Šramková preberala šošovicu, otec ju vyhodil z domu, napriek tomu sa dostala medzi elitu

BRATISLAVA. Život profesionálnych športovcov vnímajú mnohí veľmi sploštene. Vidia len výhry, prehry, drahé kabelky, výkonné auta či ligotajúce sa šperky.

Sociálne siete prinášajú väčšinou len pozitívne emócie, ktoré sú však veľmi často klamom. Pretože to, čo všetko je za úspechom, prípadne, čo sa skrýva za konkrétnym neúspechom, zostáva pred fanúšikmi často utajené. 

Rebecca Šramková nedávno potešila slovenských tenisových priaznivcov. Dvadsaťsedemročná hráčka je v profesionálnom tenisovom kolotoči už trinásty rok, no až v tejto sezóne sa si splnila obrovský sen. 

Na podujatí WTA 1000 v Ríme vyhrala šesť zápasov a z kvalifikácie sa prebojovala až do osemfinále, v ktorom veľmi tesne nestačila na svetovú desiatku Jelenu Ostapenkovú. Za stavu 5:4 v treťom sete dokonca podávala na víťazstvo. 

„Zabila mi tam štyri také returny, že som nemala šancu,“ komentovala Šramková nešťastnú koncovku v špeciálnom vydaní podcastu Sportnet. 

Napriek tomu nesmútila, pretože po turnaji sa jej meno po prvý raz objavilo v menoslove elitnej stovky tenistiek sveta.

Sú hráči a hráčky, ktorí vyslovene nechcú vedieť, ako stoja v rebríčku, dokonca sa ani nepozerajú do turnajového pavúka, aby zistili meno ďalšieho súpera. To nie je prípad Šramkovej.

„Po každom zápase, sadnem s mobilom na bicykel a už študujem live vydanie rebríčka, koľko bodov mi víťazstvo prinieslo a kam ma to posunulo. Aj v Ríme som presne vedela, koľko potrebujem uhrať, aby som tú stovku dala.“ 

Športovú formu a psychické povzbudenie využila aj v kvalifikácii na grandslamový Roland Garros, v ktorej vyhrala všetky tri zápasy.

V úvodnom kole hlavnej súťaže však nestačila v tesnom zápase na Američanku Amandu Anisimovovú, ktorej podľahla 6:7, 4:6.

„Sú aj také zápasy, že nie sú o mne. Anisimovová neskutočne strieľala a hrala veľmi rýchlo. Taktika, ktorú sme mali s trénerom Martincom pripravenú, sa vôbec nedala hrať. Tréneri mi po zápase povedali, že si nemám čo vyčítať,“ hodnotila Šramková vystúpenie v Paríži v podcaste.

Napriek prehre v 1. kole odchádzala z parížskej antuky s cennými poznatkami. „Znova sa mi potvrdilo, že viem hrať aj s rebríčkovo vyššie postavenými hráčkami. Ideme ďalej a budem sa snažiť preniknúť do ďalšieho tretieho-štvrtého kola na veľkom turnaji, tak ako sa mi to podarilo v Ríme.“

Šramková sa do povedomia slovenských tenistových fanúšikov dostala vo februári 2017 parádnym debutom vo fedcupovom zápase proti Taliansku.

Vo Forli na prekvapenie všetkých zdolala domáce superhviezdy Saru Erraniovú a Francescu Schiavoneovú a mala najväčší podiel na výhre Sloveniek 3:2.

V hľadisku vtedy sedel aj jej otec. Nevedela, že príde, pretože už vtedy nekomunikovali. Keď mala Rebecca 18 rokov, vyhodil ju z domu. Bez peňazí. „Tri týždne som jedla len ryžu,“ spomína na to obdobie Šramková. 

Za to, kam sa dostala, ďakuje svojej viere v seba a ľuďom, ktorí jej verili a pomohli v ťažkých chvíľach. Okrem rodinných problémov ju kvárili aj zdravotné.

Hoci v máji 2017 bola 111. hráčka sveta a už už nakúkala do Top 100, sezónu končila ho vo štvrtej stovke. „Nech na tele ukážem na akékoľvek miesto, mala som to zranené. Kariéru som už niekoľkokrát reštartovala,“ konštatuje tenistka. 

Podarilo sa jej to aj vďaka Národnému tenisovému centru a najmä trénerovi Milanovi Martincovi, ktorý jej kariéru nasmeroval správnym smerom.

Výkony na dvorci v podaní Šramkovej sú výnimočné aj z toho hľadiska, že nebojuje len so súperkou, ale aj s vlastným hendikepom. Na ľavom oku má totiž deväť dioptrií a tiež ďalšie poškodenie. Ako dieťa začínala triedením šošovice, ktoré jej malo pomôcť vyrovnať sa s ochorením. 

Napokon to len s jedným zdravým okom v absolútne fyzickom športe, v ktorom záleží na každom milimetri, dotiahla medzi najlepšiu stovku. Medzi zdravými. Aj o tom hovorí viac v podcaste.