Generačná výmena? Siekel: Máme mladých športovcov, ktorí majú drajv

Slovensko získalo na olympiáde v Tokiu jednu zlatú, dve strieborné a jednu bronzovú medailu. Účinkovanie slovenskej výpravy hodnotí v rozhovore pre Sportnet ANTON SIEKEL, prezident Slovenského olympijského a športového výboru.

Najmenšia výprava v histórii priniesla z Tokia štyri medaily. Ako ste spokojný s účinkovaním slovenských športovcov na olympiáde?

Z pohľadu prezidenta olympijského výboru hodnotím predovšetkým fakt, že naša výprava sa vrátila zdravá a že športovci boli s pobytom v Tokiu spokojní, fungovalo to. Za to patrí veľká vďaka vedúcemu výpravy Romanovi Bučekovi a všetkým, ktorí sa o to postarali.

Medailové kritérium je zaujímavé predovšetkým pre fanúšika, ale my všetci sme tu aj fanúšikovia športu. Tešíme sa z každej medaily, ktorú Slovensko vybojuje, o to viac, keď je spojená s pozitívnym príbehom. Za našimi medailistami sa skrýva úžasný športový a ľudský príbeh.

Hodnotenie celej skupiny si vyžiada viac času, a do toho je potrebné zapojiť aj realizačné tímy, aj národné športové zväzy. Je to veľmi zodpovedná práca, lebo z jej záverov musíme vychádzať do budúcna smerom k Parížu.

Kde vidíte priestor na zlepšenie?

Veľa o tom diskutujeme. Nemá význam teraz objavovať koleso. Treba sa pozrieť, prečo niektoré porovnateľné krajiny majú dlhodobo a stabilne lepšie výsledky. Aplikujme to, čo funguje inde, prispôsobme si to našim podmienkam.

Dlhé roky sa hovorí o kritériách účasti v Top tíme. Je to dobrá zrkadlová vizitka. Je systém nastavený správne, pokiaľ naši športovci, ktorí nie sú v Top tíme, prinášajú úspechy a tí, ktorí tam naopak sú, výsledky nedosahujú?

Buďme flexibilní, meňme kritériá, ak nefungujú, nehanbime sa priznať si, že stala sa chyba, ale nezotrvávajme z alibizmu na niečom, čo je prežité a v praxi sa neosvedčilo.

Šéftréner atlétov Martin Pupiš povedal, že nad ministerským Top tímom Slovakia by sa mali kompetentní zamyslieť. Je v ňom 231 športovcov a športových zoskupení, ale do Tokia sa dostalo len 41 a medzi nimi viacerí, ktorí v ňom pre rok 2021 ani nie sú.

Súhlasím s ním, na druhej strane pri vyslovení kritického názoru je potrebné vždy dať nejaký návrh na zlepšenie. Permanentne vyzývam zástupcov všetkých športových zväzov: spolupracujme, komunikujme, zdieľajme si tieto poznatky.

Ako vnímate súčasné kritériá účasti v Top tíme? Ktoré by sa mali ponechať a ktoré by sa mali zmeniť?

Je to dobrá otázka, ale musí to zapadnúť do nejakého širšieho konceptu. Kritériá Top tímu musia nadväzovať na prácu stredísk vrcholového športu a národných športových zväzov.

Kľúčová otázka má byť, ako sa pripravujú naši vrcholoví športovci, akým zázemím im môže vyjsť v ústrety národný športový zväz, aká elita je sústredená v strediskách vrcholového športu. Top tím by mal predstavovať benefit navyše, naozaj profesionálne podmienky pre najužšiu skupinu.

To je moja predstava, ktorá samozrejme tiež môže byť predmetom diskusie. Široké zastúpenie v Top tíme však vôbec neznamená samo od seba kvalitu, ani zlepšenie podmienok samotných športovcov.

Strelec Erik Varga pripomenul, že strelci pravidelne nosia medaily z olympiád i zo svetových šampionátov, no na Slovensku stále nie je ani jedna regulárna strelnica.

Diskutoval som o tom aj s predstaviteľmi národných športových zväzov a zdieľam ich názor: pokiaľ zodpovedne čakali, že si ich všimnú autority a povedia, vážime si vašu prácu a pomôžeme vám, tak sa nedočkali.

Mnohé iné zväzy, ktoré nečakali, ale boli asertívnejšie, už majú za sebou istú etapu a už sa môžu niečím pochváliť. Toto musíme takisto zmeniť, aby ten systém bol spravodlivý.

Strelecký zväz stabilne nosí medaily a stále sa iba diskutuje o tom, že by si zaslúžil národnú strelnicu.

Môžeme hovoriť aj o kanoistike: teším sa z toho, že máme kanál v Liptovskom Mikuláši a v Čunove, ale máme tu aj rýchlostnú kanoistiku, nielen vodný slalom. Už dlhé roky hovoríme o Zemníku a bez nejakej širšej diskusie sa môžeme zhodnúť, že tento zväz by si tiež zaslúžil svoje vlastné centrum.

Máme pekné výsledky z atletiky. Je to silný národný športový zväz, ktorý nám pravidelne vybojuje olympijské miestenky a Bratislava nemá atletický ovál. To je naozaj unikátna situácia, že hlavné mesto nedisponuje štandardnými podmienkami.

Môže olympijská medaila a s ňou aj zvýšený záujem pomôcť k tomu, aby sa niečo zmenilo?

Stopercentne. Nie je to len môj názor, ale tento názor potvrdí prax. Český džudista Lukáš Krpálek zbláznil českých fanúšikov so záujmom o džudo a dnes jeho príbeh poznajú deti v školách. Je to výborný príklad a vzor športovca.

U nás je to rovnako. Nasťa Kuzminová, či v predchádzajúcom období Michal Martikán sú vzory, ktoré motivujú deti k športu. Našou úlohou je tieto vzory nielen predstaviť mladým, ale s nimi ďalej komunikovať, zapájať ich do práce. Pre mňa je každé stretnutie s takýmto športovcom veľmi inšpirujúce.

A dokáže olympijský úspech urýchliť aj nejaké diskusie s predstaviteľmi štátu, napríklad v súvislosti s vybudovaním športoviska?

Tu by mal byť pragmatizmus, vecné fakty, čísla, dôkladné analýzy. Emócia je v každom z nás, ale keby sme sa rozhodovali na základe toho, že na olympijských hrách sa podarí úspech v športe, ktorý máme radi, a hneď by sme chceli predbehnúť ostatné, to by nebolo objektívne. Nebol by to ani dobrý signál celej spoločnosti.

Musíme postupovať tak, aby národné športové zväzy vedeli, že sú tu nejaké pravidlá, nejaké priority a nejaké finančné možnosti. Keď sa to dobre vysvetlí, tak to kompetentní budú akceptovať.

Ďalšie letné olympijské hry budú už o tri roky. Viacerí naši špičkoví športovci sa už blížia ku štyridsiatke, niektorí už aj oznámili koniec. Vidíte ich nástupcov z mladej generácie?

Fyzický vek športovcov nie je smerodajný vo všetkých športoch. Nie je to jediné kritérium. Je však povinnosťou národného športového zväzu, aby generačnú výmenu zabezpečil plynulo, aby tam neboli skoky, aby nevypadla jedna generácia.

Darí sa to kanoistike, posádka K4 je výborný príklad. Domáci tlak burcuje chalanov k ešte väčším výkonom. Nezávidia si, ale ženie ich to dopredu. Takéto niečo by som čakal aj vo zväzoch, ktoré momentálne nie sú až také úspešné, ale mali by to podchytiť a mali by pracovať s takýmto systémom.

Rád používam príklad bedmintonistky Martiny Repiskej. Vypadla síce v druhom kole, ale pre mňa bolo jej vystúpenie úspešné. Nielen preto, že postúpila, ale aj vďaka hre, ktorú predviedla. Proti favoritke sa nebála ísť do výmien a nechala na kurte všetko, lebo si vážila príležitosť byť na olympijských hrách. Máme teda aj mladých športovcov, ktorí majú drajv, majú chuť bojovať.

Musíme byť aj chápaví: Jano Volko je taký skromný a zodpovedný, že zobral na seba až príliš veľkú časť kritiky. Niektorí fanúšikovia možno čakali, že vyhrá beh na 100 metrov, ale zase buďme realisti. V niektorých disciplínach na medailu nemáme, ale oceňme pekné výsledky s rešpektom.

Stihli ste už spraviť aj dôkladnejšie hodnotenie účinkovania slovenskej výpravy podľa toho, ktorí športovci sa priblížili k osobnému maximu alebo ho aj prekonali, a ktorí zaostali za očakávaniami?

Po olympijských hrách sa vždy pripraví takýto rozsiahly materiál, v spolupráci s realizačnými tímami a národnými športovými zväzmi. Je to nastavené zrkadlo.

Aj športovec môže mať ťažší deň, môžu tam byť okolnosti, o ktorých nevieme, a tie tam treba zohľadniť, veď nie sú to stroje. Ale treba si všetko povedať na rovinu, zistiť, čo fungovalo a kde máme ešte nejaké rezervy. Na výkon môže mať vplyv veľa faktorov, aklimatizačné dni, režim v dejisku a podobne.

Táto hĺbková analýza je však jedna z vecí, ktoré sa nemajú uponáhľať, a posledná časť výpravy sa len teraz vrátila z Tokia.

Ako ste prežívali slovenské úspechy? Videli ste všetky v priamom prenose?

Vstával som skoro, snažil som sa zachytiť, čo sa dalo. Je mi ľúto, že tribúny boli prázdne. Na olympijskom výbore máme tiež svoj pracovný režim, ale keď išiel Jakub Grigar, tak sme sa všetci zhromaždili okolo monitoru a kričali sme, fandili, tlieskali. Bola to len malá skupinka ľudí, ktorá cez šport takto vie zdieľať svoje emócie. Viem si predstaviť krásny štadión plný fanúšikov, ktorí sa tešia zo svojich športovcov. Žiaľ, v Tokiu to bolo iné.

Streľba, vodný slalom i rýchlostná kanoistika sú tradične úspešné športy pre slovenskú výpravu. Prekvapilo vás striebro golfistu Roryho Sabbatiniho?

Bolo to veľmi pozitívne prekvapenie plné eufórie a radosti. Viackrát som sa už s Rorym rozprával a je veľmi šťastný, že mohol priniesť medailu. Veľmi si vážil a vyzdvihol tímového ducha, ktorý bol v Tokiu. Možno je Rory väčší fanúšik Slovenska, ako veľa Slovákov, ktorí sa tu narodili.

Dosiahol krásny úspech vďaka tomu, že do posledného momentu bojoval, nevzdal to a išiel si za svojím. Nakoniec z toho bol fantastický športový príbeh a veľká inšpirácia. Sľúbil som mu, že aj ja si vyskúšam tento šport.

Ktorý bol pre vás najemotívnejší moment olympiády?

Svetový rekord Zuzky Rehák Štefečekovej ostane neprekonaný. Slovensko sa ním navždy zapísalo do olympijskej kroniky. Kým tá disciplína bude na programe olympijských hier, bude tam svietiť Zuzkine meno. Veľmi som jej to prial, lebo ju poznám ako človeka, poznám jej rodinu. Tento úspech si maximálne zaslúžila.

Veľmi emotívny zážitok bol aj mix trap. Štvrté miesto je najnešťastnejšie miesto pre športovcov. Veľmi som prial aj Erikovi Vargovi, aby mu to so Zuzkou vyšlo. Žiaľ, nepodarilo sa. Šport píše krásne, ale aj smutné príbehy. Preto ho máme radi.

Letná olympiáda Tokio 2020 / 2021

• Letné olympijské hry Tokio 2021
• Program a výsledky LOH Tokio 2021
• Slovensko na LOH Tokio 2021
• Všetky športy na LOH Tokio 2021
• Medailová bilancia na LOH Tokio 2021