BRATISLAVA. Keď mala šestnásť, otec jej oznámil, že bude reprezentovať Česko.
„Nebola som nadšená a aj som si poplakala. Nemala som na výber. Bolo to o peniazoch, ktoré som vtedy nevnímala. Na Slovensku som nemala podporu na prípravu,“ priznala v minulosti zjazdárka Martina Dubovská pre SME.
Pochádza z Liptovského Mikuláša rovnako ako Petra Vlhová.
Kým najúspešnejšia slovenská lyžiarka v úvodnom slalome Svetového pohára vo fínskom Levi vypadla v druhom kole, Dubovská zažila svoj najlepší výsledok v kariére. Skončila deviata.
A to aj napriek tomu, že na sebe mala vysoké štartové číslo 56, s ktorým sa dokonca pretekárky málokedy dostanú do druhého kola.
Dubovská už po prvom kole bola desiata. A po druhej jazde si svoje umiestnenie ešte o stupienok polepšila, k čomu jej pomohlo aj vypadnutie Vlhovej.
„V minulosti sme s Petrou niekedy trénovali. Teraz sa však dostala na inú úroveň, je oveľa populárnejšia. Ľudia ma berú zvláštne. V Česku som pre nich Slovenka, na Slovensku zase Češka,“ naznačila vlani Dubovská.
Dvadsaťsedemročná pretekárka bola doteraz najvyššie osemnásta, bolo to v roku 2016 v Semmeringu.
V minulej sezóne dokonca bodovala len raz, keď skončila 23. v Špindlerovom Mlyne. Vyzerá to, že pred novým ročníkom urobila výrazný progres.
„Zrejme jej k tomu dopomohol aj kondičný tréner Šimon Klimčík, ktorý pomáha aj Petre Vlhovej,“ naznačila spolukomentátorka RTVS Veronika Velez-Zuzulová.
V izbe mala plagáty Velez-Zuzulovej
Hoci sa Dubovská narodila v českom Třinci, odmalička žije na Liptove. Ako dieťa skúšala atletiku i gymnastiku, ale napokon zvíťazilo lyžovanie.
Zrejme aj preto, že jej otec Ján bol lyžiarskym trénerom.
„Vyrastala som na sídlisku Podbreziny. Len pár metrov od bytovky sme mali kopec, na ktorom som si každé ráno dala desať jázd a potom som čo najpomalším krokom šla do školy,“ spomína Dubovská.
V žiackych časoch trénovala vždy so staršími dievčatami. Takto sa spoznala aj s Veronikou Velez-Zuzulovou, ktorej plagáty jej v detstve viseli v izbe.
Bolo to na sústredení v Chorvátsku.
„Bola som vyberavá v jedlách. V kláštore, kde sme bývali, mi nechutilo. Raz mi Veronika sľúbila, že keď skočím oblečená do mora, dostanem dve čokoládové tyčinky. Nezaváhala som,“ dodáva s úsmevom.