Dvojaký meter? Nič, čo by v tenise ani dopingu nebolo bežné (komentár)

BRATISLAVA. Nie je doping ako doping. Nie je diskvalifikácia ako diskvalifikácia. O dvojakom metri sa v tenise opäť začalo diskutovať po tom, čo zverejnili dopingový prehrešok svetovej jednotky Jannika Sinnera.

Avšak, či už ide o doping, posudzovanie sporných situácií či hranicu diskvalifikácie, nikdy tu rovnocenné rozhodovanie nebolo.

Dá sa s tým niečo robiť? Ako dvojaký meter odstrániť? A je na to vôbec vôľa?

Pohľad na dvojaký meter v tenise prináša nový diel rubriky Davida Vařílka s názvom 15:40, v ktorej glosuje aktuálne témy v tenisovom svete.

Dvadsaťtriročný Talian mal pozitívne dva dopingové tresty z marcových turnajov. Trest síce prišiel, ale ATP a ITIA (Medzinárodná agentúra pre bezúhonnosť tenisu) ho vymerali podľa príslovia "vlk sýty aj ovca celá".

To znamená udelenie trestu v podobe odobrania bodov a peňazí za Indian Wells, ale na druhej strane žiadne pozastavenie činnosti (pozastavenú činnosť mal dvakrát v apríli, ale vždy sa proti zákazu úspešne odvolal, pozn.).

Zlom väz

Povedať niekomu "zlom väz" má dva významy. Rovnako mohla túto frázu použiť ITIA v dvoch nedávnych dopingových kauzách.

Zatiaľ čo Sinnerovi popriala šťastie, nech to ustojí, Simone Halepovej väz skutočne zlomila a ovplyvnila jej kariéru niekoľkomesačným zákazom.

Spravodlivosť si síce našla cestu, ale až po dlhom čase. Aj keď sa rumunská bývalá svetová jednotka od začiatku chcela očistiť, na rozdiel od Sinnera jej kauza tak rýchly spád nenabrala.

Môžeme začať porovnávať biologicky množstvo látky objavenej v ich krvi a ako komu mohla pomôcť, ale o to, myslím si, že často vo svete dopingu, žiaľ, nejde.

Prípady sa riešia subjektívne a pokiaľ existuje nejaký protokol, a že musí existovať, tak nie vždy sa dodržiava. Tak to s pravidlami býva.

Sinner predstavuje jeden extrém, ako to všetko môže byť rýchle a jednoduché, keď sa chce. Halepová zasa predstavuje opačný extrém, ktorý symbolizuje, aké zložité a zdĺhavé to môže byť.

Niektoré organizácie majú silu život niekomu zachrániť a inému zničiť.

Všetci sme si rovní, ale niektorí sú si rovnejší

Pri porovnávaní Sinnera s Halepovou sa stále rozprávame o svetových jednotkách a grandslamových víťazoch.

Keď sa však pozrieme na dopingové prípady hráčov mimo TOP 100, žiadna diskusia ani polemika nie je prípustná.

Hneď príde zákaz a prípady sa často tiahnu niekoľko mesiacov.

Ako v prípade Slováka Andreja Martina či nádejnej českej juniorky Nikoly Bartůňkovej, ktorej môže jej dopingový nález zničiť kariéru.

Lenže doping svetovej jednotky a veľkej postavy svetového tenisu? To bolo už v minulosti niečo, čo nechcela ATP púšťať do sveta.

Či už to bol v roku 1995 Karel Nováček s Matsom Wilanderom, ktorí za kokaín dostali tri mesiace (nie každý mal také šťastie, aj keď oni ho skutočne užívali ako spoločenskú zábavu) alebo Andre Agassi, ktorý dokázal ATP obalamutiť a asociácia viac po pravde nepátrala.

Ani po vydaní knihy Open alebo Otvorená spoveď (odporúčam všetkým prečítať) sa jeho dopingový prípad viac nerozoberal.

"Potrestanie Agassiho by vrhlo na tenis obrovský tieň a bola by to rana pre bezúhonnosť tohto športového odvetvia," napísal v roku 1999 denník The Guardian (z knihy Federer versus Nadal, Sebástian Fest).

A možno aj preto sme opäť nenápadne a v tichosti prešli dopingový zárez významnej postavy svetového tenisu. Týmto rozhodne nevravím, že Sinner je dopingový podvodník.

Navyše, ako podotkol Andy Roddick vo svojom podcaste Served, bol by to najhlúpejší zámerný pokus o doping v dejinách. Dnes už je ťažké predviesť také "dopingové majstrovstvo" ako Lance Armstrong na Tour de France.

Pravidlá sú na to, aby sa porušovali

Dvojaký meter však nie je iba o dopingu. Tenis často ukazuje dvojaký meter pri posudzovaní situácií na kurte aj pri diskvalifikáciách.

Napríklad, nevylúčenie Alexa Michelsena, ktorý trafil diváčku vo finále vo Winston-Saleme či diskvalifikácia Denisa Shapovalova za agresívne pokriky na fanúšika.

V pravidlách je pritom napísané, že agresívny hlasový prejav, rasistické nadávky a trafenie loptičkou znamenajú automaticky diskvalifikáciu, keď ide o rozhodcoch alebo zberačov.

O divákoch sa nikde nič nepíše. Tým pádom v prípade konfrontácie s publikom je to na individuálnom posúdení rozhodcov. Teraz si ale povedzme - čo je horšie? Nadávať alebo niekoho trafiť?

Jednoducho by sa situácia dala vyriešiť tým, že sa nastavia jasné pravidlá a všetko sa bude rozhodovať rovnako a spravodlivo.

Za to by boli radi vo všetkých športových odvetviach, nielen v tenise, všade na svete. Predstava pekná, ale značne idealistická a takmer nereálna. Tak veľká vôľa vo svete športu nie je.

Autor píše pre portál tbtennis.cz