Logistika a cestovanie sú pre nich najhoršie. Majú tenisti právo sťažovať sa?

BRATISLAVA. Tenisový život nie je taký jednoduchý, ako sa zdá. Fanúšikovia vidia, ako si tenisti užívajú cestovanie po svete, vyhrávajú krásne trofeje a dostávajú veľké prémie. Aspoň tí najlepší.

Daria Kasatkinová počas turnaja v Pekingu hovorila o tom, aký náročný je tenis z hľadiska logistiky a cestovania.

V čom spočíva problém v porovnaní s inými svetovými športmi? Majú tenisti právo sa sťažovať? Aké dôsledky môže takýto život hráčom spôsobiť? 

Problematike logistiky v tenise sa venuje David Vařílek v ďalšej epizóde rubriky 15:40, ktorá je glosou na aktuálne, viac či menej výrazné témy v tenisovom svete.

Utrpenie na kurte aj mimo neho

Nič nie je ružové a na všetko sa musíme pozrieť zo všetkých strán. Ani život plný športu neprináša profesionálnym športovcom len radostné chvíle.

Niet sa čomu čudovať. Teraz nemám na mysli športovú stránku, ale stránku športového života mimo jednotlivých zápasov. 

Každé povolanie má svoje klady a zápory a šport je v tomto smere úplne rovnaký. Máme odvetvia, ktoré z hľadiska logistiky fungujú lepšie, potom tie, ktoré fungujú horšie, a tenisový život plný neustáleho balenia a vybaľovania, ktorý nejako funguje a nejako nefunguje. 

Tenistom organizácie málokedy uľahčujú namáhavé cestovanie. Dôvod? Pravdepodobne ten istý. Bolo by potrebné pozrieť sa nielen na peniaze, ale aj na hráčov, ktorí robia tenis tenisom.

Daria Kasatkinová nie je prvou ani poslednou hráčkou, ktorá sa vyjadrila k situácii týkajúcej sa logistiky a cestovania. Logistika v tenise je vyslovene utrpením na kurte aj mimo neho.

Trpia tým profesionálne okruhy ATP a WTA? Netrpia. Trpia kvôli nej hráči? Trpia. Takže ešte raz, trpia kvôli tomu ATP a WTA? Netrpia, takže sa niet čoho obávať.

"Z hľadiska logistiky života nie je na svete horší šport. Je to úplná blbosť," vyjadrila sa svetová jedenástka Daria Kasatkinová vo videu na YouTube.

Všetko je odrazom výberu

Existuje množstvo športov, v ktorých sa konajú turnaje alebo preteky medzi najlepšími svetovými športovcami po celom svete, či už ide o formulu 1, alpské lyžovanie, atletiku, golf alebo cyklistiku. 

Žiadny z týchto športov sa nemôže pochváliť tým, že sa hrá na toľkých kontinentoch (Európa, Ázia, Severná a Južná Amerika, Austrália, Afrika) ako tenis. 

Je to dôvod pre naparovanie sa? Pre tenistov je to skôr záťaž. Každý týždeň iné mesto, niekedy iná krajina, a aby to bolo trochu zábavnejšie, prečo nie iný kontinent.

Tenisti sú predsa profesionáli a musia to zvládnuť. Ignorujme fakt, že aj oni sú ľudia, inak ich nahradíme robotmi ako Karel Čapek vo svojej slávnej knihe R.U.R. 

Majú tenisti právo sťažovať sa?

Veď musia niečo vydržať, ak chcú vyhrávať veľké turnaje, užívať si slávu a ešte aj dobre zarábať.

Otázkou je, či je to to, čo chcú všetci. Mnohí z nich chcú jednoducho robiť šport, ktorý milujú. Paradoxne, samotná hra je to najjednoduchšie, čo sa dá počas roka robiť, ak sa to vezme do úvahy.

"Je to krásny život, ale aj ťažký život. Možno to bude znieť zle, ale dúfam, že môj syn nebude hrať tenis," povedal Fabio Fognini na začiatku svojej možno poslednej sezóny na Tour.

Večer Štokholm, ráno Viedeň

Presúvať sa z turnaja na turnaj nie je žiadna zábava. Hráči síce majú tím ľudí, ktorí sa starajú o logistiku (horšie je to pre hráčov, ktorí si takýchto ľudí v tíme nemôžu dovoliť, pretože nemajú na trénera), ale sú veci, ktoré sami neovplyvnia.

A ak si myslíte, že najväčšie hviezdy tenisového sveta sú ako prasatá v žite a je o ne postarané, mýlite sa. Možno majú oveľa väčší servis ako hráči na challengeroch a turnajoch ITF, ale logistika je často nad rámec logického chápania. 

Napríklad v Pekingu museli hráči cestovať na konkrétne letisko, kde boli zástupcovia turnajov WTA a Masters. 

Do svojho hotela sa nedalo dostať zo žiadneho iného. Navyše, samotná Daria Kasatkinová dohrávala v Tokiu v piatok večer a v sobotu ráno musela letieť do Pekingu, aby vôbec stihla nedeľňajší zápas.

Ale sú tu aj hráči ako Tomáš Macháč, ktorý skončil v Štokholme o polnoci a o 16.00 h bol pripravený nastúpiť na kvalifikáciu ATP 500 vo Viedni.

Aby sme však nekritizovali len tenisové zväzy a turnaje, musíme priznať, že nie je jednoduché zvládnuť všetku logistiku. Turnaje sa určite snažia hráčom zabezpečiť čo najväčší komfort, niektoré lepšie, niektoré horšie, ale tak to už býva. 

"Nie je to jednoduché, pretože postarať sa naraz o 12 najlepších tímov sveta so všetkým, čo k tomu patrí, napríklad s bezpečnostnými opatreniami, je veľmi náročná úloha," povedal pred finále BJK Cupu 2021 v Prahe prezident Českého tenisového zväzu Ivo Kaderka.

"Samotné lety sa dali zvládnuť, ale presuny z letiska do hotela na niektorých turnajoch boli oveľa horšie. Niekedy trvala cesta hodinu a pol, napríklad v aute bez klimatizácie. Cestovanie je na tenise to najhoršie," povedal pre Tiebreak Tennis Podcast bývalý slovenský tenista Martin Kližan, ktorý plánuje návrat v roku 2024.

Nie sme stroje, vraví Federer

Rímsky rečník a filozof sa kedysi vyslovil, že cestovanie a zmena prostredia, dodávajú mysli nový impulz. Nie každý tenista by s ním však súhlasil.

Väčšina z nich má cestovania plné zuby. Bohatí bezdomovci? Takto sa javia v priebehu sezóny. Nemajú domov. Domovom je zakaždým iná hotelová izba.

"Už nemôžem cestovať, nemôžem si baliť veci. Stále sú to letiská a prestupy. Keď neustále meníte posteľ, neustále balíte a vybaľujete každý týždeň, už to jednoducho nezvládam. Moje telo mi hovorí, aby som išla do pekla," vaví Daria Kasatkinová.

Nie každému cestovanie vadí (pozitívne sa o ňom vyjadrili Berdych či Karolína Plíšková). Barbora Krejčíková sa na konci tejto sezóny rozhodla pre cestovateľskú samovražednú misiu Ču-chaj -> Cancún -> Sevilla. Tri kontinenty, tri časové pásma a neisté množstvo času na aklimatizáciu. 

Niekedy musíte trpieť, aby ste uspeli, ale nemali by ste obetovať svoje zdravie, čomu cestovanie rozhodne neprospieva. Môže byť príčinou chorôb a zranení hráčov.

"Nie sme stroje, sme ľudské bytosti. Turné je náročné. Cestovanie, tréningy, adaptácia na časový posun. Nikto nemôže povedať, že je unavený, pretože potom vyzerá slabý. Preto niektorí hráči končia s psychickými problémami," povedal k problému Roger Federer.

O časovom posune sa v tenisovom svete takmer vôbec nehovorí, napriek tomu je to tiež jedna z častých sťažností a príčin prehier hráčov. Akoby všetci zabúdali, že cestovanie z jedného časového pásma do druhého nie je pre biorytmus prirodzené a zdravé.

Rybakinová obletela svet. Dvakrát

Cestovanie zaťažuje okrem hráčov aj životné prostredie. Začiatkom tohto roka ATP predstavila novú aplikáciu ATP Carbon Tracker, ktorej cieľom je znížiť emisie na okruhu. 

Niet pochýb, že menej cestovania by prospelo ochrane prírody aj samotným hráčom. 

Určite nebudeme upierať snahu ATP, ktorá má aspoň logický kalendár turnajov, hoci tých presunov je stále dosť. Práve nová aplikácia by mohla viesť k zmene kalendára a menšiemu počtu prestupov. Potom však opäť narazíme na otázku peňazí, ktoré turnaje generujú, a myslím, že debata utíchne.

Ak by podobnú aplikáciu prevzala WTA, dozvedela by sa, že minuloročná wimbledonská víťazka a súčasná svetová päťka Jelena Rybakinová už tento rok precestovala letecky takmer 70 000 kilometrov.

V tomto súčte ešte stále chýba cesta z Pekingu do Cancúnu na finále WTA (približne 13-tisíc km - pozn.).

Veľa alebo stále málo?

V tom je tenis jedinečný, ale nie v dobrom slova zmysle. Kalendár je naplnený. Týždeň čo týždeň. Mesiac čo mesiac. Neexistuje šport, ktorý by mal takto nabitý kalendár. 

Áno, zimné športy majú nabitý kalendár, ale od novembra do marca. Navyše ani nie každý rok sa konajú majstrovstvá sveta alebo olympijské hry, dve najväčšie udalosti v kalendári týchto športov.

V tenise je to všetko a stále, no okrem olympijských hier, vtedy sa tenisové zväzy snažia kalendár čo najviac nafúknuť.

"Väčšinou sa to robí až po Wimbledone, to je trochu voľnejšie," povedala Petra Kvitová pre Český rozhlas o tom, že je ťažké nájsť miesto pre svadbu v tenisovom kalendári.

Tenisový život je jednoducho plný udalostí, ktoré nasledujú v rýchlom slede. Tenisti si môžu vydýchnuť v decembri. To je jejdiný voľný mesiac v roku. V iných športoch majú športovci obdobie na prípravu.

ATP a WTA na hráčov aj tak myslia, pretože keby sa starali len o peniaze, mohli by hrať 365 dní v roku. A to sa oplatí!

Kratšia sezóna?

Jednou z možnotí by bolo skrátenie sezóny. Revolučná myšlienka, ktorá by stála za zváženie. 

Nevyriešilo by to cestovanie ani nabitý kalendár, ale tenisti by si aspoň oddýchli. Ak je to to, čo chcú. Ale aj keby nechceli, odpočinok medzi sezónami je dôležitý.

Rovnako ako tréning, na ktorý často nemajú čas (ak áno, trénujú maximálne dva/tri týždne v decembri) a potom je ťažké niečo zmeniť pred novou sezónou. V tom je tenis na nič, priznajme si to.

"Druhá najhoršia vec na tenise je, že tenisová sezóna trvá najdlhšie zo všetkých športov. V podstate máte len dva týždne voľna," povedal Martin Kližan.

Ak by sa však organizácie dohodli na skrátení sezóny, ktoré turnaje by vypadli z kalendára? Spôsobilo by to aj bitku o termíny.

Našťastie, zatiaľ nemusia mať turnaje žiadne obavy. Naopak, hovorí sa o novom podujatí Masters v Saudskej Arábii (mal by sa konať v januári 2025), okolo ktorého je viac otázok ako odpovedí. 

Peniaze z turnajov sú lepšie ako dávať tenistom voľno, z ktorého nikto nič nemá. Iba tenisti, ale tí sú v tejto debate podradní.

Takže kalendár sa znovu len nafúkne. Bude to prospešné pre všetkých okrem samotných hráčov. Nie je čas, aby sme ich začali viac počúvať?

Autor píše pre portál tbtennis.cz