Tichonov im vulgárne nadával. Slováci v Lillehammeri zažili radosť i sklamanie

BRATISLAVA. Tak sa nám to s tými olympiádami poriadne pomiešalo. V minulom roku sa v Tokiu uskutočnila letná a teraz už v Pekingu súťažia elitní športovci z celého sveta na zimnej.

Nemusíme zdôrazňovať, že prvý olympijský sviatok sa konal v roku 1896 v Aténach, ale aj tie v niečom Peking predbehol.

Je prvé mesto v dejinách celého olympijského hnutia, ktoré sa môže pochváliť tým, že sa stalo dejiskom letnej (2008) i zimnej olympiády (2022).

Číňania sa nezľakli ani pandémie a - hoci s mnohými obmedzeniami - pripravili podujatie v pôvodne určenom termíne.

Samozrejme, v Pekingu nechýbajú ani slovenskí športovci. Dohromady je ich päťdesiat, pričom polovicu z nich tvorí hokejový tím.

Prvá olympiáda v striedajúcom sa cykle

„Oprášme“ si udalosti spred 28 rokov, keď mladá Slovenská republika vyslala svoju prvú olympijskú výpravu do krajiny, ktorá je jedným zo symbolov úspešnosti v zimných športoch – Nórska.

V dejisku hier – v meste Lillehammer na ich slávnostnom otvorení pochodovalo pod vlajkou Slovenskej republiky 42 športovcov, z toho 8 žien.

Len pre porovnanie – nebola to najskromnejšia výprava na ZOH – o štyri roky neskôr v Nagane sme mali iba 39 olympionikov a zatiaľ najviac sme ich mali v roku 2010 v kanadskom Vancouveri – až 72. 

Olympiáda, ktorá sa uskutočnila v dňoch 12.-27. februára bola zároveň prvá v striedajúcom sa cykle letných a zimných hier.

Dovtedy sa v jednom roku uskutočňovali obe, ale tu došlo k podstatnej zmene. Medzi zimnými olympiádami v Alberville 1992 a Lillehammeri 1994 bol iba dvojročný rozdiel a nie štvorročný, ako to bolo vždy dovtedy aj neskôr. 

Kvalifikácia v anglickom Sheffielde

Polovicu slovenských olympionikov tvorili hokejisti. Zaujímavé však bolo, že o svoju účasť na ZOH 1994 museli tvrdo bojovať nielen na ľade, ale predovšetkým na diplomatickom poli. Rozdelenie Česko-Slovenska sa prenieslo, samozrejme, aj do športu.