BRATISLAVA. Najväčšie zlyhanie tenisu. Novak Djokovič týmito slovami označil finančnú situáciu nižšie postavených hráčov, ktorí sa tenisom nedokážu uživiť.
Pritom všade neustále hovorí o obrovských peniazoch, ktoré zarábajú tí najlepší. Je to správne? Zaslúžia si mať najlepší takýto rozdielny život? Zlepší sa situácia hráčov na spodných miestach rebríčka?
Tenis ako profesia
Ten vyhral toľko miliónov a tá zasa toľko. Tenisti a tenistky si týždeň čo týždeň jednoducho vykopú novú zlatú žilu a žijú nádherný život plný peňazí. Počúvate to často? A počúvate aj o hráčoch, ktorí o takýchto peniazoch môžu len snívať?
Sú aj takí, a nie je ich málo. U mužov aj u žien si tenisom na život zarobí elitná štvorstovka hráčov, ale len tí najlepší z nich majú na turné úplne bezstarostnú situáciu.
A hoci sa všetky tenisové organizácie snažia o nápravu, je ťažké zmeniť zakorenené tradície z minulosti. Všetko sa to začalo vznikom open éry v roku 1968, keď sa tenis stal profesiou.
Už v tejto sezóne sa na nižších mužských turnajoch zaviedla vylepšená koncepcia. Áno, mužských a nie ženských. To je ďalší problém, v odbornej terminológii známy ako "gender pay gap" (rodový rozdiel v odmeňovaní).
Tak ako je rozdiel medzi hráčmi na ATP a challengeroch, tak je rozdiel medzi ATP a WTA. To je však iný príbeh.
Ukáž mi tie peniaze!
Netreba príliš pripomínať pekné peniaze, ktoré si tenisti môžu zarobiť. Na grandslamových turnajoch sa za posledných desať rokov zvýšili odmeny z približne 20 miliónov dolárov na 50 až 70 miliónov dolárov.
Podobný nárast zaznamenali aj menšie turnaje. To všetko je veľmi pekné. Ale len pre tých najlepších. Dokumentujú to čísla, ktoré hovoria, že 99 percent peňazí v tenise získa 1 percento najlepších hráčov.
Nie každý vyhrá tri grandslamové turnaje za sezónu ako Novak Djokovič. No, ak budeme úprimní, z aktívnych hráčov to zatiaľ dokázal len Novak Djokovič. Na nedávnom US Open zarobil 3 milióny dolárov (2,86 mil. eur).
Finalista Daniil Medvedev získal o polovicu menej, semifinalisti o ďalšiu polovicu menej atď. Koľko zarobil Čech Jiří Lehečka, ktorý vypadol v prvom kole? 81 500 dolárov.
To je veľký rozdiel medzi víťazom a hráčom, ktorý prehral úvodný zápas.
Otázka znie, či nie je príliš veľký. Áno, rozdiel musí byť, inak by nebolo o čo hrať a život by nedával zmysel, keby mal víťaz tú istú sumu ako porazený v prvom kole, ale práve tu je podstata problému.
Grand Canyon sa stenčuje
ATP 250 a Challenger 125 sú turnaje, medzi ktorými nie je žiadna iná úroveň, a preto sú v turnajovej hierarchii priamymi susedmi.
Víťaz challengeru 125 v Bordeaux v roku 2022 Alexej Popyrin zarobil zhruba o 3 000 eur menej ako štvrťfinalista ATP 250 v Stuttgarte v tom istom roku, hoci na rozdiel od neho nevyhral len dva zápasy, ale rovno šesť.
Tomu sa hovorí viac práce za menej koláčov a nikoho nezaujíma, či nezdolal aj lepších hráčov. V porovnaní s víťazom ATP 250 by mal zarobiť dvakrát menej, keď získal dvakrát menej bodov. To sa ale nestalo a zarobil len tretinu.
ATP prišla s návrhom, ako pomôcť nižšie postaveným hráčom, a na rok 2023 zvýšila prize money challengerov o 60 % a pridala nový turnaj CH 175.
Viac bodov, viac lepšie bodovaných turnajov, viac peňazí a svet bude spasený! Nie, tu nezazvonil zvonec a rozprávka sa neskončila.
V porovnaní s minulým rokom síce pribudlo viac challengerov úrovne 125 a 100 (z 20 a 16 na 35 a 41 turnajov), nová kategória challengerov prilákala do Provance napríklad svetovú sedemnástku Tommyho Paula, zvýšila sa sledovanosť, ale finančnú situáciu nižšie postavených hráčov to stále nevyriešilo.
Za zmienku možno stojí, že pomyselná Mariánska priekopa je u žien menšia. Aj tie sa dočkali väčšieho počtu väčších turnajov v kalendári ITF aj zdvihnutia odmien.
Profesionáli v mínuse
"Na to, aby sa hráč úplne uživil a nemusel sa obzerať po sponzoroch, musí byť od 400. miesta a vyššie, ale nie je to nič extra. Človek nemôže príliš míňať," povedal český tenista Marek Gengel, počas vlaňajšieho decembrového Tiebreak Tennis Podcastu. Vtedy bol v rebríčku tesne za elitnou dvojstovkou.
Na challengeroch je síce priepastný rozdiel v porovnaní s turnajmi ATP, ale ešte stále majú hráči komfort v podobe zaplateného hotela a ďalších služieb.
Na turnajoch ITF to už neplatí a hráči, ktorí sa nedostanú aspoň do štvrťfinále, často nedokážu pokryť ani náklady na účasť.
"Všetky náklady si platím sama. Stále si nemôžem dovoliť trénera. Chcem si nájsť sponzora, aby som si kouča mohla brať so sebou na turnaje," povedala Gabriela Knutsonová začiatkom júla pre Tiebreak Tennis Podcast.
Dvadsaťšesťročná česká tenistka tento rok vyhrala tri turnaje ITF a vďaka posunu k elitnej dvestovke debutovala na okruhu WTA.
Na sociálnej platforme TikTok zverejnila aj videá, v ktorých sa pýta tenistiek z nižších priečok na ich finančnú situáciu.
Napríklad rakúsky tenista Neil Oberleitner, ktorý bol v polovici sezóny v šiestej stovke rebríčka dvojhry a druhej stovke štvorhry, za po sezóny zarobil 20-tisíc eur, ale minul 35-tisíc eur.
Niekedy môže mať hráč zápornú bilanciu niekoľko tisíc. Kiranpal Pannu ukončil sezónu 2022 na 664. mieste s deficitom 27-tisíc dolárov.
"Je naozaj ťažké považovať sa za profesionála, keď sa ako 25-ročný nedokážem poriadne postarať ani o seba," povedal Novozélanďan Pannu.
Tak jednoducho funguje svet
Bez finančnej podpory rodiny a známych, zriedkavo sponzorov, by tenis ani profesionálne hrať nemohli.
Zamyslime sa nad tým, že je značne nelogické, aby tí, ktorí by si mohli zaplatiť všetok komfort, nemuseli platiť nič, ale tí, ktorí by potrebovali finančnú pomoc, museli zaplatiť všetko. Takto jednoducho funguje svet.
Je pravda, že aj v iných športoch sú rozdiely veľké. Veď hviezda NBA má iné peniaze ako hráč v európskom basketbalovom veľkoklube. Ale v kolektívnych športoch ako futbal alebo basketbal je to iné.
Hráči si neplatia trénera, všetko zabezpečuje klub a predovšetkým majú pevný plat a nie sú závislí od svojich týždenných výsledkov, ako je to napríklad v tenise alebo golfe.
O finančných možnostiach iných športov by sme mohli diskutovať celé hodiny. Tenis patrí k tým drahším, ale v porovnaní s motoristickým športom je stále relatívne v pohode. Stále hovoríme o dvojhre, ale čo štvorhra?
Tam sú peniaze ešte nižšie a presadiť sa ako špecialista je takmer nemožné. Na druhej strane, veľa hráčov hrá dvojhru aj štvorhru, aby si zarobili viac peňazí.
Djokovič: Je to žalostné
"Bol som v ich koži. Chápem, že je náročné platiť cestovné náklady, ak nemáte podporu národnej federácie, ktorú nemá viac ako 90 % hráčov na svete. Veľa hovoríme o tom, koľko zarobil víťaz US Open, ale nehovoríme o tom, koľko profesionálov žije zo zárobkov z tohto športu.
Je to menej ako 500 hráčov. Na šport, ktorý je celosvetový a patrí medzi najsledovanejšie športy na svete, je to žalostné. Je to zlyhanie tenisu," vyjadril sa okrem iného Djokovič, ktorý je spoluzakladateľ Asociácie profesionálnych tenistov (PTPA).
Navyše, nezabúdajme na prerušenie turnajového kolotoča počas pandémie. Vtedy bola situácia ešte horšia.
"Môže to znieť smiešne, že tenisoví profesionáli, ktorí sú v rebríčku povedzme okolo 250. miesta, si nemôžu dovoliť jesť. Ale je to realita," vravela počas pandémie Gruzínka Sophia Shapatová.
Bola to realita tretieho najsledovanejšieho športu (po futbale a krikete) na svete. Áno, je to hrozné. Je to zlyhanie tenisu?
Aj keď sa táto éra skončila, hráči nemôžu skákať hore-dole. To, že si 500 najlepších hráčov v rebríčku zarobí na živobytie, neznamená, že si môžu dovoliť všetko.
"Navyše, z týchto 500 hráčov si pravdepodobne 250 až 300 nemôže dovoliť fyzioterapeuta alebo kondičného trénera a niektorí z nich ani tenisového trénera," dodala svetová jednotka zo Srbska.
Aké sú riešenia?
Keď budú mať tenisti ťažkú chvíľu, možno ich presvedčí kniha Dievča s pomarančmi od Jorsteina Gaardera. Asi nemusíme hovoriť o tom, aké je to pre niektorých tenistov a tenistky frustrujúce.
V súčasnosti existujú dve možnosti, ktoré by mohli poskytnúť riešenie. Prvou možnosťou je základný plat, čo je asi tak pravdepodobné ako to, že Novak Djokovič už nevyhrá žiadny grandslamový zápas.
No povedzme si na rovinu, odkiaľ by sa v tenise vzali peniaze, keď je pre WTA problém, aby mali ženy rovnaké zárobky ako muži. Druhou možnosťou je lepšie rozdeliť peniaze a dať väčšiu časť na prvé kolá.
Bingo! To znie logicky a je to vlastne jediné a najlepšie riešenie. Stačí ho uskutočniť a svet bude ružový. Nápad je začiatok a realizácia koniec.
Otázkou je, či táto téma môže mať šťastný koniec a neskončiť len pri nápade. Ak áno, tenis zostane športom bohatých a chudobných.
"Sú stovky, ak nie tisíce profesionálnych tenistov, ktorí sú presne v mojej pozícii. Finančne je to veľmi ťažké, ale niekedy peniaze nie sú to najdôležitejšie. Myslím si, že to tak cíti každý, kto je v podobnej situácii ako ja. Chcem vedieť, že som urobil všetko pre to, aby som išiel za svojím snom," dodal Pannu.
Autor píše pre portál tbtennis.cz