BRATISLAVA. Automobilové preteky, motocyklové triky, tanečné predstavenia aj medveď, ktorého organizátori predstavili ako „najväčšieho ruského hrdinu“.
Otvorenie nového futbalového štadiónu Krestovskij v Petrohrade sledovali vo februári tohto roka tisícky ľudí.
Patriotická ceremónia však pozabudla pripomenúť, že veľkolepá a extrémne drahá pýcha Petrohradu vznikla s takmer desaťročným sklzom, výrazne sa predražila, vyžiadala si takmer desiatku ľudských životov a vznikala aj na chrbtoch migrantov, ktorým boli upierané základné práva.
„Práva ľudí by mali byť rešpektované, nehľadiac na to, odkiaľ sú a kto sú lídri ich krajín. Toto územie je však úplné bezprávie,“ povedala pre Guardian Svetlana Gannuškinová, aktivistka zaoberajúca sa migrantmi.
Jeden štadión za cenu troch
Štadión Krestovskij začali stavať v roku 2006. Projekt mal byť dokončený v roku 2008 za 200 miliónov eur.
Keď ho dokončili, viceguvernér Petrohradu Igor Albin vyhlásil, že náklady vzrástli sedemnásobne.
Podľa nórskeho futbalového magazínu Josimar, ktorý o stavbe urobil rozsiahlu štúdiu, stál štadión do dnešného dňa až 1,3 miliardy eur.
„V roku 2006 mal stáť približne 220 miliónov dolárov. O jedenásť rokov neskôr je cena 1,5 miliardy dolárov. Tá pritom nezahŕňa infraštruktúru, ktorá so štadiónom súvisí – novú cestu či zastávku metra. Celková cena by sa tak mohla vyšplhať na viac ako tri miliardy,“ prezradil pre nórsky magazín Dimitrij Sucharev, šéf pobočky Transparency International v Petrohrade.
Na lepšiu predstavu, porovnateľný nový štadión francúzskeho Olympique Lyon, ktorý hostil aj minuloročné EURO, postavili za tri roky aj dva mesiace. Samotný štadión pritom stál 415 miliónov eur.
„Nikde v celom Rusku sa tak nekradlo ako pri stavbe štadióna v Petrohrade,“ povedal v roku 2015 známy ruský futbalový novinár Igor Rabiner pre portál futbolgrad.com.
Drahý a zbabraný
Človek by si povedal, že keď niečo trvá tak dlho a stojí tak veľa, bude to skvelá robota. Svetový štadión.
Veľkolepý je. Okrem meškania a predraženia však štadión obsahuje aj konštrukčné chyby.
Podľa dokumentu, ktorý získal magazín Josimar, mala januárová inšpekcia Ruskej bezpečnostnej agentúry (FSO) až 22 pripomienok. Betón presakoval, z niekoľkých dier príležitostne vytryskol drobný gejzír, štadión mal roztrasenú plochu.
Už počas februárového ceremoniálu tabule pri štadióne upozorňovali: „Ak uvidíte unikajúcu vodu, zavolajte na toto číslo.“
Februárová paráda teda nebola otvorením v pravom zmysle slova. Bola skôr testom, či štadión zvládne nápor fanúšikov.
Vojnoví zajatci
Ešte závažnejšie než nedostatky štadióna je však to, že pri stavbe boli porušované práva ľudí, čo v niektorých prípadoch viedlo dokonca k smrti.
Na stavbe pracovali tisícky ľudí. Okrem Rusov aj robotníci z Tadžikistanu, Uzbekistanu, Kirgizska, Bieloruska, Moldavska, Ukrajiny. A Severnej Kórei.