Veľké kovové písmená odmontovali v nedeľu večer alebo dnes skoro ráno, aby využili vianočný pokoj a nevyvolávali veľkú pozornosť. Športovú arénu na počesť hollywoodskej hviezdy akčných filmov pomenovali v roku 1997. Teraz je to opäť len "Stadium Graz Liebenau".
Schwarzenegger pred týždňom napísal list primátorovi Grazu, v ktorom ho požiadal o odstránenie svojho mena. Miestni aktivisti ešte predtým vyzvali na premenovanie štadióna, lebo slávny rodák odmietol zastaviť popravu odsúdeného vraha Stanleyho "Tookieho" Williamsa, ku ktorej došlo 13. decembra. Poprava vyvolala veľkú pozornosť, keďže za omilostenie Tookieho - zakladateľa losangelského gangu Crips, ktorý vo väzení napísal knihy varujúce deti pred nebezpečenstvom gangov - sa zasadzovali mnohé celebrity.
V Rakúsku je trest smrti zakázaný a mnohí obyvatelia ho považujú za barbarský. Odpor bol veľký hlavne v Grazi, ktorého oficiálny slogan je "Mesto ľudských práv".
Po kritike na svoju adresu prešiel Schwarzenegger do protiútoku, a okrem nariadenia na odstránenie svojho mena oznámil, že vracia čestný prsteň mesta, ktorý mu predstavitelia Grazu venovali v roku 1999.
Starosta Grazu Siegfried Nagl Schwarzeneggerovi napísal list, v ktorom ho vyzval, aby opätovne zvážil rozhodnutie prerušiť vzťahy s mestom a aby si prsteň ponechal. Nagl uviedol, že Schwarzeneggera ubezpečil, že väčšina miestnych obyvateľov ho naďalej obdivuje, napriek silnému odporu voči jeho podpore pre trest smrti.
Starosta vyjadril obavy, že prerušenie vzťahov so Schwarzeneggerom - jedným z najslávnejších rakúskych rodákov - môže Graz pripraviť o miliónové príjmy z turizmu.
Mnohí Európania ohŕňajú nos nad aplikovaním trestu smrti v USA, a osobitne nad postojom Schwarzeneggera, ktorý odmieta udeliť milosť kalifornským odsúdencom. Ďalšia poprava je plánovaná na 17. januára. Ide o 75-ročného muža - najstaršieho obyvateľa cely smrti - ktorý je po infarkte upútaný na invalidný vozík, slepý a hluchý. Clarencea Allena odsúdili za to, že v roku 1980 nariadil vraždy troch ľudí.
Schwarzenegger sa narodil v roku 1947 v dedine Thal pri Grazi, kde začal svoju kariéru kulturistu. Do USA emigroval v roku 1968, naturalizovaným občanom USA sa stal v roku 1984, ponechal si však aj rakúske občianstvo.
K nárastu jeho popularity v Rakúsku došlo v roku 2003 po jeho zvolení za kalifornského guvernéra. Vzťah mnohých starých krajanov sa však zhoršil po tom, čo v januári 2005 povolil prvú popravu v Kalifornii po troch rokoch. Donaldovi Beardsleemu (61) smrtiacu injekciu vpichli 19. januára v štátnom väzení San Quentin severne od San Francisca, čo vyvolalo protesty pred americkou ambasádou vo Viedni.