Bratislava/Halifax 25. apríla (TASR) - Osud chcel, aby slovenskú reprezentáciu na 72. MS a v jubilejnom 100. roku IIHF v kolíske hokeja viedol slovenský priekopník. Július Šupler bol prvým štátnym šéftrénerom reprezentácie a postupnými krokmi ju od roku 1993 doviedol až na historický prvý samostatný turnaj A-kategórie MS. V rozhovore pre TASR si spomenul aj na výrok o "maďarskej kukurici", ktorý nabral významné aktuálne kontúry.
- Tréner, ktorý zažil prvé detské kroky i dospelosť národného tímu, určite aj v medziobdobí 15 rokov navnímal množstvo vývojových faktorov svetového hokeja. Ako sa zmenil a v čom je dnes iný najmä slovenský hokej?
"Keď som v roku 1996 hovoril, že sa Slovensko potrebuje etablovať v A-kategórii majstrovstiev sveta a jeho hráči musia dozrieť, vtedy ešte bolo málo hráčov z NHL, takých päť-šesť. V rokoch 2000 až 2003 ich bolo už podstatne viac a v uplynulých rokoch nastal zase ústup z pozícií. Svetová špička sa vyrovnáva, nie sú už len štyri silné tímy ako kedysi, ale je to sedmička možno až osmička mužstiev a hociktoré z nich môže získať medailu. Je to dané aj systémom MS, ktorý je dosť náročný a to v tom, že štvrťfinálový zápas prakticky rozhoduje o všetkom. Myslím si, že postup v slovenskom hokeji nastal v tom, že sa od roku 1996, keď sa prakticky na vysokej úrovni začínalo, urobil veľký kus práce aj na funkcionárskom poli, dnes sa pracuje oveľa metodickejšie a profesionálnejšie aj čo sa týka starostlivosti o reprezentáciu, či sú to lekár, maséri, manažéri, generálny manažér atď. Navyše sa vytvorili pozície fyzioterapeuta, fyziológa, kondičného trénera, či analytika."
- Práve na začiatku procesu začleňovania sa späť do elity ste pocítili ochotu reprezentovať za každú cenu. Boli prípady rebelov ako Švehlu, či Petrovického, ktorí sa vzopreli odporúčaniam zámorských klubov. Práve kapitán Vášho súčasného výberu sa musel napokon v roku 1996 povoliť dallaskej moci a po troch zápasoch Viedeň opustil. Dnes je Petrovický opäť tu, ale z jeho súčasníkov a nasledovníkov z NHL len niekoľkí...
"Vzťah hráčov k reprezentácii sa mení. Posúva sa na úroveň vysokej individuálnej profesionality. Teda už to nie iba o srdci, ale aj o racionálnom prístupe. V 90-tych rokoch, keď sme niekoho zavolali do reprezentácie nepýtal sa za čo, kedy, na druhý deň bol tu. Hráči sa dostali do vyššej kategórie výkonnosti a absolútnej profesionality kontraktov. Tým pádom majú určité záväzky, hráči NHL sa musia podriadiť prehliadkam a reagovať na odporučenia klubových špecialistov. Hokejisti tieto veci rešpektujú a preto je oveľa ťažšie dostať ich do tímu, ako v časoch, keď vládlo nadšenie. Teda vôľa a ochota nielen pomôcť, ale aj ukázať, že patríme do A-kategórie MS. Toto je zásadný rozdiel vtedajšieho a dnešného obdobia."
- Je azda zbytočné sa pýtať, či esá z NHL budú chýbať. Ako ich teda nahradiť?
"Treba to vidieť reálne. Musíme byť trpezliví. Je nutné, aby do popredia vystúpili iné atribúty - musíme ísť systematicky, krok za krokom. Hráči musia byť veľmi disciplinovaní. Kolektív častokrát urobí veľmi veľa. Do hráčov, ktorých sme si vybrali vkladáme dôveru a očakávame, že sa pokúsia o čo najlepší výsledok, bude to ale veľmi ťažké."
- Na Slovensku sa hovorí, že hráči z domácej extraligy majú problémy s medzinárodnou konfrontáciou na najvyššej úrovni. Vo Vašom výbere sú dvaja, väčšina z iných európskych klubov a takisto väčšina z nich už skúsila hokej aj na druhej strane veľkej mláky. Bude táto zmes skúsenosti a mladosti stačiť na Fínov, Kanadu atď?
"Môžu nastúpiť kompenzačné faktory, keď nám už nič iné nezostane. Eventuálne nedostatky bude treba vykompenzovať nasadením, nadšením, bojovnosťou, srdiečkom pre hru a výsledok. To sú práve tie prvky kolektívneho poňatia. Mužstvo sa v procese prípravy, tréningu i v priebehu majstrovstiev formuje, utvára sa určitá klíma, atmosféra a pôjde o to, aby sa hráči vždy pozitívne a správne naladili."
- Čo hovoríte na novinku v systéme turnaja, teda jej "konferenčnú" štruktúru podľa zámorského vzoru?
"Je to ekonomika, je to racionálnejší prístup. Nie je príjemné, keď sa musí mužstvo presúvať, sú to tony materiálu a fyziologické komplikácie hokejistov. Myslím, že to je správne. Aj čo sa týka užších klzísk. V Kanade je hokej náboženstvom a oni by neradi menili desiate prikázanie. A ide aj o to, že si chcú vytvoriť domáce podmienky. Je to teraz prvýkrát na menších rozmeroch a myslím si, že tento trend bude smerovať aj do Európy. Treba sa priblížiť k svetovej špičke a tá je v NHL. Keď som na začiatku 90-tych rokov robil v Trenčíne, navzdory vtedy ešte federálnym funkcionárom sme zúžili klzisko. Od tej doby sa hrá v Trenčíne atraktívny hokej, priamočiary, útočný. Rozmery hráča priam vyzývajú, aby hral priamočiaro. Možno to bude ešte chvíľku trvať, kým na to ľudia prídu, ale možno to príde zrazu nejakým legislatívnym rozhodnutím. Ľudia potrebujú väčší hokejový adrenalín, aby bol častejší kontakt, aby sa prelievali situácie, aby sa hralo viac takto, ako do šírky a tam kde to nebolí..."
- Predsa ale väčšina Vašich borcov nehrala v uplynulých rokoch s klubmi na užších klziskách, alebo nehrali na nich vôbec...
"Myslím si, že to dajako výrazne nepocítime. Hrali sme v takýchto podmienkach prípravný zápas v Prahe, hrali sme ho veľmi dobre. Vlastne počas celej sezóny sme si na to chystali systém. Uvidíme ako sa nám to podarí zrealizovať."
- Je Kanada jasným favoritom MS?
"V domácom prostredí určite. Ale silné mužstvo budú mať aj Američania, Rusi, tradične Švédsko a veľmi silné môže byť aj Fínsko. Môže vyskočiť nejaké mužstvo zospodu. Prekvapenie nie je vylúčené."
- Vás ku Kanade viažu krásne trénerské spomienky. Šampionát je prvýkrát v kolíske hokeja, má aj pre Vás špecifickú príchuť?
"Bola to fantastická kapitola v mojej trénerskej kariére. Získal som navyše skúsenosti vo viacerých oblastiach života i v chápaniach severoamerického hokeja. Zisk Memorial Cup-u je druhá najvýznamnejšia cena v ponímaní hokejového zámoria po Stanleyho pohári. V Kanade je hokej naozaj náboženstvom a aj preto sú tieto majstrovstvá špecifické. A aj preto sa na ne veľmi teším."
- V roku 2003 slovenskí hokejisti prehrali v Budapešti na prípravnom turnaji s Maďarskom a historický výsledok bol na Slovensku všeobecne považovaný za obrovskú blamáž. V návale reakcií tohto charakteru ste ako jeden z mála pre TASR vtedy zdôraznili, že Maďari nepestujú len kukuricu. Pochválili ste vývoj v tamojšom hnutí, ktorý prednedávnom vyústil v postup bývalého hokejového exota do A-kategórie MS ...
"Už je to tu. Pred pár dňami mi volal redaktor z nejakých maďarských športových novín, že čo na to poviem. Povedal som - ja vás sledujem a v 90-tych rokoch som usilovne sledoval vývoj mládežníckeho hokeja vo svete. Maďari urobili riadny nie krok, ale skok dopredu. Či už v práci s mládežou, angažovali kvalifikovaných trénerov, spolupracujú so zahraničnými trénermi aj na diaľku, pracuje tam aj veľa Slovákov. To sa odzrkadlilo v tom, že postúpili v rebríčku výkonnosti až takto vysoko. Investovali veľa peňazí a teraz je toto pre nich odmenou i motiváciou do ďalšej práce. Vklad sa im vrátil. Je to výsledok húževnatej práce a nevšednej zaujatosti pre hokej. Aj Slovensko musí ísť cestou intenzifikácie, najmä v tréningovom procese. Trochu sa ustúpilo od náročných metód. Dnes si každý myslí, že to robí správne a že stačí mať kvalifikáciu, náročnosť ale ustúpila. Atribúty, ktoré aj priemerných hráčov dvíhali hore, ubudli."
ph /k dispozícii sú zvukové záznamy/
