Slováci získali niečo dôležitejšie ako medaily (komentár)

Slovenskí hokejisti skončili na majstrovstvách sveta v Rige vo štvrťfinále. Vysoká prehra s USA 1:6, a najmä výkon v prvej tretine, trochu pošramotili dojem z vydareného turnaja.

Vždy budú viaceré uhly pohľadu. Extrémnym pesimistom by nestačila ani medaila. Veční optimisti sú radi, že Slovensko vôbec štartuje na šampionáte A-kategórie.

Realita je však daná. Zverenci Craiga Ramsayho postúpili medzi osmičku najlepších. Po ôsmich rokoch. Kto nám pomohol či nepomohol, je nepodstatné.

Slováci získali v základnej skupine dvanásť bodov svojou zásluhou. Na šampionáte zdolali tých súperov, ktorých mali. A k tomu pridali dva výborné výkony – proti Rusku, ktorý stačil na víťazstvo, a proti Švédsku, ktorému podľahli so zdvihnutými hlavami.

Potom sú tu tri vysoké prehry. Možno ich pripísať neskúsenosti, nielen vekovej, ale aj mentálnej.

Väčšina hráčov nezažila zápasy, kde o nič nejde (proti Česku), a ani tie, kde ide o všetko (proti USA). Môžete sa na ne akokoľvek pripravovať, ale najlepším učiteľom je prax.

Vo štvrťfinále skončili aj Česi či Švajčiari, ktorí mali nabitejšie tímy a pred turnajom básnili o medailách.

Slováci ich naposledy získali v roku 2012. Hoci sa vtedy na chvíľu spojil celý národ, pre slovenský hokej to bolo najväčšie zlo, keďže sa všetci začali uisťovať, že to robíme dobre.

Bol to omyl. Čoskoro slovenský hokej klesol na dno. Z neho sa postupne štverá nahor. Stále je však len v základnom tábore a veľké výšiny sú pred ním.

Možno je dobré, že národný tím neprekročil štvrťfinále a nebojoval o medaily. Opäť by nás to len klamlivo uspokojilo. Oproti výsledku sú dôležitejšie iné atribúty

Slováci mali hernú tvár. Vštepil im ju kanadský tréner Craig Ramsay. Ani on nie je neomylný, ale hráčov naučil, čo majú hrať a ako. Ich rýchly a dynamický hokej chválili aj experti, a nielen slovenskí.

Prvá formácia s Petrom Cehlárikom, Marekom Hrivíkom a Róbertom Lantošim priniesla závan starých čias, keď v reprezentácii žiarili hviezdy z NHL.

Výborné je, že na šampionáte sa medzi hráčmi zo zámoria, KHL či iných elitných európskych líg nestratili ani chlapci z Detvy, zo Zvolena či Pardubíc.

A najpríjemnejším poznatkom je to, čo predviedli tínedžeri Šimon Nemec, Juraj Slafkovský a Samuel Kňažko. Ukázali, že do výberu sa nedostali pre vek, ale pre kvalitu.

Na medzinárodnom ľade to zvládli. Hoci sa nevyhli chybám, pozitíva ich jasne prevýšili. A to je slovenské zlato na šampionáte. Možno dôležitejšie ako medaily.