Vysoké súťaže majú hrať mestá. Pochopiť by to mali hlavne dediny, tvrdí šéf tradičného klubu

Roky pôsobili v 1. slovenskej národnej futbalovej lige. V nedávnej minulosti však FK Slovan Levice klesol až do piatej najvyššej súťaže, na čo klub reagoval zmenou vedenia.

Prezidentom sa stal bývalý hráč ĽUBOŠ HERMAN (55), ktorý po novom tím z metropoly Tekova priviedol do tretej ligy Západ.

Postup zo IV. ligy JV pečatili Levičania vysokým domácim triumfom 9:1 proti Nesvadom.

Ako ste oslávili postup do tretej ligy?

Skvele. Ľudia nám tlieskali, dostali sme medaily, tričká a šiltovky. Dokonca bol veľkolepý ohňostroj, takže sme oslavovali do ranných hodín.

V Leviciach to momentálne žije futbalom. Ľudia pochopili, že keď sa robí futbal inak, správne, úspechy sa dostavia.

Vďaka čomu ste boli úspešní?

Vhodne sme doplnili mužstvo, hlavne sa k nám vrátili levickí odchovanci. Chalani cítia, že majú istotou všetkého, čo potrebujú, takže to ide.

V kabíne sa vytvorila dobrá partia, čo je vidieť na výkonoch i výsledkoch. Do tímu prišla kvalita a celá sezóna, i keď skrátená, bola z našej strany perfektná.

Obrana inkasovala len osem gólov, čo je slušné číslo. Presadili sme sa takisto i v zálohe a útoku, takže sme spokojní.

Na čele ste ale skončili len s dvojbodovým náskokom.

Áno, Kozárovce nám vzorne vzdorovali do posledného kola. Boli jediným tímom, ktorý nám dokázal konkurovať. Nad ostatnými sme mali navrch a preto sme vyhrali zaslúžene.

Niektorí hráči postupovali prvýkrát v živote, takže si to poriadne užívali. Dozvuky boli aj týždeň po poslednom zápase.

Pre mňa ako prezidenta je to veľké zadosťučinenie. Sľúbili sme, že do piatich rokov bude v Leviciach tretia liga, čo sme splnili.

Zjednodušil nám to koronavírus, ale hlavne fakt, že kvalitní odchovanci chcú hrať za rodný klub a neťahajú sa po obciach. Vysoké súťaže majú hrať mestá, čo by mali pochopiť hlavne niektoré dediny, ktoré sa šplhajú hore.

Nemá to význam a vždy to časom padne. Preplácaním hráčov len komplikujú situáciu väčším klubom.

Aké budete mať ambície v tretej lige?

Stred tabuľky. Naplánovaná je reorganizácia, ktorú sledujeme a budeme sa jej snažiť prispôsobiť.

Robiť sa má najvyššia regionálna súťaž, niečo medzi treťou a štvrtou ligou. Ak nebudeme hrať tretiu ligu, určite chceme pôsobiť aspoň tu.

Na mesto s 33-tisíc obyvateľmi nejako málo, nie?

Trpíme na mládeži. Momentálne sme pod ÚTM, hráme najvyššie žiacke súťaže, potrebujeme však dotiahnuť troch kvalitných trénerov.

Topánka nás tlačí hlavne na doraste, prechod hráčov do áčka je veľmi náročný.

Ak sa v tomto aspekte zlepšíme, viem si predstaviť, že by sme hrali stabilne tretiu ligu. Možno aj vyššie, potom by to však bola aj otázka financií.

Ako som hovoril, neplechu väčším klubom robia aj niektoré dediny, ktoré lanária hráčov za veľké peniaze. Treba si uvedomiť, že gro najlepších futbalistov z okolia by malo hrať za mesto.

Pretože mestá sú najväčšou zásobárňou futbalistov v regióne. A keď sa nebude dariť veľkým klubom, futbal v okrese bude upadať.

Kedysi sme v Leviciach hrávali roky 1. SNL. Ako dvadsaťroční sme prišili do áčka a zbierali sme cenné skúsenosti. Tí, čo sa v tíme udržali, zostali, tí, ktorým kvalita chýbala, išli do dedín. Bolo to prirodzené a fungovalo to veľmi dobre.

Dnes je úplne bežné, že sa do ligových klubov tlačia zahraniční legionári. My však touto cestou ísť nechceme.

Na čo zo svojej kariéry rád spomínate?

Ako Levice sme boli mužstvo, ktoré hralo najdlhšie v 1. SNL. Zahrali sme si dokonca baráž o Federálnu ligu proti Prešovu a Humennému. V tom čase sem chodilo na futbal bežne sedemtisíc divákov.

V deväťdesiatych rokoch však prišiel iný systém a všetko sa začalo búrať.

Vynára sa vám v pamäti nejaký konkrétny zápas?

Za Levice, keď sme hrali v Nitre. Fanúšikovia na nás vykrikovali, že kde máme vrecia na góly. Za Nitru vtedy hrali reprezentanti ako Michal Hipp, Ľuboš Kolár, Jaroslav Dekýš či Róbert Jež starší.

Polčas sme prehrávali 0:1. Pamätám si, ako nám vtedy tréner hovoril v kabíne: Ich je jedenásť, vás je jedenásť. Prevýšte ich na každom poste a vyhráte.

Jednoduché, ale platilo to. Zabojovali sme a vyhrali sme 3:1. Cesta autobusom vtedy mala grády. Stáli sme na víno vo Vinohradoch, krásne zážitky.

Keď sa futbal robí srdcom a človeka baví, ide to. My sme hrali za pár korún a boli sme šťastní.

Dnes je všetko o veľkých peniazoch a naša liga tak aj vyzerá. Najlepší idú za prachy do Nemecka, Španielska, Anglicka či Talianska a u nás zostáva céčko.

Chyba je tiež v systéme, ubíjame mládežníkov. Keď má niekto výbornú hlavu, ale je pomalý, okamžite ho preorientujeme na atléta.

Na ligovom zápase je potom 22 vypracovaných postáv, ale žiadny technický futbalista, „spielmacher“.

Voľakedy stredný záložník roznášal lopty ako na podnose, radosť pozerať. Teraz je to všetko o sile.

Veríte, že sa v blízkom období bude hrať v Leviciach opäť najvyššia slovenská súťaž?

Som presvedčený o tom, že by to bolo super. V momentálnej situácii si však nemyslím, že to bude tak skoro. Dnes je obrovský problém zohnať hráčov do tretej ligy a nie ešte vyššie.

Potrebujeme v prvom rade silnú generáciu mladých hráčov a potom môžeme rozmýšľať nad ligou. A k tomu potrebujeme peniaze, ktoré zatiaľ nie sú.

Dnes je trend mať dvoch, troch svojich a ostatných hráčov si posťahovať. Týmto smerom však my nechceme ísť. Ak by prišiel veľký sponzor, dalo by sa niečo vymyslieť. Toho však zatiaľ nemáme. Takže ideme skromne do tretej ligy a uvidíme.

Kedy štartujete prípravu na nový ročník?

Chlapci dostali dvanásťdňové voľno a prvý tréning je na programe 12. júla. Odohráme tiež niekoľko prípravných zápasov, napríklad proti Partizánskemu, ktoré takisto postúpilo do tretej ligy. Súboj nám veľa napovie.

Snažíme sa tím posilniť, oslovili sme viacero odchovancov, ktorí hrali v Nitre a po dedinách. Nie je to však jednoduché, uvidíme, či sa nám podarí niekoho dotiahnuť.

Napriek všetkým okolnostiach verím, že budeme v tretej lige zaujímavým účastníkom. Držte nám palce.