Prečo je pre športovca dôležitá psychická odolnosť a ako sa dá rozvíjať? Ako môže rodič posilniť psychickú odolnosť dieťaťa pri športe a čomu by sa mal vyvarovať? Kedy by mal ísť športovec k psychológovi?
Aj o tom hovorí v rozhovore športový psychológ, bývalý zjazdový lyžiar MICHAL MURÁRIK.
Čo je vlastne psychická odolnosť? Ako by ste ju opísali pre laikov?
V športe je to schopnosť športovca čeliť náročným situáciám, ktoré vrcholový šport prináša: účasť na vrcholných podujatiach ako olympijské hry, majstrovstvá sveta a európy, prekonávanie zranení, zvládanie chýb alebo období, keď sa mu nedarí alebo sú nejaké problémy v tíme.
Ak má športovec psychickú odolnosť, to ho predisponuje na to, že zvládne ľahšie tieto situácie a dokáže podať svoj štandardný výkon. Ľudovo povedané: nevybuchne.
Často si psychicky odolných ľudí predstavujeme ako nejakých tvrďákov, no vôbec to nemusí tak byť. Psychicky odolní športovci si aj poplačú, aj majú hlavu v smútku, ale vždy dokážu vstať a opäť bojovať, pokračovať ďalej v športovej kariére.
Kedy ste si uvedomili, že športovú kariéru ovplyvňuje aj psychická odolnosť a nie iba športový talent a práca na tréningu?
Keďže aj ja som bol bývalý vrcholový športovec, uvedomil som si to aj na sebe. Vo veku 17-18 rokov sa ten šport láme, človek ho už potrebuje vtedy brať naozaj profesionálne. Vtedy potrebuje byť silný, lebo ťažké situácie prichádzajú pomerne pravidelne.
Ako športový psychológ som začal s touto témou pracovať. Okolie alebo fanúšikovia často vidia iba špičku ľadovca, ten úspech, ale nepoznajú všetky tú drinu aj neúspechy, ktoré k nemu viedli a ktoré musel športovec prekonať.
Myslíte si, že sú rozdiely medzi jednotlivými športmi, že niektoré vyžadujú väčšiu mentálnu odolnosť?
Sú športy, ktoré sú trochu náročnejšie na psychiku. Takým je napríklad tenis, gymnastika alebo golf, či nejaké extrémne až adrenalínové športy. Sú to najmä športy, kde nie je priestor na veľké chyby, alebo sú tam nejaké zlomové body.
V tenise hráč môže hrať celý set výborne, na konci príde do tajbrejku, stratí jednu-dve lopty a prehrá celý set. Pre mnohých športovcov je veľmi ťažké sa s tým vyrovnať. Nedokáže to hneď každý a automaticky.
Vy ste sa venovali lyžovaniu, kde tiež nie je veľa priestoru na zaváhania.
Tam je náročné to, že okolnosti splnenia výkonu sú veľmi rýchle a vratké. Človek dostane špicar alebo spraví maličkú chybu a hneď ho to stojí veľké umiestnenia. Potom ho to mrzí oveľa viac. Vtedy pretekár môže cítiť, že ak by mal ešte jeden pokus, tak by to mohlo vyzerať úplne inak.
V lyžovaní sú ťažšie aj podmienky: človek je ďaleko v horách, v zime, často odrezaný od blízkych. Toto môže byť náročnejšie, ako ísť na tréning do haly, kde je teplo a vládnu stále konštantné podmienky a po tréningu sa vrátiť domov.
My sme boli dvesto dní v roku preč a to odlúčenie a cestovanie bolo náročné.
Ako ste vnímali výkon dvoch veľkých osobností ženského lyžovania na olympijských hrách v Pekingu: Mikaely Shiffrinovej a Petry Vlhovej?