Bojujeme s veľkými stratami, začínajú byť až neúnosné, priznal Kmotrík

BRATISLAVA. Futbalovému Slovanu Bratislava sa vlani v januári podaril obchod ako nikdy predtým.

Za jedného hráča by mal získať sumu, ktorú predtým nedostal dohromady za viac ako desať rokov a za desiatky hráčov.

Slovinec Andraž Šporar prestúpil do Sportingu Lisabon. Hodnota transferu dosiahla zhruba sedem miliónov eur.

V úvode roka 2020 sa aj preto zdalo, že futbalový Slovan čaká z hľadiska biznisu rekordne úspešný rok. Pandémia Covid 19 však všetko zmenila. 

„Akékoľvek pozitíva aj v súvislosti s predajom Andraža Šporara boli znegované pandémiou a jej dôsledkami,“ priznal pre Sportnet generálny riaditeľ Slovana Ivan Kmotrík mladší.

V priebehu minulé roka sa navyše sťažoval, že Sporting si neplní záväzky, ktoré mu vyplývajú zo zmluvy. Splátky za Šporara meškali.

Slovan má najvyššie straty

Podľa stránky finstat.sk za rok 2020 vykázal Slovan rekordnú stratu 3,2 milióna eur, čo je za toto obdobie najviac zo slovenských klubov. 

Majiteľ Ivan Kmotrík starší na konci minulého roka priznal, že uvažuje o predaji klubu.  

„Aj my bojujeme s veľkými stratami, ktoré začínajú byť miestami až neúnosné. Nie sme výnimka, a aj my hodnotíme rok 2020 z finančného hľadiska ako veľmi náročný,“ dodal Kmotrík junior.

Majiteľ Slovana musí riešiť veľký dlh, ktorý mu vznikol stavbou Národného futbalového štadióna (NFŠ) v Bratislave. Štadión je vysoko stratový. 

„Ako klub sme výrazne pocítili výpadok tržieb. Najnáročnejšie je, že náklady na chod klubu či prevádzku štadióna zostávajú prakticky rovnaké, kým príjmy sú od marca minulého roka prakticky nulové,“ priznal Kmotrík jr.

Slovan mal najvyššie výnosy

Firma NFŠ má podľa Denníka N obrovské dlhy a nemá ich z čoho splácať. Beztak zložitú návratnosť projektu, akým je výstavba štadióna, komplikuje pandémia koronavírusu, ktorá oberá arénu o možné príjmy z organizácie hromadných podujatí.

„Podpora zo strany štátu je čo sa týka športu vo všeobecnosti veľmi slabá, pre klub našich rozmerov v tomto prípade neadekvátna. S ekonomickými dopadmi pandémie sme preto nútení bojovať viac-menej sami,“ ponosoval sa Kmotrík mladší.

Slovan mal zo všetkých klubov vlani aj najvyššie výnosy, ktoré presiahli štrnásť miliónov eur.

Tržby dosiahli asi 6,8 milióna eur, čo je tiež najviac zo všetkých klubov. Na druhej strane vykázal aj najvyššie straty.

„Snažíme sa s tým všetkým bojovať a zvládnuť to, veríme v skorý návrat fanúšikov na štadióny za zmysluplných podmienok. Návrat priaznivcov na tribúny môže naštartovať aj ekonomiku klubov či záujem a podporu zo strany nových partnerov a sponzorov,“ pokračoval Kmotrík.

Kríza zastavila rysujúce sa partnerstvá

Slovan mával v posledných rokoch najväčší príjem z komerčných zdrojov. 

Táto položka zahŕňa príjmy zo sponzorských zmlúv, z predaja dresov, reklamných predmetov a iných komerčných zdrojov. Musel ich však redukovať.

„Zasiahlo to pochopiteľne aj našich partnerov a sponzorov, ekonomická kríza zastavila rysujúce sa nové partnerstvá,“ dodal Kmotrík jr.

Ako hospodária ďalšie futbalové kluby na Slovensku počas pandémie? 

Vychádzali sme z účtovných závierok za obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020.

Príjmy Spartaka klesli na minimum

„Vzhľadom na to, že máme výnimku a ako profesionálny klub môžeme vykonávať svoju činnosť, nemáme znížené náklady. Ani prevádzkové, ani mzdové, no výrazne máme oklieštené príjmy. Či už zo vstupného, sponzorské príspevky,“ prezradil Patrik Velšic, PR manažér Spartaka Trnava.

Podľa finstat.sk vykázala spoločnosť FC Spartak za rok 2020 stratu 492 646 eur, čo je o 33 percent viac ako rok predtým.

Klub vykázal tržby 1,5 milióna eur. Výnosy Trnavy vlani presiahli 2,1 milióna eur.

Na porovnanie. V roku 2018, keď Spartak vyhral titul a pôsobil v Európskej lige udával výnosy vo výške 8,3 milióna eur.

„Náklady nám neklesli, no príjmy klesli na minimum. Je to veľmi ťažké vyčísliť. Iba na vstupnom sme len za minulý rok prišli o cca 500–tisíc eur,“ odhaduje Velšic.

„K tomu výpadky na bufetoch počas zápasov, sponzorskom plnení a ďalšie sekundárne straty,“ pokračuje Velšic.

 Ešte dlho sa môžu spamätávať

„Je to nezanedbateľný zásah do rozpočtu klubu, ktorý sme pocítili vo všetkých položkách a ešte dlho sa z neho môžeme spamätávať, čo môže ovplyvniť plánované napredovanie klubu v ďalších sezónach,“ predpovedá PR manažér Spartaka.

Vlani v marci sa klub MŠK Žilina dostal do likvidácie. Väčšina hráčov prvého tímu dostala hromadnú výpoveď, lebo nesúhlasila s rapídnym znížením platov. 

Majiteľ MŠK Jozef Antošík tvrdil, že nemal na výber, lebo by klub produkoval obrovskú stratu.

„Náš klub dnes nemá navonok žiadne dlhy, len k jedinému akcionárovi. Ale vidina príjmu v najbližších mesiacoch je nulová. Ak budete produkovať stratu a dlhy, tak pôjdete do konkurzu a zbankrotujete,“ vysvetľoval v apríli minulého roka pre SME Antošík.

„Rozpočet klubu na rok 2020 je postavený na príjme z transferov hráčov počas letného prestupového obdobia,“ dodal vtedy šéf klubu.

Klub síce predal v januári 2020 Róberta Boženíka do Feynoordu Rotterdam za päť miliónov eur, ale holandský klub meškal so splátkami.

Trenčín vykázal opäť zisk

Žilina je pritom klub, ktorý na Slovensku v predošlých rokoch (2015 - 2018) najlepšie hospodáril. 

Mal najvyššie výnosy i zisky. Bol v najlepšej finančnej kondícii.

Podľa finstat.sk sa však MŠK Žilina v roku 2019 dostala razom do straty až 4,6 milióna eur. 

Za rok 2020 v období od 1. januára do 31 marca zverejnila tržby vo výške asi 4,3 milióna eur, so ziskom 1,9 milióna eur. Od apríla bol klub v likvidácii, ktorú zrušil koncom júna.

AS Trenčín v roku 2020 znížil zisk o 86 percent, napriek tomu skončil stále v miernom zisku: (11 513) eur.

„Dostali sme sa do novej doby a podľa nás ide len o prvý krízový rok. Nielen šport a futbal sa z tejto spoločensko-hospodárskej krízy bude dostávať niekoľko rokov,“ napísal PR manažér AS Trenčín Martin Galajda.

Závislý od výchovy a predaja hráčov

"Je asi na analytikoch, aby predpovedali návrat k predchádzajúcemu stavu. Veríme, že ho časom dosiahneme, ale nie je to otázkou roku alebo dvoch.“

AS Trenčín je pritom slovenský unikát. Je jediným klubom v slovenskej lige, ktorý je od roku 2013 neustále v zisku.

„Nejde len o prítomných alebo chýbajúcich fanúšikoch. Šetria aj spoločnosti podporujúce športové kluby. Peniaze chýbajú samosprávam. Podiel príjmov zo vstupného je na Slovensku skutočne len čiastkový, hoci každý klub sa ho snaží zvyšovať," dodal zástupca trenčianskeho klubu. 

Práve AS sa ako jediný na Slovensku pýši tým, že sa vďaka úspešnému predaju hráčov samofinancuje.

„Naše financovanie je v rozhodujúcej miere závislé od výchovy a predaja hráčov. Trh sa však výrazne spomalil. Problémy sú s rozloženými splátkami z predchádzajúcich prestupov,“ dodal Galajda.

Trenčín zvykol profitovať najmä z ďalšieho predaja už bývalých hráčov. V roku 2020 mu pomohol prestup Lobotku do SSC Neapol. 

Pomôžu peniaze za Lobotku

Transferová suma presiahla hranicu dvadsať miliónov eur, z ktorej menší podiel má aj Trenčín.

„Pre klub je to zaujímavá suma. Tvorí závažnú časť rozpočtu klubu na ďalší rok alebo až dva roky,“ priznal vlani v lete pre Sportnet generálny manažér AS Trenčín Róbert Rybníček.

Trenčín ba mal mať nárok na zhruba desať percent zo spomínanej sumy za prestup Lobotku do Neapola.

„Kluby sú dnes opatrnejšie a preto záujem o hráčov poklesol, čo bude mať vplyv na ďalšie obdobie. Snažíme sa na to reflektovať a riešiť danú situáciu. Hovoriť o finálnom dopade dnes je veľmi predčasné,“ dodal Galajda. 

Trenčínu sa napriek všetkým komplikáciám a posunom darí posúvať vo výstavbe štadióna.

Zlaté Moravce sa vyhýbali riziku

Okrem AS Trenčín skončili za rok 2020 v zisku aj Michalovce, FK Pohronie a FC Nitra.

Generálny manažér ViOn Zlaté Moravce – Vráble Marek Ondrejka hodnotí rok 2020 ako náročný, ale stabilizovaný.

„Snažili sme sa pozerať krok dopredu, byť pripravení na to, čo nás môže čakať. Predpokladali sme, že jeseň bude ešte veľmi zložitá. 

Preto sme si nastavili jasné pravidlá, nešli sme do žiadnych rizík,“ prezradil Ondrejka. ViOn Zlaté Moravce vykázal za rok 2020 stratu 305 514 eur.

„Dokázali sme si plniť všetky svoje záväzky. Ako odmena je pre nás čerstvé udelenie licencie pre budúcu sezónu už v prvostupňovom konaní. A určite aj aktuálna pozícia vo Fortuna lige,“ pokračoval generálny manažér.

V Ružomberku znížili straty

„Fanúšikovia na tribúnach nám veľmi chýbali. Určite v prvom rade hráčom na ihrisku, ale tiež príjem zo vstupného v rozpočte. Ten sme na začiatku roka 2020 znížili približne o 20 percent, kde sme hlavne rátali s výpadkami príjmu zo vstupného.

Napokon bola naša predvídavosť správna, pomohol aj štát, takže sme to všetko zvládli k spokojnosti,“ upresnil Ondrejka.

Generálny riaditeľ MFK Ružomberok Ľubomír Golis priznal, že v rámci prvej vlny pandémie pracovali s väčšou mierou neistoty. 

„Nevedeli sme, čo nás čaká, či aký dopad bude pandémia mať na stabilitu a fungovanie klubu. A to najmä z pohľadu financovania od našich kľúčových partnerov a sponzorov,“ informoval Golis.

MFK výnosy udržal medziročne na približne rovnakej úrovni, výraznejšie však znížili náklady.

Ružomberok vykázal za rok 2020 stratu asi 1,1 milióna eur, výnosy mal na úrovni 1,5 milióna eur.

Nitra vykázala zisk

„Zaznamenali sme síce stratu, tá však bola v porovnaní s minulými obdobiami výrazne nižšia,“ porovnával Golis. V porovnaní s rokom 2019 MFK znížil stratu až o štyridsať percent, a oproti roku 2018 až o 57 percent.

„Príjmy zo vstupného pre nás predstavujú len nevýznamnú časť príjmovej zložky klubu, takže tento výpadok pre klub nebol bolestivý,“ načrtol Golis.

„Keďže došlo počas prvej vlny pandémie (jar 2020 ) k prerušeniu sezóny a nútenému zastaveniu športovej činnosti, nastala počas tohto obdobia aj úprava miezd a platov smerom nadol. A to nielen v A-mužstve, ale aj v ďalších útvaroch klubu, ako mládež, či u iných zamestnancoch,“ uzavrel generálny riaditeľ Ružomberka.

Dunajská Streda mlčí

V posledných rokoch panujú v klube FC Nitra zvláštne vlastnícke vzťahy, ktoré vyústili až do kritickej situácie. 

Klub vypadol do druhej ligy a hrozí mu, že nedostane licenciu na ďalšiu sezónu ani pre druhú najvyššiu súťaž. Viacerým hráčom FC Nitra meškajú výplaty.

"Nikde som nezažil to, čo v Nitre. Nie je možné, aby profesionálny klub takto fungoval," vravel v rozhovore pre mynitra.sme.sk útočník Nitry Erik Jendrišek.

Klub FC Nitra pritom vykázal za rok 2020 zisk 83 905 eur, čo je najviac zo všetkých klubov v lige.

Výnosy FC Nitra boli vlani 1,9 milióna eur, čo je najviac za posledných sedem rokov – čo sa týka klubu.

Finstat.sk neuvádza údaje klubu DAC Dunajská Streda za rok 2020. Klub nereagoval ani na opakované otázky Sportnetu.