Bola to hanba, padli sme na dno, tvrdí po troch prehrách manažér hádzanárov

Slovenskí hádzanári majú za sebou náročný týždeň: v stretnutiach Euro Cupu najprv doma podľahli Španielom 18:30, potom Maďarom 15:30, nakoniec v Maďarsku utrpeli prehru 26:36.

Reprezentačný tréner Peter Kukučka po druhom stretnutí povedal, že jeho zverenci pôsobili miestami trápne.

Už v januári 2022 sa na Slovensku a v Maďarsku uskutoční európsky šampionát, na ktorom má slovenská reprezentácia ako usporiadateľ už zabezpečenú účasť.

O tom, v akom stave je momentálne slovenský tím, rozprával pre Sportnet ZOLTÁN HEISTER, manažér mužskej hádzanárskej reprezentácie.

Ako ste vnímali zápasy proti Španielom a Maďarom?

Bola to dobrá príležitosť pre chlapcov získať skúsenosti v rámci prípravy na majstrovstvá Európy. Pre nás to bola zároveň možnosť otestovať niektorých hráčov. Januárový program nám nevyšiel podľa predstáv, pre koronu sme museli zrušiť dva zápasy proti Maďarom.

Na ďalšom zraze sme tiež neboli kompletní, teraz nám tiež chýbalo niekoľko hráčov pre zranenia a covid. Nemáme takú širokú základňu ako Maďarsko. Málo hráčov má medzinárodné skúsenosti a keď ešte niektorí z nich vypadnú, tak je to cítiť.

Boli nepriaznivé výsledky dôsledkom toho, že chýbali opory?

Nemôžeme tie tri prehry pripísať len tomuto faktu. Boli sme sklamaní a rozčarovaní. Niektorí hráči, ktorí už majú svoje roky aj odohraté zápasy a mali by ťahať mužstvo, neboli teraz dostatočne koncentrovaní.

V prvom zápase so Španielmi sa ešte ako-tak snažili, mali sme aj šance. Hráči sa dušovali, že v druhom zápase to bude lepšie. Ale prišiel zápas s Maďarmi a – hanba. To nemôžeme nazvať výkon, boli sme jaloví. Prístup, nasadenie, nič nebolo v poriadku.

V poslednom zápase súper odskočil o deväť gólov, ale v druhej polovici prvého polčasu sme sa vzchopili, stiahli sme stratu na štyri góly. Aj v druhom polčase sme začali dobre, už bol rozdiel len jeden gól, Maďari si vtedy zobrali aj oddychový čas.

Namiesto toho, aby sme pokračovali v tom trende, znovu sme padli do nejakej letargie. Nakoniec sme prehrali o desať gólov.

Aké závery z toho vyplývajú?

Je to na zamyslenie. Niektorí hráči bohužiaľ nemajú v reprezentácii čo robiť. Ale čas beží, o trištvrte roka budú majstrovstvá Európy. Musíme urobiť nejaké radikálne rozhodnutie. Koncom apríla nás čaká ďalšie tri zápasy, hráme dvakrát vonku s Chorvátmi a raz v Španielsku.

Musíme zanalyzovať každého hráča a určiť, komu môžeme dôverovať a komu nie. Podľa toho musíme zúžiť menoslov. Ale darmo budeme chcieť, keď zase niektorí hráči vypadnú. Aj keď dúfam, že pre koronu už nebudeme mať straty, lebo už asi každý hráč, ktorý prichádza do úvahy, covid prekonal.

Keď hovoríte o radikálnych riešeniach, tak máte na mysli, že s niektorými hráčmi už vôbec nerátate?

Musíme spraviť užší výber hráčov, s ktorými budeme spolupracovať. Už nie je čas na experimenty. Mám dojem, že sme naozaj vyskúšali všetkých, ktorí prichádzajú do úvahy. Niektorí ako-tak presvedčili, iní vôbec.

Teraz už nemôžeme pracovať s toľkými hráčmi, pred šampionátom nás čaká maximálne sedem-osem zápasov. Už naozaj nie je čas na to, aby sme v širšom kádri mali tridsať-štyridsať hráčov. Treba spraviť výber 23–25 mien a s tým pracovať.

Sú podľa vás veľké rozdiely v zápasoch proti Maďarom a Španielom reálne? Vyplýva to z nejakých technických nedostatkov, alebo to hráči nezvládli mentálne?

Má to viacero príčin. Španieli sú majstri Európy, sú pokope dlhé roky, majú špičkových hráčov zo špičkových klubov, ktorí dokážu hrať pomaly naslepo.

Maďari dávali tento tím dokopy dva roky, na majstrovstvách sveta dosiahli veľmi dobrý výsledok, piate miesto. Vďaka tomu majú ohromné sebavedomie, je to zrelé družstvo. Hráči hrajú v dobrých kluboch, či už v zahraničí alebo doma.

Pred rokom a pol sme s Maďarmi prehrali doma v kvalifikácii o gól. Bol to veľmi dobrý zápas, podľahli sme najtesnejším rozdielom po veľkom boji. A kde sme my, a kde sú oni?

Je to všetko dôsledok toho, že oni odvtedy boli na dvoch vrcholných podujatiach a v kluboch majú veľmi dobrú prípravu. Žiaľ, niektorí naši hráči na Slovensku nemajú takú športovú prípravu, aby mali výkonnosť hodnú reprezentanta. Polovica výberu má minimálne medzinárodné skúsenosti a v zápasoch s takými súpermi majú malú dušičku.

Myslíte si, že keby boli k dispozícii chýbajúci hráči, zrodili by sa iné výsledky?

Nehovorím, že by sme vyhrali všetky tri zápasy, ale herný obraz by bol iný. Ľubomír Ďuriš je tvorca hry, na strednej spojke chýbal aj Martin Potisk, nemohol prísť ani Dominik Kalafut z nemeckej Bundesligy, ktorý má veľmi dobrú výkonnosť na poste pivota i v obrane.

Z brankárov nám vypadol Marián Žernovič i Teodor Paul, chýbal Jakub Mikita, na ktorom v poslednom čase staviame obranu. Jakub Prokop mal ťažký otras mozgu… Sú tu teda hráči, s ktorými rátame a azda na najbližšom zraze už tu môžu byť.

Môžete konkretizovať, kto vás najviac sklamal?

Nebudem menovať jednotlivcov, nemá to význam. Určitú analýzu sme už spravili, každý deň sa rozprávame na túto tému a k nejakým zmenám dôjde.

Hráč sa môže tváriť, že ho to mrzí, ale možno to tak necíti. Jedna vec je, čo hovorí a druhá, čo ukáže na ihrisku. Jasné, môže sa stať, že jeden zápas nevyjde. Ale keď niekto z troch zápasov ani v jednom nerobil to, čo mal, tak tu nemá čo robiť, lebo jednoducho nemá na to.

Po troch prehrách odznelo veľa kritiky na adresu mužstva i reprezentačného trénera. Bývalý kouč reprezentácie František Šulc o Petrovi Kukučkovi povedal, že je „intelektuál“ a že nevie, „či dokáže zvýšiť hlas“. Čo si o tom myslíte?

Keby som Petrovi Kukučkovi nedôveroval, tak by som s ním nespolupracoval. Je to inteligentný muž, dokázal v hádzanej veľmi veľa, doma i v zahraničí. Hral v Maďarsku, Nemecku i Švajčiarsku v špičkových kluboch, bol súčasťou reprezentácie v jej najúspešnejšej ére. Vedomostne a odborne je na najvyššej úrovni.

Každý tréner je iný. Niekto na hráča reve, iný nadáva, niekto zase komunikuje s hráčom iným spôsobom. Nedá sa povedať, že úspešný je ten tréner, ktorý bude hučať do hráča akoby cez megafón. V prvom rade hráč musí chcieť dokázať, že ho právom ho zavolali do reprezentácie.

Tréningový proces, výber hráčov, komunikácia, analýzy, všetko bolo maximálne v poriadku. V tomto na trénera nedám dopustiť. Tréner môže urobiť maximum, ale keď hráč potom na ihrisku stratí hlavu, tak tréner zaňho nemôže nastúpiť.

Ďalší bývalý reprezentačný tréner Peter Hatalčík sa vyjadril, že týmito výkonmi sa slovenská reprezentácia „vrátila späť o štyridsať rokov“. Je podľa vás táto kritika oprávnená?

Niet pochýb, že sú to zahanbujúce prehry. Ťažko to ospravedlňovať. Ale nevidím to až tak pesimisticky. Slovenský výber je teraz ďaleko od toho, kde bol ešte aj pred niekoľkými rokmi. Padli sme na dno, na úplné dno.

Ale nie je to otázka len súčasnej reprezentácie. Nemáme mladých hráčov. Keď som viedol reprezentáciu kadetov či juniorov, pravidelne sme sa zúčastňovali na majstrovstvách Európy a majstrovstvách sveta, dosahovali sme veľmi dobré výsledky. Boli sme v top desiatke vo svete. Potom bolo z čoho vyberať aj do mužskej reprezentácie.

V súčasnosti mládežnícke výbery vinou rôznych vplyvov nedosahujú takéto výsledky a tým pádom aj tí hráči, ktorí prídu k mužom, nemajú tú kvalitu a skúsenosti.

Prečo sa mládežníckym reprezentáciám nedarí?

Za socializmu a určitý čas aj potom existovali tréningové strediská vrcholového športu mládeže. Po čase ich zrušili ako prežitky socializmu, ale nič nové namiesto nich nenavrhli.

Tieto strediská pod rôznymi inými hlavičkami, napríklad ako akadémie, na Západe fungujú dodnes. Tvrdím, že to odpozorovali od nás, trošku to prepracovali a fungujú. Aj preto išli hore.

U nás istí múdri ľudia zrušili systematickú prípravu mládeže. Oddiely vinou ekonomických a rôznych iných tlakov nemajú toľko možností pre mládež a tým pádom trpí celá príprava.

V hádzanej kedysi existovala prvá i druhá dorastenecká liga, pod nimi ešte boli krajské súťaže. Teraz ledva funguje prvá liga. Zväz sa teraz snaží niečo vymyslieť, ale bude trvať dosť dlho, kým sa to celé spustí a vychová sa nejaká generácia. Dovtedy stále budeme mať problém s kvalitou hráčov.

Spomínali ste, že niektorým hráčom zo slovenskej ligy chýba tréningový proces na najvyššej úrovni. Dá sa to nejako vyriešiť?

Je to problém a nemáme veľa času. Najlepšie by bolo vybrať si napríklad dvadsať hráčov zo slovenskej ligy, tak ako v hokeji fungovala dvadsiatka či osemnástka, a pod hlavičkou B reprezentácie by hrali slovenskú ligu. Ale to je nemysliteľné, lebo kluby neuvoľnia hráčov.

Môžeme dať hráčom individuálne tréningové plány, ale to sa týka len kondičnej prípravy. Hernú prípravu ťažko vieme ovplyvniť, keď v oddieloch nemajú potrebné možnosti.

Samozrejme budeme robiť nejaké zrazy aj s hráčmi zo slovenskej ligy. Nemôžeme sa porovnávať napríklad s Maďarmi, kde Veszprém a Szeged patria k absolútnej európskej špičke a aj ďalšie kluby hrajú európske poháre. Platí to aj pre balkánske a severské krajiny.

Aby sme sa znovu dostali do kategórie lepšieho priemeru, k tomu treba veľké úsilie. Bez širokej základne to však bude veľmi ťažké.

Plánujete pred európskym šampionátom aj špeciálnu mentálnu prípravu?

Už ju robíme. Vlani v júni sme spravili nejaký základný testing, podrobne sme to začali robiť od decembra. Nič nenecháme na náhodu ani v tomto smere. Aj na základe poznatkov mentálneho kouča spravíme posledný výber hráčov.

Čo očakávate od európskeho šampionátu? Vďaka nemu sa hádzaná na Slovensku môže opäť dostať do popredia, ale ďalší výkonnostný a výsledkový výbuch by znamenal veľké sklamanie.

Chceli by sme pripraviť mužstvo na dobrý výkon, tam smeruje celé naše úsilie. Týmto šampionátom sa však nekončí hádzaná na Slovensku, takže máme na zreteli aj ďalšie obdobie. Je to komplexná príprava.

Myslíte si, že na majstrovstvách Európy už budú môcť byť diváci?

Podľa mňa všetko bude závisieť od miery preočkovania. Pokiaľ budú ľudia zaočkovaní, je šanca, že hľadiská budú plné.