neskoro a šiel si rovno ľahnúť do postele. Pred necelými dvoma týždňami prišla rodina za mnou na Slovensko.

Čo zvyknete robiť vo voľnom čase?

Voľný čas? Pri deťoch? Boli sme už napríklad v Tatrách. S dcérou chodím na krasokorčuliarske tréningy alebo si zájdeme na prechádzku do mesta. Snažím sa čo najviac času tráviť s rodinou.

Ako vám ide slovenčina?

Niečo už viem, ale radšej nebudem spomínať slová, ktoré som sa naučil... Mohli ste to vidieť v zápase proti Banskej Bystrici.

V Prešove žne úspechy hádzaná. V Tatrane takisto pôsobia ruskí hráči - Roman Carapkin a Vjačeslav Kasatkin. Poznáte sa?

Osobne zatiaľ nie. Už sme sa však stretli. V škôlke, ktorú navštevujú naše deti. Čoskoro si možno pôjdeme niekam sadnúť.