Slováci odohrajú Davis Cup v Číne bez Číny. To je ten festival tenisu a zábavy? (glosa)

BRATISLAVA. Davis Cup sa ako jedna z najstarších tímových súťaží môže pýšiť tým, že ustála nátlak modernej doby a drží si nielen svoje meno, ale aj význam medzi jednotlivými hráčmi.

Čo sa však postupne menilo, bol herný systém. Ten dospel až k tomu, že už nemusí byť prostredie domáce pre nikoho.

Prečo bude jednu z finálových skupín hostiť Čína, ktorá sa ani nekvalifikovala? Nenarušil tradíciu Davis Cupu už nový formát a zrušenie päťsetových zápasov? Ustojí toto podujatie modernú dobu?

Na Davis Cup, jeho premeny a výhľad do budúcna, si posvietil ďalší diel rubriky Davida Vařilka s názvom 15:40, ktorá je glosou na aktuálne, viac či menej výrazné témy v tenisovom svete.

Viac než storočná história

Davis Cup prešiel od roku 1900, kedy 31-ročný popredný americký tenista Dwight Filley Davis venoval tejto súťaži trofej, niekoľkými premenami.

Menil sa už aj spomenutý pohár, ktorý pozná každý tenisový fanúšik pod názvom 'šalátová misa'.

Dnes obsahuje podstavec mena hráčov všetkých víťazných družstiev za viac než 100 odohraných ročníkov (v rokoch 1901 a 1910 sa nehralo pre nedostatok tímov a pre svetové vojny sa nehralo od 1915 do 1918 a od 1940 do 1945).

Na úplnom počiatku mala, len pre zaujímavosť, hodnotu tisíc dolárov. Dnes už nejde jej cenu, najmä z historického významu, vyčísliť.

Nikto si už ani nespomenie na pôvodný názov - International Lawn Tennis Challenge. Ale kvôli Davisovi sa naň okamžite zabudlo.

Z histórie by sa toho dalo rozprávať mnoho, ale čo bolo, to bolo. Dôležité je, čo je teraz. Ešteže to Davis nevidí. Snáď sa z toho neobracia v hrobe.

Nemeň, čo funguje

"Neboj sa zmeny. Možno to dopadne stratou niečoho dobrého, ale pravdepodobne to dopadne získaním niečoho lepšieho."

Akoby sa týmto citátom psychológa Ralpha Smarta riadila celá UTF na čele s jej prezidentom Davidom Haggertym v roku 2018.

Proti najväčšej zmene vo formáte Davis Cupu v jeho histórii však hlasovalo osem národných asociácií vrátane Česka, Veľkej Británie či Austrálie.

Vedeli prečo. Investičná skupina Kosmos legendy futbalovej Barcelony Gerarda Piquého urobila z historicky významnej súťaže trhací kalendár.

"Bude to festival tenisu a zábavy, bude atraktívnejší pre hráčov, fanúšikov, sponzorov aj televízne spoločnosti," vyhlásil Haggerty.

Neviete, kde sa ten festival konal? Asi som ho zmeškal.

Väčšine hráčov chýbajú domáce zápasy a starý formát.

Fanúšikom vadí, že nevidia svoje hviezdy hrať doma. Sponzorom zväzov musia tiež vadiť absencie domácich duelov a televízne spoločnosti sú nútené od roku 2019 cestovať na záverečný turnaj za väčšie náklady.

Takže ani pre jednu skupinu nič atraktívneho nevidím. Vraví sa, že snaha sa cení, ale v tomto prípade nešlo o modernizáciu a zvýšenie pôvabu súťaže pre hráčov a fanúšikov.

Šlo o vytvorenie obrovskej peňaženky, kolosu, ktorý bude zarábať tak, ako sa spieva v jednej piesni: "Money, Money, Money..."

Nerobiť viac škody než úžitku

Spoločnosť Kosmos stihla za necelé štyri roky premeniť súťaž na nepoznanie.

Tri víťazné sety sa zmenili na dva, štyri víkendy na dva týždne, päť zápasov na tri. Kritika znela zo všetkých strán, a tak ITF ukončila so spoločnosťou zmluvu.

"Už roky hovorím, že to najlepšie na Davis Cupe boli päťsetové zápasy a formát doma-vonku. Jedna z mojich najkrajších spomienok na kariéru je hranie pred zaplnenými austrálskymi tribúnami.

Hrať ale v Brazílii, Španielsku alebo vo Francúzsku pred 20-tisíc fanúšikmi, ktorí sú proti vám, dá tiež veľa a zistíte, ako veľmi ste silní. Hral som túto súťaž cez 20 rokov.

Existuje aj dôvod, prečo ju hrali Roger Federer, Novak Djokovič, Rafael Nadal a ďalší. Chceli mať svoje meno na trofeji," povedal vlani kapitán austrálskeho tímu a dvojnásobný víťaz Davis Cupu Lleyton Hewitt.

Následky si však súťaž nesie ďalej. Pokiaľ chcel Davis Cup opäť zmeniť formát, nebude to zasa také jednoduché. Ideálne by bolo pristúpiť na nejaký kompromis "starého" a "nového" systému.

Jedno je však isté. Nový Davis Cup sa výrazne viac hodí do súčasného nabitého kalendára (kedysi zneli hlasy, že by sa mohol hrať raz za dva roky).

Predstava hľadať opäť štyri týždne pre súperenie národných tímov je utopická, ak teda stále počítame s voľným decembrom.

Všade dobre, doma najlepšie

Absolútnu bodku za týmto krokom vedľa zo strany ITF, ktorý vtedy Kosmos nazval "ohromným úspechom" (chyby sa naozaj priznávajú ťažko), urobil žreb tohtoročných základných skupín finálového turnaja.

No vlastne už pred rozdelením skupín sa mnoho ľudí nestačilo diviť.

Okrem Bologne, kde bude doma Taliansko, Valencie, kde diváci podporia Španielov, Manchestru, kde fanúšikovia poženú domácich favoritov Andyho Murrayho, Daniela Evansa či Jacka Drapera, sa Davis Cup pozrie aj do Číny, kde domáci výber povedie Čang Č’-čen.

Moment. Čína tam nie je? 'Kde udelali soudruzi z NDR chybu?' Neskutočné je skutočne skutočnosťou. V Číne budú hrať Slovensko, Nemecko, Čile a USA.

Čína má naopak do svetovej skupiny dlhú cestu. V septembri ju čaká v Rumunsku súboj o kvalifikáciu do Svetovej skupiny I, ktorá je druhou najvyššou úrovňou po finálovej šestnástke.

A prečo Čína? To v Nemecku nemajú žiadnu halu? V USA tiež nič? Veď Davis Cup nasleduje týždeň po US Open...

Čile je na cestovanie náročnejšie, ale lepšia než Čína by bola aj hala v Bratislave. Dôvod je však jednoduchý.

ITF potrebuje zmazať očakávaný dlh 12 miliónov za tohtoročnú sezónu Davis Cupu, keďže nemá hlavného sponzora a stále sa ťahá spor s Piquém a spol.

A kde inde možno mazať dlhy než v Číne. To si uvedomila už vlani aj WTA.

Oficiálne však ITF nemeckému denníku FAZ odpovedala, že: "Našou úlohou ako globálneho strážcu športu je sprístupniť tenis a naše akcie čo najväčšiemu počtu ľudí."

Čo je staré, to je dobré

Bolo jasné, že si Davis Cup skôr či neskôr nejakou zmenou prejde. Nešťastné však bolo, ako rýchlo sa to zmenilo z nuly na sto (alebo naopak?). Stále si však udržal svoju hodnotu a význam.

Ako som napísal vyššie, pokiaľ dospejeme k nejakému ideálnemu kompromisu medzi dvoma rôznymi Davis Cupmi, bude to v prospech všetkých strán.

Veď tímové súťaže medzi štátmi sa hrajú najmä pre fanúšikov a skorší formát ukázal, že vo svete, takmer v každej krajine, sa hala, kde sa dá hrať, nájde.

A nemusí sa hrať len na tvrdom povrchu. Vidieť znovu záverečné zápolenia na tráve alebo antuke sa môže javiť ako zbožné prianie, ale nezachovala by sa tak tradícia, atraktivita a nevyvarovalo by sa tak monotónnosti?

Nech už budúcnosť prinesie hocičo, Davis Cup si od roku 1900 prešiel rôznymi ťažkosťami a stále si bez neho svet tenisu nevedia predstaviť fanúšikovia ani hráči.

Dal by som ruku do ohňa za to, že nie je tenista, ktorý by nechcel napísať svoje meno na šalátovú misu...

Autor píše pre portál tbtennis.cz