Streda, 20. októbra, 2021Meniny má Vendelín

Nemajú veľa peňazí, ale dobrú genetiku. Chorvátsko produkuje svetové esá športu

Futbalisti Chorvátska sa tešia z gólu Luku Modriča. (Autor: TASR/AP)
Pavol Spál|3. sep 2021 o 20:15

Chorvátsko? Vysoký národ a dobrá genetika.

BRATISLAVA. Je ich ešte o trochu menej ako Slovákov. Futbalistov majú registrovaných ani nie stotisíc, čo je takmer štyrikrát menej ako na Slovensku.

Napriek tomu Chorváti vo futbale vynikajú.

V sobotu (o 20.45 hod) nastúpia na bratislavskom Tehelnom poli proti reprezentácii Slovenska. Ide o kvalifikáciu o postup na majstrovstvá sveta 2022 v Katare. 

Postup na veľký turnaj je pre Slovákov sviatkom. Iba raz sa prebojovali na svetový šampionát (2010 v Juhoafrickej republike) a dvakrát na majstrovstvá Európy (2016, 2020).

To, čo je pre Slovákov veľký úspech, je pre Chorvátsko samozrejmosť.

Z trinástich možností chýbali iba na dvoch veľkých turnajoch (EURO 2000 a MS 2010). Už na svetovom šampionáte v roku 1998 získali bronz.

Pochovaná generácia vybavila zázrak

Chorvátsko bolo v roku 2018 najmenšou krajinou vo finále svetového šampionátu od roku 1950, keď v ňom hral Uruguaj. 

"Aj tu v Chorvátsku sa väčšina ľudí pýtala, ako je to možné," tvrdil novinár Vedran Buble z webu index.hr. 

„Podľa mňa ich nakoplo, že im nikto neveril. Generácia Modriča, Perišiča a Mandžukiča už bola v podstate pochovaná, fanúšikovia nadávali. A keď už od nich nikto nič nečakal, zrazu dokázali zázrak."

V súčasnom kádri hrajú podstatnú rolu stále hráči, ktorí obhajujú striebro spred troch rokov.

Slovákov však už neohrozia tri najväčšie hviezdy. Ivan Rakitič a Mario Mandžukič už ukončili reprezentačnú kariéru. A kapitán a tvorca hry Luka Modrič je zranený. 

 „Nemáme taký silný tím ako v roku 2018, niektorí hráči šli do dôchodku,“ tvrdil chorvátsky novinár Vedran Babič z denníka Slobodna Dalmacija. 

Vysoký národ a dobrá genetika

Na nedávnych majstrovstvách Európy vypadli Chorváti v osemfinále so Španielskom, po predĺžení skončil zápas 3:5. 

Ivan Perišič. (Autor: TASR/AP)

V kádri Chorvátska je však stále niekoľko veľkých osobností: Ivan Perišič, Marcelo Brozovič (obaja Inter Miláno), Mateo Kovačič (Chelsea), Andrej Kramarič (Hoffenheim) Nikola Vlašić (West Hame United), či Mario Pašalić (Atalanta). 

Nechýba ani bývalý hráč a stopér Liverpool FC Dejan Lovren.

„Máme dobrú genetiku, v globále sme vysoký národ. A tiež sme extrémne motivovaní ukázať svetu, čo všetko dokážeme."

"Vždy sme mali vynikajúcich futbalistov. Športovci sú vo všeobecnosti najlepšími chorvátskymi veľvyslancami, takže je to aj ďalšia motivácia,“ dodal novinár Babič. 

Z Chorvátov, ktorí vyhrali Ligu majstrov, by sa dal zostaviť minimálne jeden tím.

Modrič dostal Zlatú loptu

Pre futbalistov zo Slovenska je aj účasť vo finále najprestížnejšej klubovej súťaže v rovine sci–fi. Dosiaľ sa to žiadnemu nepodarilo.

Modrič získal pred troma rokmi Zlatú loptu pre najlepšieho futbalistu sveta. V ére samostatnosti sa žiadny slovenský futbalista nedostal ani do prvej tridsiatky.

Dinamo Záhreb hrá pravidelne skupinovú fázu európskych pohárov, až sedemkrát si vybojovalo účasť v základnej skupine Ligy majstrov. Raz to dokázal aj Hajduk Split.

Zo slovenských klubov to vyšlo iba Košiciam, Petržalke a Žiline. Raz.

Chorvátsko síce chrlí veľké esá svetového športu, ale nie je za tým žiadna veda.

Mizerné investície

„Nie je to v systéme. Ten by mohol byť oveľa lepší. Chýbajú nám financie, sponzori,“ vysvetľuje bývalý tréner basketbalistov Interu Bratislava Aramis Naglič.

Bol členom hviezdnej chorvátskej generácie, ktorá na olympiáde v Barcelone 1992 získala striebro. 

V krajine je iba päť štadiónov, ktoré vyhovujú požiadavkám Európskej futbalovej únie (UEFA). Ostatné chátrajú a nové sa nestavajú.

„Politici investujú málo do zdravia a vzdelania. A do športu? Ešte menej. Je to mizerné. Sme jednou z posledných krajín, ktorá nemá národný futbalový štadión. Posledný štadión postavili ešte za bývalej Juhoslávie,“ potvrdil Predrag Žukina z denníka Jutarnji list.

Pavol Spál
Pavol Spál sa prioritne venuje futbalu, okrem toho hádzanej, boxu, MMA a občas aj hokeju. Ako reportér sa zúčastnil na MS vo futbale v roku 2010, EURO 2016 a na MS v hádzanej 2009. Od roku 2009 nechýbal takmer na žiadnom zápase slovenskej futbalovej reprezentácie.

Súvisiace články